Denník N

Keď jednotlivec rozbehne zmenu mesta. Architekt Ondrej Marko sprevádza prerodom Leopoldova

Architekt Ondrej Marko a príklady z nového Leopoldova: mestský úrad, nový park, vizualizácia domu kultúry a nová mestská knižnica. Foto N - Tomáš Benedikovič
Architekt Ondrej Marko a príklady z nového Leopoldova: mestský úrad, nový park, vizualizácia domu kultúry a nová mestská knižnica. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pred desiatimi rokmi mesto vypísalo prvú architektonickú súťaž. Dnes má tri ocenenia CE ZA AR a priebežne sa rozvíjajúcu infraštruktúru.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Koľko máte času?“ pýta sa Ondrej Marko. Táto otázka pôsobí zvláštne. Stojíme totiž v centre Leopoldova, ktorý vyzerá ako priesečník niekoľkých ulíc. Štatút mesta dostalo toto sídlo len na základe výnimky. Zavážila prítomnosť väznice a železničný ruch.

Napriek tomu nás čaká vyše dvojhodinová architektonicko-urbanistická prechádzka. A to si niektoré objekty a projekty stihneme pozrieť len z okna auta.

Ondrej Marko nie je mestský sprievodca. Je architekt s koreňmi v Leopoldove. Pred presne desiatimi rokmi sa ako čerstvý absolvent začal angažovať v tom, aby sa mesto jeho detstva a mladosti rozvíjalo koncepčne. Dnes pôsobí vo svojom ateliéri 2021 v Bratislave, no je aj členom mestskej stavebnej komisie v Leopoldove.

Turné po meste, na ktoré pozýva, ukáže nevídaný stavebný a infraštruktúrny rozvoj. Samozrejme, že to súvisí s aktívnym prístupom vedenia mesta. No asi by nikto neprotestoval, ak povieme, že na začiatku tohto rozbehu stál práve Ondrej Marko.

Ondrej Marko pred novou budovou mestského úradu, ktorú navrhli architekti zerozero. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nové nadýchnutie

Stretávame sa pred novou budovou mestského úradu. Nielen preto, aby sme začali v centre diania. Vynovený areál sídla vedenia mesta, ktorý navrhli prešovskí architekti zerozero, sa ocitol vo finále tohtoročného ocenenia za najlepšiu architektúru CE ZA AR a nakoniec cenu v kategórii Občianske a priemyselné budovy aj získal.

Hoci Leopoldov niektoré podmienky pre štatút mesta nespĺňa, práve nový objekt úradu mu vizuálne túto pozíciu vtláča. Do dedinskej atmosféry vstupuje žiarivý monolit, prinášajúci honor, a bezpochyby dvíha sebavedomie.

Sofistikovaný detail veľkých nástenných hodín akoby hovoril, že sem treba vzhliadať a že tu sa riešia vážne veci. Až by sa mohlo zdať, že v Leopoldove pristálo UFO a na ceste k skutočnému mestu boli preskočené hneď dve priečky naraz.

Keď sa občerstvíme v historicky prvej verejnej fontánke s pitnou vodou v meste, vstupujeme do úradu. „Je to také nadýchnutie,“ hovorí Ondrej Marko a rozpaží vo veľkej vstupnej hale. Naozaj ide o mierku, ktorú by občan malomesta nečakal.

V letnej horúčave nás tu čaká príjemný chlad. Nepochádza však z klimatizácie. Ide o efekt prietoku studenej vody v stropoch, poháňanej čerpadlom medzi dvomi studňami. Tento ekologický benefit je príspevkom ku klimatickej architektúre budúcnosti.

Vľavo je sobášna sieň so sakrálne oblúkovou klenbou a napravo vedie cesta ku kanceláriám. Na konci chodby je pracovňa primátorky s veľkorysým presklením smerom na námestie. Nech vedenie vidí, čo sa deje v meste, a mesto zas, čo sa varí vnútri.

Oproti novostavbe mestského úradu je vynovený pôvodný objekt mestskej správy, z ktorého je dnes moderne pôsobiaca knižnica s priestorom na podujatia.

Sobášna sieň v novostavbe mestského úradu. Foto N – Tomáš Benedikovič
Kancelária primátorky v budove nového mestského úradu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Stal sa zázrak

A tu sa to všetko začalo. Na jeseň roku 2013 rozoslal vtedajší primátor občanom otázky týkajúce sa rozvoja mesta. Medzi hlavné body patrila obnova mestského úradu, ktorý sa nachádzal v havarijnom a rozhodne nie reprezentatívnom stave.

Markovi rodičia syna vyzvali, aby sa vyjadril za nich, keď už je ten čerstvo vyštudovaný architekt. A on sa toho ujal. Jeho odpoveď vedeniu mesta neznela, či budovu úradu treba zbúrať alebo stavať novú. Ale že cestou k riešeniu by mala byť architektonická súťaž.

Hovoríme o období, keď sa súťaže na verejné budovy na Slovensku dali ročne spočítať na prstoch jednej ruky. V tomto kontexte si treba predstaviť potenciál takéhoto nápadu na úrovni malomesta. Súťaž? Vyhodené peniaze! Zbytočné naťahovanie času! Nezmyselné návrhy!

Zázrak sa však stal. Markovi sa podarilo vzbudiť záujem vedenia a výsledkom bola architektonická súťaž na riešenie obnovy mestského úradu. Prišlo do nej nevídaných 52 prihlášok. Aj toto číslo demonštruje vtedajší nepomer verejných príležitostí a tvorivého potenciálu v krajine.

Cesta k realizácii víťazného návrhu od ateliéru zerozero nebola jednoduchá a slávnostné otvorenie nového úradu prebehlo až v minulom roku. No okrem veľkolepého výsledku bolo dôležité ešte čosi iné. V Leopoldove pochopili, že súťaže majú zmysel, a koncepčná obnova mesta sa dala do pohybu. Na základe tohto prístupu získali bývalý primátor Milan Gavorník a terajšia primátorka Terézia Kavuliaková už v roku 2016 v rámci ocenenia CE ZA AR špeciálnu cenu Patrón architektúry.

Rekonštrukciou pôvodnej budovy mestského úradu podľa návrhu atelirétu zerozero vznikla nová knižnica. Foto N – Tomáš Benedikovič
Pôvodná budova mestského úradu v Leopoldove. Foto – Ondrej Marko

Park na cintoríne

Pešo sa presúvame do neďalekého parku s detským ihriskom. Jeho súčasná podoba je tiež výsledkom súťaženia architektov a výsledné riešenie od Jakuba Kopca, Kláry Zahradníčkovej a Tomáša Džadoňa získalo v roku 2019 CE ZA AR-a.

Bývalý starý cintorín mal ešte za minulého režimu zmeniť funkciu, no potom ostal ležať ladom. Vzniklo neútešné miesto, kde nebol dôvod sa zdržovať. Preto sa vytvorilo odhodlanie určiť bývalému miestu posledného odpočinku nové využitie. Mali sa tam hrať deti.

Víťazný návrh zo súťaže riešil územie navýsosť neortodoxne. Namiesto klasického hracieho mobiliára sú v parku roztrúsené nezvyčajné objekty. Ondrej Marko hovorí, že keď tam prídu deti z jeho rodiny, vždy si na zvláštnych objektoch rozohrajú iný príbeh. „Raz je to vesmír, inokedy morská krajina či farma,“ tvrdí.

Pri kráčaní parkom k nám pristúpi pán a zapojí sa do debaty. Ukáže sa, že nie všetko v novom parku vníma kladne.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Kultúra

Teraz najčítanejšie