Denník N

Nehrajte sa na hrdinu, musíte to prežiť. Vojenský psychológ radí, čo robiť v prípade zajatia

Palestínčania transportujú zadržaného izraelského civilistu z mesta Kfar Azza do Pásma Gazy na juhu Izraela. Foto - TASR/AP
Palestínčania transportujú zadržaného izraelského civilistu z mesta Kfar Azza do Pásma Gazy na juhu Izraela. Foto – TASR/AP

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Bude to znieť asi drsne, ale môže nastať situácia, že žena v zajatí čelí riziku znásilnenia. Všeobecné odporúčanie je: prežiť. Keď to prežijete, dá sa s tým potom niečo robiť, bude to traumatické, ale môžeme s tým pracovať. Musíte však prežiť. Tak sme pripravovali vojakov aj civilistov pri NATO na možnosť zajatia,“ vraví bývalý vojenský psychológ Daniel Štrobl.

V rozhovore s ním rozoberáme, ako sa môžu cítiť unesení ľudia a ich blízki v Izraeli a či niečo môže v takejto situácii pomôcť. Pýtame sa ho aj na to, čo sa bude diať s psychikou unesených ľudí a či sa dá zo zajatia „vyviaznuť“ bez traumy.

Začnem úplne obyčajne. Na čo ste ako bývalý vojenský psychológ mysleli, keď ste v sobotu videli prvé zábery z útoku Hamasu na Izrael?

Myslel som na to, že keď sú „do hry“ zatiahnutí civilisti, je psychický dosah na všetkých násobne horší, než keď ide o boje vojakov. Myslel som aj na to, že keď sa teroristom alebo nejakým výrazne agresívnym skupinám ustupuje a vytvára sa dojem, že sa s nimi budeme baviť, nikdy to nefunguje.

Hamas je teroristickou organizáciou, vždy ňou bol. Len je smutné, že ho niektorí doteraz nevnímali v kontúrach, v akých sa prejavil teraz.

Mohli by sme preberať veľa psychologických aspektov útoku, ale chcela by som sa v tejto chvíli zamerať na únosy civilistov. Zábery unášaných ľudí – mladých žien, detí, ale aj seniorov – a predstava, čo s nimi bude ďalej, sú asi nielen pre mňa veľmi bolestivé. Prečo sa nás to tak dotýka?

Naša kultúra, teda kultúra tzv. židovsko-kresťanská a čiastočne aj tá moslimská (nerád by som im krivdil, ale zostaňme pri našej kultúre) má rebríček hodnôt nastavený na ochranu aj tých najslabších životov.

Sú iné kultúry na planéte – a majú na to dobré dôvody,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Izraelsko-palestínsky konflikt

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie