Požiadala som o rozvod, manžel sa rozvádzať nechce. Mám myslieť na vlastné potreby alebo sa prispôsobovať potrebám iných?

Požiadala som o rozvod, odsťahovala som sa zo spoločnej domácnosti. Manžel sa rozvádzať nechce. Máme školopovinné dieťa, ktorému vďaka manželovmu postoju neviem situáciu jednoznačne vysvetliť. Tým, že manžel nie je naklonený tomu, aby som s dieťaťom žila mimo spoločnej domácnosti, s dcérou, a tým pádom aj s manželom, trávim značnú časť dňa a do prenajatého bytu odchádzam až vo večerných hodinách. Pevne verím, že po tom, čo bude manželstvo rozvedené, nabehneme na striedavú starostlivosť. 

Zdá sa mi však, že v aktuálnom režime sme všetci v strese z neistoty. Manžel dúfa, že sa vzťah medzi nami obnoví, dcéra dúfa, že môj odchod je dočasný, a ja som frustrovaná z pocitu straty domova, z finančnej a zo životnej neistoty do budúcnosti. 

Mala by som aj pred samotným rozvodom zobrať veci pevne do rúk, žiť akoby v striedavej starostlivosti napriek manželovmu nesúhlasu a neprispôsobovať sa len potrebám iných?

Barbora, 36 rokov

Odpovedá psychologička Lenka Pavuková Rušarová

Milá Barbora,

rozvod a hľadanie nového spôsobu rodičovstva je dlhodobý proces – nestojí a nepadá na tomto jednom rozhodnutí. Všetci traja si potrebujete zvyknúť na „nové pomery“: manžel na to, že ste ho definitívne opustili a už sa mu nebudete prispôsobovať do takej miery, ako bol asi zvyknutý. Dcéra na to, že už nemá rodičov, ktorí žijú spolu, a jej rodina je teraz na dvoch miestach.

Je, samozrejme, dôležité, aby ste sa „neprispôsobovali LEN potrebám druhých“, ak ste doteraz mali taký zlozvyk. Ale zároveň to neznamená, že teraz musíte za každú cenu naliehavo zobrať veci do svojich rúk a neprispôsobovať sa vôbec. Možno môžete premýšľať len o najbližších krokoch, prechodných riešeniach: napríklad do konca roka to budeme robiť takto, od nového roka skúsime začať so striedavou starostlivosťou. Medzitým môžete s dcérou hovoriť o tom, že jej zariaďujete novú izbičku a čo to pre ňu bude všetko znamenať.

Najzraniteľnejším článkom je Vaša dcéra, najviac sa treba teda prispôsobovať jej. Neviem, koľko má dcéra rokov, ale v časoch búrania starých istôt potrebuje každé dieťa predvídateľnosť, rozumieť tomu, čo sa deje a čo bude nasledovať. Zároveň pomáha zachovať čo najviac zo „starého života“, ako sa len dá.

Nemám pre Vás jednoznačnejšiu radu, viem toho len málo o Vašej situácii. Prajem Vám, aby ste našli takú mieru prispôsobenia, ktorá nepôjde príliš na Váš úkor.