Kauza Mýtnik: Znalecké posudky už zazneli. Teraz sa odohráva súboj o to, ktorému súd uverí

Dopĺňanie podkladov, listín, cenníkov, ale aj trestné oznámenie. Posledné týždne v kauze Mýtnik ukázali, že pre ďalší vývoj nemusí byť podstatné len to, čo sa deje priamo v súdnej sieni. Súboj o znalecké posudky, ktoré sú dôležitým dôkazom v prípade, sa odohráva aj mimo zrakov verejnosti.

V zákulisí sa obhajoba aj prokuratúra snažia cez rôzne podania prikloniť senát Jána Hrubalu na svoju stranu a presvedčiť ho, že znalecký posudok, ktorý predložili, je ten správny.

Závery dvoch posudkov sa diametrálne odlišujú, a preto sa ich strany v konaní snažia navzájom spochybniť. Uľahčuje im to skutočnosť, že pri oboch posudkoch sú „trhliny“, ktoré vyvolávajú nedôveru voči záverom znalcov.

Spôsob, akým prokuratúra a obhajoba poukazujú na možné pochybenia, je však rozdielny.

Hrozba pre znalca

Obhajoba skôr volí taktiku verejného tlaku. Advokáti informujú o svojich krokoch, vďaka čomu sa verejnosť mohla dozvedieť aj o podanom trestnom oznámení.

Obhajca Michal Mandzák, ktorý zastupuje obžalovaného Jozefa Brhela staršieho, nedávno informoval, že podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nepravdivého znaleckého posudku.

Brhelova obhajoba sa takto snaží spochybniť záver znalca Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline Jiřího Jelínka, podľa ktorého boli informačné systémy od firmy Allexis predražené. Najnižšia sadzba v prípade trestného činu nepravdivého znaleckého posudku je od jedného do piatich rokov.

Jelínkove závery potvrdzujú tvrdenie obžaloby, že tendre, na ktorých profitoval Allexis, boli predražené. Je logické, že sa ho snaží obhajoba spochybniť.

Znalec na súde vypovedal, že ich hodnota bola zhruba osem a pol milióna eur. Finančná správa pod vedením vtedajšieho prezidenta Františka Imreczeho (2012 až 2018) vyplatila firme jeho kamaráta Michala Suchobu necelých 54 miliónov eur.

Brhelov advokát však spochybňuje postup, ktorým k tomu znalec dospel. Ide najmä o to, že Jelínek posudzoval systémy z roku 2013, no vychádzal z cenníkov z roku 2021. Aj na základe toho dospel k záveru, že hodnota práce jedného IT odborníka za deň, teda človekodeň alebo po anglicky „manday“, bola 400 až 450 eur.

Obhajoba posudok spochybňuje aj preto, že Jelínek počítal s oveľa menším počtom ľudí, ako na projektoch Allexisu pracovalo.

Znalec Jelínek už na súde vypovedal, že vychádzal z cenníkov viacerých spoločností. Spomenul medzi nimi aj firmu Lynx, ktorá bola pritom podozrivá, že u daniarov dostala predražené zákazky.

Mandzák sa na Lynx zameral a novinárom predložil kópiu cenníka tejto spoločnosti pre verejné zákazky, podľa ktorého si za rok 2021 „pýtala“ od 520 do 710 eur za „človekodeň“, čiže viac, ako počítal Jelínek. Okrem toho advokát spochybnil, kedy vlastne znalec Lynx oslovil, pretože podľa Mandzáka nesedia ani pečiatky tejto firmy na predložených cenníkoch.

Denník N oslovil aj Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, no na otázky k spochybňovaniu ich posudku nereagovali.

Z posudku obhajoby si ľudia v IT robia vtipy

Obhajoba tvrdí, že práve rok cenníkov, z ktorého znalci vychádzali, je kľúčový pre záver posudkov. To je vysvetlenie, prečo v ich posudku vychádza, že tendre na finančnej správe neboli predražené. Znalci z ústavu pri Slovenskej technickej univerzite, ktorí robili posudok pre obhajobu, totiž vychádzali z cenníkov z roku 2013 a 2014.

