Denník NAký by bol Drucker minister školstva: Dobrý manažér, ale o školstve nevie nič, hodnotia odborníci

Komentáre
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Je to kaviarenský, liberálny politik, povedal Robert Fico o Tomášovi Druckerovi v roku 2019. Nakoniec sa zdá, že bude ministrom školstva v jeho vláde. Odborníci to považujú v porovnaní s inými kandidátmi za tú lepšiu možnosť.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Keď Tomáš Drucker vlani v decembri oznamoval, že už nebude kandidovať na predsedu strany Dobrá voľba, vysvetľoval, že sú na to dva dôvody. Ten prvý bol, že ho vybrali na prestížny ročný manažérsky program na London Bussines School – čo znamená, že musí byť často v Londýne.

A tvrdil tiež, že sa chce zamerať na prípravu veľkej reformy zdravotníctva. „Nie však ako zoznam politických hesiel. Ale ako ucelený podrobný koncept už takmer v paragrafovom znení,“ hovoril.

Po necelom roku už Drucker dokončuje štúdium v Londýne, no k zdravotníctvu sa nevracia. Vo vláde Smeru, Hlasu a SNS pravdepodobne zasadne do funkcie ministra školstva.

Doteraz sa školstvu profesionálne nevenoval. No takto na tom bol na začiatku vo viacerých funkciách v jeho kariére – nastupoval do nich v prvom rade ako manažér. Bol už šéfom štátnej Slovenskej pošty, ministrom zdravotníctva a tri týždne aj ministrom vnútra.

Viac odborníkov na vzdelávanie považuje nomináciu Druckera za pomerne dobrú správu a hovoria o „opatrnom optimizme“. Sú radi, že rezort školstva nemá v rukách nikto zo SNS. Pretože zvyčajne toto ministerstvo pripadlo národniarom, keď boli vo vláde.

On na to nemá, hovoril o ňom Fico

Drucker sa do vlády dostal na kandidátke Hlasu, kde je aj členom predsedníctva. V roku 2019 založil stranu Dobrá voľba, s ktorou o rok získal vo voľbách viac ako tri percentá hlasov. V apríli tohto roka sa strana rozhodla, že sa spojí s Hlasom.

Tomáš Drucker v stredu na rokovaní predsedníctva Hlasu o tom, že idú do trojkoalície so Smerom a SNS, chýbal, bol pracovne v Londýne, kde práve dokončuje štúdium. Peter Pellegrini oznámil, že rozhodnutie ísť so Smerom a SNS podporili všetci členovia predsedníctva vrátane tých, čo sa ho fyzicky nezúčastnili.

Drucker by tak mal sedieť vo vláde Roberta Fica. Predseda Smeru o ňom v roku 2019 hovoril ako o hadovi na prsiach. „Niekedy si všelijakých hadov chováte na prsiach. Niekedy sa vám zadaria a niekedy nezadaria,“ povedal a narážal na Druckerov zámer založiť si politickú stranu.

„On jednoducho na to nemá. To je typický kaviarenský, liberálny politik,“ povedal ešte.

Tomáš Drucker začínal ako programátor vo firme Gratex, kde sa neskôr vypracoval na vyššie pozície. Vyštudoval informatiku a automatizáciu na Slovenskej technickej univerzite, neskôr aj právo na Univerzite Komenského. Keď pred voľbami odpovedal na otázky študentov, povedal aj to, že odmala mal rád matematiku, elektrotechniku a počítače.

Od roku 2004 do 2012 bol v konzultačnej spoločnosti IQUAP, kde sa postupne stal riaditeľom a potom aj predsedom predstavenstva. Dva roky bol predsedom dozornej rady v štátnej akciovej spoločnosti JAVYS – teda v Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, čo už bola nominácia, ktorá sa nemohla udiať bez politického krytia. Bolo to v rokoch 2010 až 2012 – teda v období vlády Ivety Radičovej.

Bol členom predstavenstva aj vo Vojenskom opravárenskom podniku Nováky a v 1. župnej – akciovej spoločnosti, ktorú založil Bratislavský kraj na spravovanie pozemkov v Petržalke. Drucker bol v tejto spoločnosti v rokoch, keď kraj viedol Pavol Frešo, ktorému robil aj poradcu v oblasti dopravy. Frešo bol županom v rokoch 2009 až 2017.

Je teda zrejmé, že Drucker vystriedal už viac pozícií v rôznych oblastiach a naprieč politickým spektrom – od SDKÚ po Smer. Do funkcií prichádzal vždy ako nestranícky nominant – ako technokrat a manažér.

Tomáš Drucker ako minister vnútra v apríli 2018. Foto – TASR

V roku 2012 nastúpil Drucker ako krízový manažér do Slovenskej pošty. Štátny podnik bol v strate a avizoval veľké prepúšťanie. Po niekoľkých rokoch Druckerovho šéfovania začala Slovenská pošta niekoľko rokov za sebou dosahovať 4-miliónový zisk.

Do funkcie ho vtedy nominoval minister dopravy Ján Počiatek. Smer si Druckera zapamätal ako schopného krízového manažéra a nominoval ho na posty, kde bol potrebný výkon. Na poste ministrov sa však neohrial dlho.

Tak sa po voľbách v roku 2016 stal ministrom zdravotníctva do novej vlády a vo funkcii vydržal bez jedného dňa dva roky. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ho v roku 2018 vybrali ako nového ministra vnútra do novovymenovanej vlády Petra Pellegriniho.

Vo vypätej situácii po vražde novinára a jeho snúbenice Drucker sľuboval odvolanie policajného prezidenta Tibora Gašpara, to sa mu však nepodarilo. Tvrdil, že Gašpar mu viackrát sľúbil, že sám odíde. No neurobil tak a Drucker po troch týždňoch sam odstúpil z funkcie ministra vnútra. O deň na to sa premiér Peter Pellegrini dohodol s Gašparom, že skončí ako policajný prezident.

„Necítil som mandát a zistil som, že tam nemám čo robiť. Nebol som tým, kto vyhral voľby, nemal som možnosť kontrolovať ministerstvo vnútra napríklad aj prostredníctvom zákonodarného zboru,“ povedal v roku 2018 Drucker o svojom odchode z ministerstva vnútra.

Manažér sa na ministerstve školstva zíde, hovoria odborníci

Aj keď sa Drucker doteraz ministerstvu školstva nevenoval, odborníci považujú jeho meno za dobrú správu. Vydýchli si aj preto, že napríklad nehovorí o gender ideológii na školách tak, ako poslanci z klubu SNS či aj samotný predseda Smeru Robert Fico.

Ukázalo sa to aj v stredu pri podpisovaní memoranda o porozumení s Hlasom a SNS. Fico hovoril o učebnici etickej výchovy, kde majú deti úlohu, aby si predstavili sen, v ktorom sa im sníva o zmene pohlavia. Len krátko predtým o tom písala na Facebooku Martina Šimkovičová z poslaneckého klubu SNS. Ide pritom o učebnicu, ktorú v roku 2014 stiahol pre kontroverznú úlohu vtedajší minister školstva Peter Pellegrini.

Drucker sa vyjadruje zmierlivo, nepublikuje hoaxy, má povesť schopného manažéra, čo rezort školstva podľa expertov potrebuje. „Ak sa obklopí schopnými odborníkmi, je na mieste opatrný optimizmus,“ myslí si odborník na vzdelávanie Juraj Hipš.

„Ja ako Tomáš Drucker sa necítim ako odborník na školstvo,“ povedal Drucker v rozhovore so študentmi pre Denník N. „Snažil som sa hlboko ponoriť do problematiky, pochopiť vzťahy a väzby a nastaviť procesy a riadenie. Nie som odborník na problém, na ktorý sa ma pýtate, ale môžem ho konzultovať s kolegami,“ odpovedal na otázku, ako riešiť zhoršujúce sa duševné zdravie mladých.

