Dušan Mikušovič
V kampani, ale aj po voľbách sa pri Progresívnom Slovensku (PS) pozornosť sústredila najmä na jej predsedu Michala Šimečku.
Dominoval predvolebnej kampani, chodil do väčšiny televíznych debát, bol hlavnou tvárou bilbordov. Len na jednom z kampaňových vizuálov ho dopĺňala šestica jeho kolegov z kandidátky.
Prím hral aj po voľbách. Za hnutie komunikoval priebeh povolebných neformálnych rokovaní s Hlasom či KDH. Ostatní politici hnutia boli vo verejných vyjadreniach skôr zdržanliví. No Progresívne Slovensko od začiatku nebolo stranou jedného politika, čo dokazuje, že od svojho vzniku v roku 2017 má už štvrtého predsedu.
Najsilnejší opozičný poslanecký klub bude mať 32 poslancov a už teraz sa dá rátať s tým, že mnohí sa prejavia ako výrazné individuality. Ktorí poslanci ho budú tvoriť?
Vplyvní podpredsedovia
Predseda Šimečka získal spomedzi kandidátov PS najviac preferenčných krúžkov, vyše 300-tisíc. Hnutie dohromady volilo vyše 530-tisíc ľudí. Viac ako 100-tisíc prednostných hlasov dostali ešte dvaja kandidáti: dvojka kandidátky Lucia Plaváková (niečo vyše 105-tisíc) a trojka Michal Truban, ktorý Plavákovú tesne predbehol (mal vyše 122-tisíc krúžkov).
Lucia Plaváková je advokátka a aktivistka za práva LGBTI ľudí. Spoluzakladala občianske združenie Dúhové rodiny a je členkou Výboru pre práva LGBTI osôb pri ministerstve spravodlivosti. V Progresívnom Slovensku má pomerne silnú pozíciu, je nielen podpredsedníčkou, ale aj kancelárkou hnutia. Mala teda v kompetencii vnútornú organizáciu PS.
Vďaka tejto pozícii by bola Plaváková pomerne logickou kandidátkou PS na ministerskú funkciu, ak by hnutie bolo súčasťou vládnej koalície. Ponúkalo by sa napríklad vedenie ministerstva spravodlivosti, ale to sa nestane. Namiesto toho by jej malo pripadnúť vedenie parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Plaváková nepochybne zostane hlavnou tvárou progresívcov pri téme práv LGBTI ľudí, nahrala aj video k výročiu teroristického útoku pred Teplárňou. No nielen tej: v utorok napríklad avizovala, že sa mieni angažovať napríklad pri presadzovaní povedomia o výchove detí bez telesných trestov. V parlamente bude nováčikom, no dá sa očakávať, že bude v trvalom konflikte s konzervatívnou časťou poslancov.
Ďalší z podpredsedov PS Michal Truban je dnes vnímaný najmä ako bývalý predseda hnutia a volebný líder koalície PS/Spolu, ktorá v roku 2020 neuspela a nedostala sa do parlamentu.
Mnohí prehru v predchádzajúcich voľbách pripisovali práve Trubanovi; o jeho výkone v televíznych debatách hovorili ako o nepresvedčivom, problémom v minulej kampani boli aj Trubanove skúsenosti s drogami, o ktorých v minulosti hovoril na motivačných prednáškach.
Podnikateľ v IT oblasti a zakladateľ Websupportu zostal vplyvným politikom PS dodnes. Patrí k blízkemu okruhu predsedu Šimečku, zúčastňoval sa aj niektorých povolebných rokovaní či zasadnutí úzkeho vedenia progresívcov. V kampani bol tvárou PS pre podnikateľské riešenia.
Truban hral dôležitú úlohu aj pri financovaní hnutia. Transparency International tento týždeň zverejnila analýzu súkromných donorov politických strán za posledných dvadsať rokov.
Truban figuroval na štvrtom mieste, Progresívnemu Slovensku v posledných rokoch poskytol dary a pôžičky vo výške necelého milióna eur a mal na starosti aj komunikáciu s inými podnikateľmi, ktorí progresívcom pomohli s financovaním.
Po voľbách, v ktorých hnutie získalo takmer 18 percent, Trubanovi tieto starosti do veľkej miery odpadnú. PS sa zaradí medzi strany ako Smer či OĽaNO, ktoré sa môžu spoliehať takmer výlučne na peniaze od štátu. V nasledujúcich štyroch rokoch hnutie Michala Šimečku zo štátneho rozpočtu získa vyše 18 miliónov eur.