Ako vysvetlil znalec Pavol Paholík, oslovili firmy Tempest a Softip. V posudku pracovali s hodnotou „človekodeň“ takmer raz takou drahou ako znalec ÚSI. Vyšlo im to na osemsto až vyše tisíc eur. Záver posudku potom bol, že služby Allexis nielenže neposkytoval predražené, ale dokonca si za ne mohol vypýtať ešte viac.

„Všeličo som už videl, ale znižovanie platov v IT ešte nie,“ reagoval na medializované závery znalca Paholíka odborník Ján Suchal zo Slovensko.Digital.

Podobne ako Suchal pritom na zverejnenú informáciu reagovali aj ďalší ľudia z IT sektora. Sumy uvedené znalcom Paholíkom sa im zdajú prehnané.

Ak v roku 2013 boli sumy za „človekodeň“ v IT sektore od osemsto až po vyše tisíc eur, znamená to, že za posledných desať rokov cenníky IT služieb výrazne klesli. A to aj vo firmách Tempest a Softip, ktoré znalci STU oslovili.

V súčasnosti je totiž pre verejné zákazky smerodajný najmä cenník štátnej akciovej spoločnosti Slovensko IT. Sadzby pre jednotlivé pozície sú od 340 do 535 eur.

Denníku N sa podarilo získať aj súčasné sadzby komerčných IT spoločností. „Človekodni“ sú rôzne, ale nižšie ako sadzby Softipu a Tempestu spred desiatich rokov. Pohybujú sa od 290 eur po 750 eur.

Už aj Softip a Tempest chcú menej

Ľudia z IT sektora sa na sumách od znalca Paholíka bavia aj preto, že samotný Softip s Tempestom v súčasnosti žiadajú za svoje služby menej. Z centrálneho registra zmlúv vyplýva, že obe firmy teraz obstarávajú za nižšie sumy.

Tempest napríklad v septembri tohto roka uzavrel rámcovú dohodu s ministerstvom životného prostredia. Zmluva sa týka poskytnutia IT služieb k informačnému systému odpadového hospodárstva a podľa nej si Tempest pýta 450 eur za človekodeň.

V marci 2023 uzatvoril Tempest rámcovú dohodu s úradom vlády. Spoločnosť v nej počíta s odmenou od 290 do 400 eur za človekodeň.

A Softip napríklad v októbri 2022 uzavrel zmluvu s Úradom pre reguláciu elektronickej komunikácie. Za človekodeň počíta s 570 až 700 eurami. Človekodeň 750 eur si zase Softip dal do zmluvy so Slovenským vodohospodárskym podnikom z decembra 2018 aj 2022.

Keď však Softip v novembri 2013 uzatváral zmluvu s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, určil si cenník od 450 do 600 eur za človekodeň. Tento cenník sa pritom týkal 6-hodinového pracovného času. V iných prípadoch uvádzala firma človekodeň za osem odpracovaných hodín.

Firmy mlčia, advokát vysvetľuje

Ako je možné, že pred desiatimi rokmi stál človekodeň viac ako teraz? Denník N sa pýtal priamo firiem Softip aj Tempest. Ani jedna nereagovala.

Za oboma firmami, ktoré sídlia v rovnakej budove, sú tí istí majitelia. Ako koneční užívatelia výhod sú pri Softipe aj Tempeste uvedení Peter Kotuliak, Jozef Mokrý a Štefan Petergáč. Táto trojica je aj za ďalšou známou firmou Datalan.

Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu pred mesiacom upozornila, že pochybnosti o cenových kalkuláciách v súvislosti s Brhelovým procesom vzbudzuje aj prípad z minulosti. Tempest a Brhelova firma DWC boli totiž v minulosti preverované v súvislosti s možným kartelom.

Protimonopolný úrad ich podozrieval, že sa v priebehu tendra dohodovali na cene. Zmluvu na elektronické služby napokon vyhrala Brhelova DWC, no systém nedokázala naprogramovať včas.

Vysvetlenie však poskytol advokát Mandzák. Obhajca po otázkach Denníka N kontaktoval aj znalcov z STU a tí potvrdili, že na záveroch znaleckého posudku trvajú. „V žiadnom prípade nie je možné uvažovať o spochybnení znaleckého posudku,“ tlmočil stanovisko STU advokát Mandzák.

Znalci na záveroch trvajú, pretože podľa obhajcu „správne posudzovali zmluvné vzťahy a zohľadňovali ceny platné v čase dojednaných zmluvných vzťahov a nie súčasné ceny“.

Mandzák pritom argumentuje už aj spomenutou zmluvou Softipu z novembra 2013, ktorá podľa neho dokazuje, že znalci pri posudku vychádzali z ešte nižších cien, ako si táto spoločnosť v tom období účtovala.

Advokát zdôraznil, že nemožno porovnávať ceny z roku 2013 s cenami v roku 2023. „Je všeobecne známou skutočnosťou, že niektoré ceny postupom času stúpajú a niektoré klesajú, a to skoro pri všetkých tovaroch a službách,“ dodal Mandzák. Aké sú konkrétne dôvody poklesu, prípadne rastu cien, je podľa neho samostatná otázka pre znalecké skúmanie, ale to znalci v tomto prípade neriešili.

Profesia.sk: V IT sektore platy neklesali

Je pravda, že ceny tovarov a služieb klesajú či stúpajú. Platy v IT sektore však neklesali. „Pri všetkých pozíciách IT špecialistov za posledných desať rokov platy narástli,“ potvrdila Ľubica Melcerová z pracovného portálu Profesia.

Zo štatistických údajov dokonca vyplýva, že v žiadnom z odvetví za ostatných desať rokov platy neklesli. Vo všetkých priemerné základné mesačné hrubé mzdy stúpli, i keď v textilnom priemysle najmenej, a to iba o 358 eur.

Priemerná mesačná mzda v hrubom bola podľa údajov z portálu platy.sk v IT sektore pred desiatimi rokmi 1350 eur. O päť rokov neskôr to už bolo 1727 eur a tento rok je to 2320 eur.

To znamená, že ak teraz žiadajú spoločnosti za človekodni menej ako pred desiatimi rokmi, dokážu sa uspokojiť s oveľa menšími ziskami. Takzvaná „vata“ na tendroch je teda menšia ako v minulosti.

Reálne mzdy

Zdroj – profesia.sk

Obhajoba má dva posudky

Posudok od STU nie je jediný, ktorý obhajoba má. Oslovili aj spoločnosť JHS, ktorej závery však nie sú verejne známe, na súde tento posudok ako dôkaz nezaznel.

Mandzák však tvrdí, že aj tento posudok hovorí to čo znalci STU: Allexis poskytovala nižšie ceny ako spoločnosti, z ktorých cenníkov znalci JHS vychádzali. Advokát hovorí, že aj znalci JHS vychádzali z cenníkov platných v čase realizácie zmlúv.

Údaje podľa neho čerpali z cenníkov zverejnených v centrálnom registri zmlúv, a to pri piatich IT spoločnostiach iných ako Softip a Tempest. O aké firmy išlo, neuviedol.

„Je to pomerne bežný jav, keď posudok zabezpečený orgánmi činnými v trestnom konaní je diametrálne odlišný ako posudok obhajoby. Bude, samozrejme, na súde, aby vyhodnotil, ku ktorému záveru sa prikloní,“ reagoval prokurátor špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa.

Pomohol aj bývalý šéf ÚRSO

A hoci obhajoba tvrdí, že má dva od seba nezávislé posudky, spoločnosť JHS a znalecký ústav STÚ majú niečo spoločné.

JHS sa v minulosti spájala s bývalým riaditeľom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozefom Holjenčíkom, ktorý ju zakladal. Po tom, ako sa stal riaditeľom ÚRSO, však tvrdil, že s firmou už nič nemá.

Holjenčíka dosadil do vedenia ÚRSO Smer počas prvej vlády Roberta Fica. V úrade sa udržal od roku 2007 desať rokov a odísť musel až pre vysoké ceny elektriny.

Mobilný kontakt na JHS je pritom rovnaký ako na Holjenčíka. Už v minulosti na to upozornil Denník N. A hoci mobily sú stále totožné, Holjenčík si v zozname znalcov uvádza, že už pracuje pre ústav STU. A to potvrdzujú aj slová znalca Paholíka.

Ten totiž na súde vypovedal, že znalci STU priamo s obhajcami pri vypracovaní posudku nekomunikovali. Za celý tím asi desiatich interných aj externých pracovníkov bol so zadávateľmi v kontakte len ich vedúci, a to František Janíček alebo Jozef Holjenčík.