Denník N

Nemá zmysel uzavrieť deti pred svetom a tváriť sa, že internet alebo tablety neexistujú

Ilustračné foto - Tasr
Ilustračné foto – Tasr

„Nevnímam ako veľké riziko, ak by žiaci pod vplyvom nových technológií prestali vedieť písať rukou. Kedysi vedelo veľa ľudí vyšívať, no dnes sa táto schopnosť vytráca. Lebo sme sa niekam ako spoločnosť posunuli,“ hovorí slovenský psychológ.

V 80. rokoch boli obľúbené hlavne popové hviezdy, napríklad Michael Jackson. Dnes sa hviezdami stávajú predovšetkým Youtuberi. Pre deti sú vzorom, identifikujú sa s nimi, hovorí v rozhovore pre Denník N Radomír Masaryk, psychológ z Univerzity Komenského v Bratislave.

Prečo vôbec zavádzať tablety do výučby? Aký plnia účel?

Či sa nám to páči, alebo nie, nové technológie, ako sú tablety alebo smartfóny, sú súčasťou nášho života. Nemôžeme ich ignorovať. Otázkou je, ako s nimi v škole pracovať tak, aby to malo zmysel.

Ľudia sa ma často pýtajú, či je lepšie klasické učenie alebo učenie s technológiami. Prirovnal by som to k otázke, či je ako dopravný prostriedok lepšie auto alebo kôň. Z určitého pohľadu je kôň lepší. Je trvale udržateľný, ekologickejší, bezpečnejší a je spojený s romantikou. Na druhej strane, v súčasnosti to bez auta nejde a musíte ho vedieť používať. Podobné je to s počítačmi. Nezaobídeme sa bez nich.

Hovoríte, že práca s tabletmi v škole by mala mať zmysel. Čo presne to znamená?  

Poviem vám zopár príkladov. Na jednej hodine dostali žiaci za úlohu spraviť reportáž zo života v meste. S tabletom si natočili videá, rozhovory a spravili fotky. Ak by ich učiteľ mal vybaviť kamerou, foťákom a diktafónom, bol by bez šance. Výhodou tabletu je, že ponúka veľké množstvo nástrojov v jednom.

Alebo si vezmite sloh. Pre deti je písanie slohu obvykle tá najviac nenávidená vec. Ale len čo dostanú zadanie spraviť niečo kreatívne, napríklad povedať príbeh formou komiksu, ožijú a začnú vymýšľať najrôznejšie príbehy. Robia to isté, len inak  trénujú sa v schopnosti povedať príbeh.

SAM_5293da
RADOMÍR MASARYK (1977) je odborným asistentom na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa hlavne kvalitatívnym výskumom rôznych oblastí správania ľudí. Jeho tím skúmal v rokoch 2013 až 2015 prácu s digitálnymi technológiami v slovenských a českých školách. Príležitostne bloguje na Denníku N. Foto – Veronika Blanárová

Na výtvarnej výchove môžu robiť koláže. Na hudobnej výchove vytvárať melódie, hoci na hudobnom nástroji hrať nevedia. Takto sú zapojené do tvorby hudby, z ktorej by inak boli vylúčené.

Nové technológie sa dajú aplikovať aj na hodine telesnej výchovy. Klasickým problémom dnešných škôl je, že deťom sa v škole nechce cvičiť. V jednej škole mali v tablete appku s GPS. Deťom povedali, aby si vybehali nejaký obrázok. Takže nebehali nudne v kruhu.

Čo by ste poradili rodičom s malými deťmi, ktoré vyrastajú s modernými technológiami, ako sú tablety, a sú skoro stále online?

