Svetový newsfilter: Je tu ďalšia vojna, ktorá nebude rýchla

Dobrý deň,

od februára 2022 sa stalo iba niekoľkokrát, aby sme sa vo Svetovom newsfiltri nevenovali vojne proti Ukrajine. Ak sa to stane, nesúvisí to s tým, že na Ukrajine by sa nedialo nič podstatné. Ide o to, že ruskú inváziu aspoň na pár dní prekryje iná dôležitá udalosť.

Tak je to aj tento týždeň. Smutné je, že vojnu prekryla ďalšia agresia – hrozný útok teroristov z Hamasu na civilistov v Izraeli. Vraždenie nevinných ľudí zrejme bude mať vnútropolitické dôsledky v Izraeli, no prinesie aj ďalšie boje v nestabilnom regióne.

Popri situácii na Blízkom východe sa newsfilter výnimočne dotkne aj domácej politiky. V týchto dňoch sa na Slovensku rozhoduje o tom, kto bude v najbližších rokoch formovať našu zahraničnú politiku.

Ázia: Po krutom útoku prichádza vojna

Necelý týždeň po útoku teroristov z Hamasu, ktorí v Izraeli zabili vyše 1300 ľudí, má krajina dočasný vojnový kabinet. Časť opozície sa spojila s vládou Benjamina Netanjahua, ktorý sľubuje smrť všetkým členom Hamasu.

Doma však čelí ostrej kritike a výzvam, aby ukončil svoju politickú kariéru.

O čo ide: Časť spoločnosti aj analytikov dáva premiérovi za vinu, že posadnutý vlastnou mocou a spojenectvom s extrémistickými stranami ohrozil bezpečnosť Izraela.

Po jeho konci volajú aj jeho bývalí stúpenci z izraelskej pravice a viac ako polovica obyvateľov si praje, aby po vojne odstúpil. Až 84 percent ľudí si myslí, že vláda je zodpovedná za najväčšie zlyhanie bezpečnostných zložiek v histórii Izraela.

Analytici očakávajú, že len čo sa situácia upokojí, bude ohrozená budúcnosť viacerých popredných politikov vrátane najdlhšie vládnuceho izraelského premiéra.

Slávny izraelský spisovateľ David Grossman vyslovil náladu mnohých Izraelčanov týchto dní, keď povedal, že cíti veľký pocit zrady – vlastnou vládou a jej premiérom.

Vojna bude pokračovať: Vojna s Hamasom si za posledné dni vyžiadala vysoký počet obetí aj na palestínskej strane. Navyše Izrael zaviedol voči Pásmu Gazy totálnu blokádu, ktorá môže spôsobiť humanitárnu katastrofu.

Ukončiť ju nechce skôr, ako Hamas nevydá izraelských rukojemníkov, medzi ktorými sú aj ženy, deti či preživší holokaustu. Čaká sa tiež na novú fázu izraelskej reakcie, ktorou môže byť aj pozemná ofenzíva.

Dá sa očakávať, že vojna proti Hamasu v Pásme Gazy ešte bude eskalovať a neskončí sa tak rýchlo. Do Izraela preto ešte vo štvrtok pricestoval šéf americkej diplomacie Antony Blinken, ktorého misiou je postarať sa o to, aby sa konflikt nerozšíril do širšieho regiónu.

Rizikom by bolo, keby sa k Hamasu pripojili aj ozbrojenci zo západného brehu alebo z východného Jeruzalema. Vstúpiť do vojny môže aj Iránom podporovaný Hizballáh, čo by bol katastrofický scenár.

Spomienka na obete útoku v Holandsku. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Okrem iného by sa mal Blinken, ktorý má židovský pôvod, stretnúť so šéfom palestínskej samosprávy na Západnom brehu Jordánu Mahmúdom Abbásom.

Spojené štáty sa tak popri vojne na Ukrajine ocitli ako významný hráč aj v ďalšom konflikte. Tentoraz na Blízkom východe ako najbližší spojenec Izraela.

Blinken je presvedčený, že Hamas má len jednu agendu – zničiť Izrael a zavraždiť Židov. To sa počas masakrov minulý víkend aj odohralo, keď sa obeťami útokov stali nielen vojaci a policajti, ale aj bábätká, starí ľudia či ženy, ktorých telá boli zneuctené.

Americký minister sa však zároveň snaží apelovať na Izrael, aby zvážil svoju reakciu tak, aby trpelo čo najmenej civilistov.

Európa: Aká bude slovenská diplomacia?

Slovensko bude mať čoskoro novú vládu a z pohľadu zahraničia je dôležité nielen to, kto bude premiér. Naši spojenci, ale aj štáty, s ktorými nemáme najlepšie vzťahy, sledujú aj to, kto sa stane ministrom zahraničných vecí.

Po rokoch, keď rezort viedli skúsení diplomati, môže prísť zmena. Nie je vylúčené, že funkcie sa ujme niekto zvnútra strany Smer, čo ovplyvní pozíciu Slovenska vo svete.

O čo ide: Záhreb, Varšava, Kyjiv, Rím, Viedeň a New York. Týchto šesť hlavných miest stihol súčasný minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský navštíviť za posledný mesiac.

V New Yorku to navyše nebola len klasická zahraničná cesta. Slovenská delegácia tam cestovala na Valné zhromaždenie OSN, počas ktorého mal minister plný kalendár stretnutí s predstaviteľmi rôznych štátov.

Veľa zahraničných ciest a rokovaní znamená nielen obrovské množstvo prípravy a náročný program, na ktorý musí mať minister fyzickú a mentálnu kapacitu. Prináša to aj mnoho príležitostí povedať či urobiť niečo, čo môže spôsobiť problémy vo vzťahoch so zahraničím. A zahraničná cesta je aj možnosť, ako problém vyriešiť, respektíve mu predísť tým, že správne vyhodnotíte informáciu.

Diplomacia je o slovách a symboloch a vždy je lepšie, ak krajinu na medzinárodnej úrovni zastupuje niekto skúsený. Stačí si spomenúť na Liz Trussovú, vtedajšiu britskú ministerku zahraničia bez minulosti v diplomacii, ktorá si počas rokovaní s ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom pomýlila regióny Ruska a Ukrajiny, čo Moskva hneď využila na svoju propagandu.

Prečo je to dôležité: To všetko sú všeobecné veci, ktoré platia pre každého ministra a za akýchkoľvek okolností. Teraz sú však okolnosti špeciálne.

Vojna proti Ukrajine potvrdila, že aj malé štáty v Pobaltí alebo v strednej Európe môžu hrať v zahraničnej politike veľkú úlohu – ak vedia jasne, no zároveň citlivo formulovať svoje postoje.

Invázia v susednej krajine je udalosťou, kde nie je priestor na nejednoznačné motanie sa medzi dvoma stranami s cieľom byť zadobre so všetkými, respektíve robiť politiku „na všetky svetové strany“.

Taká politika nás v skutočnosti môže dostať do izolácie na európskej úrovni, ktorá je pre nás zďaleka najdôležitejšia. A zároveň by nás mohla odrezať od príležitostí, ktoré v budúcnosti môže priniesť obnova povojnovej Ukrajiny.

Súčasný minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo bude ďalej: Sobotný útok teroristov z Hamasu na Izrael, ktorý môže prerásť do ďalšej veľkej vojny, nám zároveň pripomenul, že svet je nestabilné miesto plné potenciálnych kríz a konfliktov, ktoré bude potrebné riešiť.

Musíme počítať s tým, že prídu ďalšie migračné vlny, v najbližších rokoch prebehne aj veľká debata o tom, ako by mal Západ zadefinovať svoje vzťahy s Čínou, a budú pokračovať rokovania o rozširovaní EÚ.

Slovensko sa síce môže spoľahnúť na kvalitný aparát na ministerstve aj diplomatov v zahraničí, no bez silného ministra, ktorý okrem mandátu od vládnej strany má aj rešpekt partnerov a kontakty u spojencov, môžeme ostať na okraji týchto debát.

A teraz sa pokúste zodpovedať si otázku, či by bol lepším ministrom skúsený diplomat – ako takmer počas celej histórie Slovenska – alebo straník, ktorý síce bol vysoko na kandidátke, ale na diplomaciu sa doteraz pozeral iba zvonku či ako člen Národnej rady, ktorý chodí nanajvýš na parlamentné zahraničné návštevy.

Severná Amerika: Biden na strane Izraela

Izrael sa po útokoch Hamasu môže spoľahnúť na plnú podporu západných krajín: český minister zahraničných vecí ho priamo navštívil a Nemecko mu sľubuje vojenskú pomoc. Najväčšia pozornosť sa však podľa očakávania sústreďuje na Spojené štáty, jeho dlhodobo najdôležitejšieho spojenca.

Aký je kontext: Joe Biden má k Izraelu špeciálny vzťah. Prvýkrát v ňom bol pred vyše piatimi desaťročiami a odvtedy ho oficiálne navštívil ešte deväťkrát.

Americký prezident sám seba označuje za sionistu, hoci sa počas politickej kariéry s izraelskými predstaviteľmi dostal do viacerých sporov. Ten posledný súvisel so súdnou reformou, ktorú pretlačila vláda Benjamina Netanjahua.

Americký prezident ju opakovane kritizoval a žiadal Netanjahua, nech ju stiahne. Ich posledné stretnutie v New Yorku počas Valného zhromaždenia OSN sprevádzalo zjavné napätie.

Aká bola reakcia: Lenže teraz na staré spory nie je čas a Biden zdôrazňuje, že jednoznačne stojí na strane Izraela. Cez víkend vystúpil s emotívnym prejavom, v ktorom označil vyčíňanie Hamasu za „čisté zlo“.

S Netanjahuom od soboty štyrikrát telefonoval a jeho minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok osobne navštívil Tel Aviv.

V kongrese už diskutujú o balíku vojenskej pomoci a americkí predstavitelia tvrdia, že Izraelčanov „nikdy neopustia“.

Biden a Netanjahu v septembri. Foto – TASR/AP

V čom je problém: Z geopolitického hľadiska je však vojna medzi Hamasom a Izraelom pre Bidena zložitá. Na jednej strane si uvedomuje, že Izrael je kľúčovým americkým spojencom, ale na strane druhej sa snaží predísť eskalácii konfliktu. K tej by došlo v prípade, ak by zo severu zaútočil libanonský Hizballáh.

Biden zároveň pred priamym zapojením veľmi rázne varoval Irán.

Jeho líderstvo z posledných dní chvália v Izraeli aj v iných krajinách: po Ukrajine ide už o druhú geopolitickú krízu, v ktorej sa postavil na čelo Západu. Je pritom paradoxné, že keď vstupoval do funkcie, chcel sa namiesto Blízkeho východu a Európy sústrediť predovšetkým na Indopacifik.

Takto si jeho pôsobenie vo funkcii budeme spájať najmä s ruskou vojnou proti Ukrajine a vojnou Hamasu proti Izraelu.

Latinská Amerika: Guatemala bojuje o svoju budúcnosť

V reakcii na rozhodnutie pozastaviť činnosť strany novozvoleného prezidenta v Guatemale vypukli najväčšie prodemokratické protesty v histórii. Podarilo sa im spojiť veľkú časť spoločnosti, ale v posledných dňoch vyústili do násilností.

Aký je kontext: Rovnako ako v okolitých stredoamerických krajinách aj experti v Guatemale v posledných rokoch upozorňovali na úpadok demokratických inštitúcií. Viacero sudcov aj prokurátorov muselo odísť do exilu a veľkú pozornosť upútala kauza nezávislého novinára, ktorého odsúdili na šesť rokov.

V auguste však mnohým dodali nádej prezidentské voľby, v ktorých nečakane zvíťazil Bernardo Arévalo. Ide o skúseného diplomata, ktorý sa hlási k sociálnej demokracii.

Árevalo uspel vďaka silnej protikorupčnej agende a na svoju stranu získal množstvo sklamaných Guatemalčanov, ktorí stratili dôveru v inštitúcie. V druhom kole dostal zhruba 60 percent hlasov.

Čo sa stalo: Lenže krátko po voľbách guatemalské volebné orgány nečakane pozastavili činnosť jeho strane. Mnohí Guatemalčania to vnímali ako snahu zvrátiť výsledok volieb, z ktorého obvinili generálnu prokurátorku.

Tá je v krajine dobre známa, ale poznajú ju aj v zahraničí. Napríklad Spojené štáty ju umiestnili na sankčný zoznam.

Proti rozhodnutiu suspendovať Árevalovu stranu spontánne protestovali masy ľudí. Ich vzopätie vyústilo do každodenných protestov, na ktorých sa zúčastňovali Guatemalčania naprieč vekovými či socioekonomickými skupinami.

Čo bude ďalej: Na protesty chodili aj mnohí starší ľudia, ktorí tvrdili, že bojujú za demokraciu pre svoje deti či vnúčatá. Pokojné akcie však začiatkom týždňa prerástli do násilností, keď demonštranti v hlavnom meste rozbíjali výklady a blokovali cesty.

Guatemalský prezident to využil na odsúdenie protestov a bez dôkazov tvrdil, že za nimi stoja „zahraničné sily“, ktoré ich zároveň financujú.

Árevalo nastupuje do funkcie 14. januára. Lenže so suspendovanou stranou bude mať pri výkone mandátu do veľkej miery zviazané ruky.

Afrika: Kubánski lekári odchádzajú z Kene

Z Kene odídu kubánski lekári, ktorí pracovali v tamojšom zdravotníctve. Jedným z dôvodov je aj nespokojnosť miestnych doktorov.

O čo ide: Keňa sa v roku 2017 dohodla s kubánskou vládou na tom, že lekári z ostrova prídu do krajiny, aby zaplnili voľné miesta v zdravotníckych zariadeniach. Súčasťou dohody bolo aj to, že lekári z Kene sa budú chodiť školiť na Kubu.

Celkovo v Keni pracovalo 120 kubánskych lekárov. Pomôcť mali napríklad v rádiológii, chirurgii či neurológii.

Kuba takto vysiela svojich lekárov do iných menej rozvinutých štátov už desiatky rokov. Je to súčasťou jej zahraničnej politiky a snahy zlepšovať svoj obraz v zahraničí. Dlhodobo je najviac kubánskych lekárov v Brazílii či vo Venezuele.

Čo sa im nepáčilo: Kenskí lekári od začiatku nevnímali túto dohodu najpozitívnejšie. Mali pocit, že znižuje ich dôležitosť a uberá im priestor v nemocniciach, hoci podľa ich slov zvládajú tie isté úkony ako lekári z Kuby.

Vláde vyčítali aj to, že im platí oveľa viac, ako dostávajú oni. Tvrdili, že za peniaze, ktoré dostane jeden kubánsky lekár, by nemocnice mohli zamestnať troch domácich.

V skutočnosti však veľká časť ich platu zrejme končila v rukách kubánskej vlády. Ide o model, ktorý komunistický režim využíva aj v iných štátoch na to, aby sa dostal k zahraničnej mene.

Čo bude ďalej: Kenská lekárska komora tvrdila aj to, že doktori, ktorí sa odišli školiť na Kubu, žili v zlých podmienkach.

Postupne sa okrem lekárov a regionálnych politikov ku kritike dohody pridali aj poslanci parlamentu a vláda pod tlakom spoluprácu s Kubou ukončila.

Keď ministerka zdravotníctva na stretnutí s ľuďmi z tohto sektora oznámila koniec dohody, reakciou bol potlesk a radostné výkriky. Vláda aj lekári hovoria, že to kenskému zdravotníctvu neuškodí.

Meno týždňa: Jan Lipavský

Ján Lipavský a izraelský prezident Isaac Herzog. Foto – X

Český minister zahraničných vecí potvrdil dlhodobo silné vzťahy medzi Izraelom a Českom. Ešte v utorok ako prvý západný politik navštívil Izrael po útoku Hamasu.

Zastavil sa tam cestou naspäť z rokovania v Ománe a jeho krok ako symbol priateľstva a solidarity ocenili aj izraelskí politici.

Okrem iného sa Lipavský stretol aj s vnučkou ženy, ktorú uniesli teroristi. Spolu s ním z Izraela leteli domov českí občania, ktorí boli v krajine počas útoku.

Lipavský tak z pohľadu diplomacie pohotovo urobil skvelý krok – zviditeľnil nielen seba, ale aj Česko a osobne dal Izraelu najavo podporu, na ktorú bude tamojšia vláda pamätať. A aj čisto z praktického hľadiska využil vládne lietadlo, aby dostal domov krajanov.

Grafika týždňa

Sobotňajší útok teroristov z Hamasu prekvapil ľudí, ktorí žili v prihraničnej oblasti, aj preto, že Izrael od Pásma Gazy oddeľuje takzvaný inteligentný plot. Washington Post však detailne popísal, ako sa im cezeň podarilo preniknúť. Viac čítajte tu.