S jeho sebahodnotením sa vie stotožniť aj Renáta Hall, bývalá externá poradkyňa premiéra Eduarda Hegera pre vysoké školstvo. „Nemyslím, že má nejakú konkrétnu predstavu o tom, čo trápi vysoké školy a vedu a pravdepodobne ani ostatné školy. Má však povesť dobrého manažéra a v zdravotníctve sa pokúsil o reformy, čiže toto by mohlo naznačovať, že môže byť dobrým ministrom,“ hovorí.

Myslí si to aj Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov, podľa ktorého je v školstve mnoho odborníkov a rezort potrebuje skôr manažéra.

Foto N – Vladimír Šimíček

Podľa bývalého splnomocneca pre rómske komunity Ábela Ravasza sa manažérsky typ ministra zíde práve v rezorte školstva. To je špecifické práve v tom, že má zložitý systém priamo riadených organizácií, regionálnych školských úradov, centier podpory pre učiteľov a mnoho ďalších úrovní riadenia škôl. Každá zmena sa musí komplikovane vyrokovať so stovkami ľudí.

„Všetci riešia do detailov obsah zmien v školstve, ale menej času venujú tomu, aby to presadili cez sieť všetkých organizácií. Nakoniec sa aj prepracovaný návrh zadrhne práve na tom,“ upozorňuje Ravasz.

Ravasz ešte ako podpredseda strany Most-Híd rokoval s Druckerom o spájaní sa s Dobrou voľbou, to sa nakoniec nestalo. Ravasz teraz vo voľbách kandidoval za SaS, do parlamentu sa nedostal.

Ravasz si spomína, že sa s Druckerom stretol aj počas krátkej chvíle, keď pôsobil ako minister vnútra. Vtedy bol splnomocnencom pre rómske komunity. „Bol otvorený rozumným riešeniam a naklonený inklúzii. Nemám pochybnosť o tom, že nie je proti pomoci marginalizovaným skupinám.“

Ako minister školstva sa bude Drucker musieť venovať aj tomu, ako riešiť segregáciu rómskych detí v školách. Európska komisia podala na Slovensko žalobu za segregovanie rómskych žiakov. Konanie sa ťahá od roku 2015 a ministerstvo školstva spísalo odvtedy viac akčných plánov, ako situáciu riešiť. Komisia to však vyhodnotila ako nedostatočné a v apríli podala na Slovensko žalobu.

Nový minister to bude musieť riešiť, inak hrozí Slovensku pokuta. Európska komisia sa odvoláva napríklad aj na to, že až 65 percent rómskych detí navštevuje školy, v ktorých sú všetci alebo väčšina žiakov Rómovia – čo je najvyššia miera segregácie v celej EÚ, informoval Školský týždeň.

Dôležité bude, akými odborníkmi sa obklopí

Podľa Branislava Pupalu však nestačia iba dobré manažérske schopnosti. „Ako minister školstva musíte rezortu aspoň do istej hĺbky rozumieť,“ hovorí Pupala, ktorý sa podieľal na príprave kurikulárnej reformy školstva.

Pupala sleduje príklady riadenia školstva zo zahraničia a tvrdí, že úspešní ministri vždy poznali školstvo do hĺbky. „Boli expertmi vo vzdelávaní, nielen dobrí manažéri,“ hovorí Pupala.

Ak sa minister v školstve nevyzná, môže byť podľa neho ovplyvniteľný skupinami ľudí s vlastnými záujmami. „Nepozná to prostredie a nevie, aké rôzne záujmové skupiny v ňom pôsobia. O to viac mu hrozí, že si jeho dôveru nezískajú skutoční odborníci, ale takí tí experti v úvodzovkách,“ varuje.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Aj Renáta Hall upozorňuje, že bude dôležité sledovať, koho si nový minister vyberie za štátnych tajomníkov či generálnych riaditeľov v rezorte. „Kto budú ďalší najbližší ľudia, ktorí budú ovplyvňovať jeho vnímanie problémov a ich riešení.“

Mená na pozície štátnych tajomníkov nie sú známe. V Smere sa školstvu venuje Jozef Habánik, ktorý je rektorom Trenčianskej univerzity a aj poslancom.

Pravdepodobnejšie sa však javí Robert Zsembera, ktorý bol v Hlase hlavným odborníkom na školstvo, ale do parlamentu sa neprekrúžkoval. Zsembera je riaditeľom kancelárie rektora Univerzity Komenského a venuje sa predovšetkým vysokému školstvu.

Ravasz predpokladá, že Druckera budú najviac zaujímať témy spojené s inováciami a odlivom mozgov do zahraničia. „Ak by som si mal tipnúť, tak jeho prioritou bude konkurencieschopnosť vysokých škôl a výskumu, aby mladí ľudia neodchádzali zo Slovenska alebo aby sa sem vracali žiť.“

Drucker bude musieť vybojovať do školstva veľa peňazí

Odborníci sa neobávajú, že by Drucker ako minister zásadne brzdil reformy, ktoré sa za posledný rok rozbehli. Ide o reformu učebných osnov, inkluzívnu reformu či vysokoškolskú reformu. Všetky sú viazané plánom obnovy, takže vyplatenie miliónov eur z EÚ je podmienené plnením stanovených podmienok, ktoré si Slovensko schválilo.

Aj napriek tomu sa dajú v detailoch reformy zásadne pokaziť. Súčasťou kurikulárnej reformy je aj zmena organizácie školy – namiesto prvého a druhého stupňa by sa mala škola deliť na tri cykly – 1. až 3. ročník, 4. až 5. ročník a 6. až 9. ročník.

Hlas vo svojom predvolebnom programe nevyjadroval veľké nadšenie nad inováciami vo vzdelávaní. „Odmietame experimenty (napríklad vzdelávacie cykly),“ píše. Je otázne, aký názor na to bude mať Drucker.

Dôležité bude aj to, akú silnú pozíciu vo vláde bude mať ako minister školstva. Má pred sebou ťažkú úlohu – musí vybojovať desiatky miliónov eur pre inkluzívnu reformu. Štát sa totiž zaviazal, že bude platiť podporu pre deti zo štátneho rozpočtu.

Ide o stovky miliónov eur, ktoré by mal štát v rozpočte vyčleniť na podporné opatrenia pre deti s problémom – napríklad pre asistentov učiteľa, školských psychológov alebo na popoludňajšie doučovania. Od roku 2026 bude musieť štát platiť pomoc pre každé dieťa, ktoré o to požiada. Teda pokiaľ sa aktuálny parlament nerozhodne platný zákon zmeniť.

Je otázne, či Drucker ako minister za Hlas bude mať podporu u potenciálneho ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) a premiéra Roberta Fica. Podobná situácia bola aj v minulej vláde – Branislav Gröhling ako minister školstva zo SaS nedokázal presadiť viac zmien práve preto, že sa nevedel dohodnúť s ministrom financií Eduardom Hegerom a premiérom Igorom Matovičom (obaja za OĽaNO).

Školstvo pritom trpí veľkou nestabilitou vo vedení. Predošlá vláda vládla viac než tri roky a mala troch ministrov školstva – Branislava Gröhlinga, Jána Horeckého a Daniela Bútoru. Od roku 1989 sa vo funkcii ministra školstva vystriedalo už 26 ľudí, pričom Tomáš Drucker by bol 27. ministrom školstva za 34 rokov. Doteraz vydržali vo funkcii ministra celé štyri roky iba dvaja ministri, obaja za SNS – Eva Slavkovská (1994 – 1998) a Ján Mikolaj (2006 – 2010).

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].