Predsedom klubu Dubéci
Navonok nie príliš viditeľný, ale silný vplyv v strane má a aj bude mať novozvolený poslanec Martin Dubéci. Do parlamentu kandidoval až z 21. miesta, no o jeho význame najlepšie svedčí fakt, že si ho poslanci PS v utorok zvolili za predsedu poslaneckého klubu.
Dôvody sú dva. Dubéci má na rozdiel od väčšiny klubu skúsenosti s tým, ako funguje parlament, a to napriek tomu, že poslancom doteraz nebol. V čase jednofarebnej vlády Roberta Fica (vládla v rokoch 2012 až 2016) bol poradcom podpredsedníčky parlamentu Eriky Jurinovej (OĽaNO).
Neskôr šéfoval prezidentskej kampani Radoslava Procházku, spoluzakladal aj Procházkovu stranu Sieť. Pre rozdielny pohľad na utečeneckú krízu v roku 2015 zo Siete odišiel, v parlamentných voľbách v roku 2016 neúspešne kandidoval za Most-Híd.
Po voľbách v roku 2016 stál Dubéci pri vzniku Progresívneho Slovenska, s čím súvisí druhý dôvod, prečo sa stal predsedom klubu. Do volieb v roku 2020 pôsobil v strane ako kancelár, mal teda na starosti vnútorné fungovanie a stranícke štruktúry. Keď v roku 2020 PS v koalícii so stranou Spolu do parlamentu neprešlo, z politiky sa na čas stiahol a viedol kultúrne centrum Tabačka v Košiciach.
No niekoľko mesiacov pred voľbami sa Dubéci vrátil do volebného štábu hnutia. Stál pri tvorbe predvolebného programu a podobne ako Truban patril k blízkym ľuďom predsedu Michala Šimečku. Po voľbách bol blízko rokovaní o novej vláde a predsedu hnutia sprevádzal aj na minulotýždňových rokovaniach o rozdelení parlamentných funkcií.
Štvorkou na kandidátke hnutia bola ekologická aktivistka a odborníčka na životné prostredie Tamara Stohlová. Denník N ju vo svojom modeli možnej vlády PS, Hlasu, SaS a KDH „nominoval“ na post ministerky životného prostredia.
Treba povedať, že ak by PS skutočne nominovalo kandidáta na ministra životného prostredia, s väčšou pravdepodobnosťou by sa ním stal europoslanec Michal Wiezik. Bývalý člen strany Spolu, ktorý v roku 2012 kandidoval aj za OĽaNO, prešiel do PS, kandidoval z deviateho miesta kandidátky. Po tom, čo sa ukázalo, že PS vládu nezloží, Wiezik oznámil, že si mandát v Národnej rade neuplatní a zostane pôsobiť v europarlamente.
Za Wiezika do Národnej rady ako náhradník nastupuje starosta Hviezdoslavova Marek Lackovič.
Stohlová pôsobila ako Wiezikova poradkyňa, vysoké miesto na kandidátke získala najmä pre snahu PS lákať mladších voličov. Patrila ku kandidátom PS, ktorí v kampani umne využívali sociálne médiá ako Instagram a TikTok. Pripomeňme si, že podľa exit pollu Focusu až tretina prvovoličov v týchto voľbách volila Progresívne Slovensko.
V predvolebnej kampani zarezonovalo, že Stohlová nevedela povedať rok vzniku prvej Československej republiky a ani to, kto stál na jej čele. „Priznám sa, že nie som fanúšička memorovania a teraz to nevytiahnem z päty,“ povedala kandidátka PS.
Z piateho miesta kandidátky za PS kandidoval jeden z dvoch novozvolených poslancov PS, ktorí už skúsenosť s poslaneckým mandátom majú. Bývalý veľvyslanec pri NATO Tomáš Valášek v roku 2020 kandidoval za stranu Za ľudí, do PS prešiel po rozhodnutí Igora Matoviča nakúpiť ruské vakcíny Sputnik. Valášek nákup kritizoval a z vládneho poslanca sa stal opozičný.
Očakáva sa, že Valášek bude druhým z predsedov výborov, ktoré PS obsadí, mal by viesť parlamentný výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva.