Kontrola je až posledný krok, keď všetko ostatné zlyhá. Ideálna je taká situácia, keď rodičia trávia voľný čas s deťmi tak, že im tablet nechýba. Ak sa rodičia sťažujú, že ich dieťa len vysedáva pred počítačom, potom je tam asi zlyhanie, za ktoré sú zodpovední rodičia. Ak sa rodičia dieťaťu venujú, je prirodzené, že bude vyhľadávať ten typ interakcie, ktorý je reálny. Čiže komunikáciu so živými ľuďmi. Zážitky v prírode a podobne.

Na druhej strane, nevnímam ako veľké riziko, ak by žiaci prestali vedieť písať rukou. Myslím si, že to nebude nikomu chýbať. Kedysi napríklad vedelo veľa ľudí vyšívať, no dnes sa táto schopnosť vytráca. Lebo sme sa niekam ako spoločnosť posunuli. Jemná motorika sa dá trénovať inak, napríklad kreslením.

Na aké iné výzvy sa musia rodičia pripraviť?

Vec číslo jedna je prístup k nevhodnému obsahu. Asi každá škola automaticky filtruje pornografiu. Ale je dôležité žiakom vysvetliť, čo to je. Že to nie je vhodný model pre intímne vzťahy, že medzi mužom a ženou prebieha láska inak.

Ďalšie riziko je šikanovanie. Šikanovať sa dá „klasicky“, že dieťa napríklad spolužiaci zamknú do skrinky. Ale šikanovať môžete aj spamovaním profilov, zosmiešňovaním človeka na internete alebo manipulovaním fotiek. V škole bolo šikanovanie vždy, v online priestore nadobúda nové podoby.

Odpoveď, ako s tým bojovať, je rovnaká ako v prípade klasického šikanovania. Učitelia musia byť citliví, a ak šikanovanie zaregistrujú, treba zakročiť.

Na internete je množstvo pochybných stránok. Učia v škole deti kriticky pracovať so zdrojmi?

To je mimoriadne dôležitá úloha školy. Na niektorých základných školách učitelia už od útleho veku vedú žiakov k tomu, aby vo svojej práci uvádzali zdroje, z ktorých čerpajú. To je výborný prístup, ktorý veľmi podporujem. Niekedy to majú problém pochopiť aj moji študenti na univerzite.

Ďalší krok je, aby sa deti naučili pohybovať na internete bezpečne. Aby vedeli, aké fotografie nedávať na Facebook. Aby boli obozretné pri komunikácii s neznámymi ľuďmi.

Nemá zmysel uzavrieť deti pred svetom a tváriť sa, že internet alebo tablety neexistujú. Nech by bol školský internet akokoľvek filtrovaný, mnohí zo žiakov majú internet v telefóne. Stačí, ak ho má jeden, vytvorí „hotspot (access point)“, ostatní sa pripoja a môžu surfovať, kde len chcú.

Oveľa zmysluplnejšie ako izolovať deti od internetu je naučiť ich s ním pracovať. Vysvetliť im, aké formy obsahu existujú. Aby si dokázali povedať: „Sem nechcem ísť, lebo tento obsah je nevhodný.“

Pochopil to štát a reaguje na takéto nové výzvy alebo to závisí výhradne od iniciatívy konkrétnych učiteľov?

Učitelia mi rozprávali rôzne historky o tom, že keď im prišiel robiť školenia niekto zo štátnej inštitúcie, veľmi im nedokázal pomôcť. Akoby chýbal jasný úmysel túto agendu presadiť. Neviem o žiadnom programe, že by sa štát vyslovene snažil takéto výzvy aktívne riešiť. Samotný hardvér nemá veľký zmysel bez dôkladnej prípravy učiteľov a ich následnej podpory.

Robili ste výskum o používaní tabletov v českých a slovenských školách. Čo vás najviac zaujalo?

Navštívili sme dvadsaťdva škôl v Česku a na Slovensku. Zistili sme, že nové technológie vynikajú v schopnosti inkluzívneho vzdelávania.

Čo to znamená?