Aj jeho meno sa skloňovalo medzi možnými nomináciami PS do prípadnej vlády, najmä v súvislosti s ministerstvom zahraničných vecí. Mimochodom, takúto ponuku dostal už počas vládnej krízy na jar 2021, krátko po tom, čo z vtedajšej vládnej koalície odišiel. Odmietol ju.
Valáška aj Stohlovú v prednostnom hlasovaní predstihol bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, ktorý bude patriť k ďalším výraznejším tváram nového poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska.
Do PS vstúpil na jar tohto roka, čo bolo pomerne prekvapivé, keďže je od väčšiny politikov hnutia o generáciu starší. Spišiakov príchod bol však v zhode so Šimečkovou snahou profilovať PS ako plnoformátové hnutie, ktoré sa bude venovať aj iným než zeleným či ľudskoprávnym témam.
Pomerne originálny spôsob, akým Spišiak vystupuje, PS prinášal v kampani aj problémy. V marci v rozhovore pre Denník N povedal: „V čom spočíva drogová kriminalita? A prečo je to také drahé a zločinci na tom zarábajú miliardy? Lebo je to nelegálne a niektorí ľudia to chcú. Zvažoval som aj takú možnosť, že čo keby sme zlegalizovali všetky drogy a vyfúkli sme im biznis… Aj na také debaty som bol prístupný.“
Politici Hlasu a Smeru tento výrok využili na to, aby v kampani hovorili, že PS má zámer legalizovať všetky drogy, čo nebola pravda.
Neskôr zasa v jednom videu bývalý policajný prezident hovoril o podpredsedníčke Hlasu a exministerke vnútra Denise Sakovej, že „je určite šarmantná dáma, patrične vzdelaná, len hudba, ktorú hrá, niekedy znie trochu falošne“. A dodal: „Pravdepodobne dostala zlé noty. Ak by dostala správne noty, tak podľa mňa by jej hudba bola perfektná.“
Politici z iných prozápadných strán tieto slová pochopili tak, že Spišiak zľahčuje Sakovej názory na vyšetrovanie korupčných káuz či spoluprácu s Robertom Kaliňákom. PS dokonca neskôr video stiahlo s vysvetlením, že Spišiak žartoval, ale jeho vtip zostal nepochopený.
Bývalí predsedovia v desiatke
V poslaneckom klube PS budú okrem Trubana pôsobiť ešte dvaja bývalí predsedovia hnutia, Ivan Štefunko a Irena Bihariová. Štefunko ako zakladateľ bol vôbec prvým predsedom Progresívneho Slovenska a doteraz patrí k vplyvným členom. Je súčasťou predsedníctva.
Štefunkovi v minulosti pripomínali jeho angažmán v ľavicových organizáciách. Bol predsedom Mladej demokratickej ľavice, ktorá mala najprv blízko k Strane demokratickej ľavice (SDĽ) a neskôr Sociálnodemokratickej alternatíve (SDA), teda strane, ktorá sa od SDĽ odštiepila. Viedli ju Peter Weiss či Milan Ftáčnik a Štefunko za ňu v roku 2002 kandidoval z 8. miesta kandidátky. SDA vtedy získala 1,79 percenta hlasov a do parlamentu sa nedostala.
Štefunko sa neskôr začal venovať podnikaniu, založil napríklad portál Pelikan.sk. I keď v roku 2019 prenechal predsednícky post v PS Trubanovi, naďalej má vplyv na politiku strany a rokuje za ňu s inými partnermi. Bol napríklad pri rokovaniach o vytvorení bratislavskej komunálnej a župnej koalície medzi PS, SaS a stranou Team Bratislava primátora Matúša Valla, ktorá miestne a regionálne voľby v Bratislave suverénne vyhrala.
Bihariová prevzala vedenie PS po neúspešných voľbách v roku 2020. Na sneme strany v roku 2020 porazila dovtedajšieho predsedu Michala Trubana, ktorý pôvodne kandidovať nechcel. Jej víziou bolo vrátiť progresívcov „naspäť ku koreňom“, a teda viac bazírovať na agende v oblasti ľudských práv, podpore LGBTI ľudí či zelených politikách.
Za Bihariovej éry sa preferencie PS, ktoré bolo mimoparlamentným hnutím, darilo držať okolo ôsmich percent. Na druhej strane, napriek nepopularite vlády OĽaNO a prepadu preferencií stredopravých strán progresívci výraznejšie nerástli. Aj to bolo dôvodom, prečo sa v roku 2022 stal predsedom PS Michal Šimečka, ktorý chcel hnutie rozkročiť. Bihariová na sneme v máji 2022 už za predsedníčku nekandidovala.
Počas predvolebnej kampane sa občas špekulovalo o vzťahu medzi Bihariovou a Šimečkom. Jedným zo spúšťacích momentov bolo, keď sa bývalá predsedníčka a podpredsedníčka hnutia neobjavila na bilbordovom vizuále, na ktorom boli okrem Šimečku ešte šiesti kandidáti: Jaroslav Spišiak, Tomáš Valášek, Michal Truban, Lucia Plaváková, Tamara Stohlová a členka predsedníctva Zora Jaurová.
Šimečka s Bihariovou si v reakcii na dohady okolo vizuálu zavesili spoločnú fotografiu z ruského kolesa na festivale Pohoda, ktorú komentovali slovami „sme nad vecou“.
Bihariová krátko pred voľbami zverejnila status, v ktorom Šimečkovo vedenie hnutia ocenila. „Počas kampane preukázal svojou zanietenosťou, pracovitosťou, odolnosťou a schopnosťou z nadhľadu odvracať podpásové údery, že v ňom postupne dozrel politik spôsobilý na prevzatie aj tej najzodpovednejšej funkcie v štáte,“ napísala.
Ženská platforma a pomer 50 : 50
Progresívne Slovensko pred voľbami zaujalo tým, že svoju kandidátku vyskladali tak, aby ženy získali polovicu miest. Aj z 32 zvolených poslancov za PS tvoria ženy presnú polovicu, šestnásť.
Bola to zároveň takmer polovica zo všetkých 33 žien, ktoré boli do parlamentu v septembrových voľbách zvolené. Tento pomer môžu zmeniť koaličné nominácie na ministrov a štátnych tajomníkov, za ktorých nastúpia poslaneckí náhradníci a náhradníčky.
Medzi novými členkami klubu PS je niekoľko poslankýň, ktoré tvoria Feministickú platformu v rámci hnutia. Okrem už spomínaných političiek ako Lucia Plaváková, Tamara Stohlová či Irena Bihariová za túto platformu vystupujú ďalšie výrazné tváre PS, napríklad Zora Jaurová, Simona Petrík, Beáta Jurík či Zuzana Števulová.
Členka predsedníctva PS Jaurová sa za hnutie vyjadruje najmä ku kultúrnej politike. Bola umeleckou riaditeľkou projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, pôsobí aj ako filmová producentka. Podieľala sa napríklad na novom politickom trileri s názvom Moc.
Za feministku samu seba označuje aj Simona Petrík, druhá z novozvolených kandidátov PS, ktorá už má skúsenosť s prácou v parlamente. V roku 2016 kandidovala za Sieť Radoslava Procházku a stala sa poslankyňou. Keď sa jej strana rozhodla ísť do vlády so Smerom, Mostom-Híd a SNS, Petrík z klubu Siete vystúpila a prešla do opozície.
Spoločne s Miroslavom Beblavým neskôr založila stranu Spolu, z ktorej po voľbách v roku 2020 prešla do PS.
Právnička Zuzana Števulová je známa ako predsedníčka Ligy za ľudské práva, v médiách sa často objavovala ako odborníčka na imigráciu či postavenie utečencov. Od roku 2022 pôsobila ako riaditeľka Centra právnej pomoci pri ministerstve spravodlivosti. Po voľbách v tejto funkcii skončila.
Beáta Jurík kandidovala do parlamentu zo 14. miesta, Feministickú platformu v PS aj viedla. Jej témou je rodová rovnosť, doteraz pôsobila v Bruseli ako politická poradkyňa pre frakciu Renew Europe v europarlamente, ktorej členmi boli aj europoslanci za Progresívne Slovensko.
Medzi výrazné tváre spomedzi aktivistov bude v klube PS patriť aj bývalý moderátor Michal Sabo. Ľudia ho mohli poznať z rádia Europa 2, jeho hlas aj z televízie Markíza, kde nahováral komentáre napríklad pre reláciu Smotánka. Neskôr sa na sociálnych sieťach prezentoval ako influencer so zameraním na ekologické témy, v roku 2021 napríklad protestoval proti výrubu stromov na Drotárskej ulici v Bratislave fotografiou bez oblečenia a textom „holý pozemok, holý protest“.
V roku 2020 bol spoluiniciátorom petície s názvom Klíma ťa potrebuje, ktorú podporilo vyše 120-tisíc ľudí. Patrí k najúspešnejším kandidátom progresívcov vo vlaňajších župných a komunálnych voľbách. V petržalskom obvode v župných voľbách získal tretí najväčší počet krúžkov a stal sa bratislavským vicežupanom.
Sabo sa aj v parlamentných voľbách prekrúžkoval zo 17. na 8. miesto, získal vyše 37-tisíc prednostných hlasov.
Nové posily: Dvořák, Kišš, Hellebrandt, Hargaš
V poslaneckom klube PS zasadnú aj ľudia, ktorí ho posilnili krátko pred voľbami, v rámci snahy predsedu Michala Šimečku rozkročiť hnutie a urobiť z neho plnoformátovú stranu. Jedenástku na kandidátke mal analytik a ekonóm Štefan Kišš, ktorý v roku 2016 zakladal Útvar hodnoty za peniaze.
Podobne ako Kišš v minulosti na ministerstve financií pracoval ďalší analytik Tomáš Hellebrandt, ktorý kandidoval z 25. miesta kandidátky. Z ministerstva v roku 2022 odišiel po konflikte s vtedajším ministrom financií Igorom Matovičom. Dôvodom bol takzvaný rodinný balíček.
„Frustráciu, ktorú som dlhšie cítil, výrazne umocnili udalosti okolo schvaľovania takzvaného rodinného balíčka,“ napísal Hellebrandt v statuse, ktorý v tom čase zarezonoval v médiách.
„Odhliadnuc od jeho obsahu, ku ktorému mám odborné výhrady, spôsob, akým Igor Matovič túto svoju srdcovku pretlačil v parlamente, významne prispel k legitimizácii extrémistických politických síl a k oslabeniu nepísaných pravidiel, na ktorých napriek všetkej špine a zášti v slovenskej politike donedávna existovala zhoda naprieč demokratickými stranami.“
Kandidát Hellebrandt zároveň – aj podľa hlasov zvnútra PS – priniesol hnutiu jeden z najväčších komunikačných problémov počas predvolebnej kampane. V debate Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb vyhlásil, že slovenské dôchodky nie sú podpriemerné, že v pomere k HDP dávame na dôchodky viac, ako je priemer EÚ, a že by tam hľadal aj zdroje pre ľudí odkázaných na pomoc iných.
Politickí súperi hnutia to až do volieb využívali v kampani tak, že o progresívcoch vyhlasovali, že chcú ľuďom znížiť dôchodky. „Progresívne Slovensko nechce a nebude znižovať dôchodky,“ musel na výrok reagovať Michal Šimečka. „No to, čo Tomáš Hellebrandt hovoril, je iný štatistický fakt. To, že sa to zneužilo, ma mrzí.“
Na zdravotnícke témy prišiel do PS pred voľbami Oskar Dvořák, ktorý podobne ako Wiezik, Stohlová či Simona Petrík pôsobil v strane Spolu. Pri Dvořákovi je zaujímavé, že napriek neúspechu koalície PS/Spolu po voľbách v roku 2020 pôsobil ako pomerne významný úradník na ministerstve zdravotníctva, kde viedol tím pripravujúci reformu nemocníc.
Pre minulú vládu pracoval aj Ján Hargaš, ktorý v roku 2016 zakladal združenie Slovensko.Digital. Od roku 2020 pôsobil na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Najskôr ako poradca vicepremiérky Veroniky Remišovej, od júla 2021 do februára 2023 bol dokonca štátnym tajomníkom pre informatizáciu.
S Remišovou sa potom dostal do konfliktu, ministerka ho z funkcie odvolala. Vyčítala mu politické ambície, on zase naznačoval, že si Remišová chce pripísať jeho zásluhy.
V klube PS bude ešte niekoľko ďalších zaujímavých poslancov vrátane najmladšieho 27-ročného poslanca Dávida Deja, právničky Veroniky Veslárovej, ktorá ako vozíčkarka háji práva zdravotne znevýhodnených ľudí, či bývalej hlavnej školskej inšpektorky Viery Kalmárovej.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