Vysvetlím to okľukou. V bežnej triede sú rozdiely medzi žiakmi dramatické. Niektorí sú rýchli, iní pomalí, ďalší majú špeciálne potreby. Svojím spôsobom učiteľ v jednej triede vedie paralelne tri až päť tried.

Všetci si to pamätáme z hodín čítania. Niektoré deti mali celú čítanku prečítanú už na konci septembra a v októbri sa nudili. Ale iní žiaci vtedy ešte stále slabikovali. Keď sa čítalo štandardným tempom, polovica triedy nestíhala, druhá sa nudila. To isté platí pre matematiku alebo cudzie jazyky. To sú predmety, kde sa postupne buduje nejaká spôsobilosť či zručnosť. Tablety umožňujú, že zaujmú aj žiakov, ktorí sú ďaleko popredu, aj tých, ktorí sú pozadu.

Existujú napríklad appky na matematiku. Diagnostikujú chyby, ktoré žiaci robia. Ak zistia, že istý typ úlohy žiak zvládol, dajú mu komplikovanejšie príklady na počítanie. V triede je 30 žiakov, ale každý z nich má hodinu šitú akoby na mieru. Každý dostáva tie príklady, ktoré potrebuje. Zároveň má učiteľ individuálnu spätnú väzbu. Vidí, že tento žiak má problém s delením, tento s násobením.

Ako to učiteľ zistí?

Učiteľ nemusí chodiť individuálne medzi žiakov. Triedu dokáže monitorovať cez jeden tablet, kde môže sledovať, na čom žiaci pracujú. Dostáva správy z aplikácií, vidí úspešné príklady a čo žiakom robí problémy.

Menia nové technológie úlohu učiteľa na manažéra, ktorý len koordinuje prácu žiakov?

Tak by to malo vyzerať aj bez technológií. Učiteľ nie je encyklopédia, ale skôr manažér, ktorý riadi procesy v triede. To sa nemení, podobne ako sa nemení význam prednášania.

Ľudia si mysleli, že keď prišiel internet, už sa nebude prednášať. Jednoducho sa pripojíte a pustíte video, ktoré už natočil niekto iný. Lenže klasické prednášanie má stále význam. Prirovnal by som to k tomu, keď si iba pustíte CD a keď pôjdete na koncert.

Klasické prednášanie je stále dôležité, ale je ideálne, ak ho skombinujete s kreatívnymi aktivitami a ak učiteľ triedu skôr manažuje. Hlavne to platí pri tých predmetoch, kde sa budujú nové zručnosti.

Ako sme na tom pri využívaní tabletov v školách v porovnaní so zahraničím?

Záleží na konkrétnych školách. Mnohé základné školy na vidieku majú lepšie vybavenie ako my na tej vysokej. Ak sú riaditelia schopní zapájať sa do výziev, môžu mať takmer čokoľvek, čo sa technológií týka.

Nákupom technológií sa celý proces iba začína. Oveľa dôležitejšie je, aby učitelia vedeli s tabletmi narábať. Vynikajúcu robotu v tejto oblasti robí EduLab, ktorý pre učiteľov organizuje množstvo školení.

Čo si myslíte o nových celebritách, ako je napríklad GoGo, ktoré vytvoril Youtube?

Áno, je tu nový typ celebrít. Blogerkou minulého roka v Česku je Teri Blitzen, má 15 rokov. Jej videá odoberá viac ako 300-tisíc ľudí, Goga viac ako milión dvestotisíc.

V 80. rokoch boli obľúbené hlavne popové hviezdy, napríklad Michael Jackson. Dnes sa hviezdami stávajú predovšetkým youtuberi. Pre deti sú vzorom, identifikujú sa s nimi. Je to prirodzená vec. Platí, že médiá sa individualizujú. Keď deti prestane baviť jeden youtuber, prejdú na iného.

Ak je robenie a sledovanie videí medzi mladými ľuďmi také obľúbené, prečo ho nevyužiť na vzdelávacie účely? Je to obrovská príležitosť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Rozhovory

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie