Denník N

Mama Juraja Vankuliča: Tá bolesť už nikdy neprejde, učím sa s ňou žiť. Pomáhajú mi videá, ktoré mi Jurko posielal

Dana Šibíkova v roku 2022. Foto N - Vladimír Šimíček
Dana Šibíkova v roku 2022. Foto N – Vladimír Šimíček

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

S Danou Šibíkovou sme sa stretli deň pred výročím teroristického útoku pred Teplárňou. Rok po vražde jej syna Juraja Vankuliča sa učí žiť s bolesťou, ktorú cíti každý deň, keď si naňho spomenie. Je presvedčená, že nikdy neprejde. „Ráno sa zobúdzam s myšlienkou na Jurka, večer zaspávam s myšlienkou na Jurka, ale neobťažujem okolie. Proste smútim si tak sama so sebou,“ hovorí. Sústredí sa na prácu, svojho syna Samuela, a keď sa o niečom rozhoduje, pomyslí si, čo by jej na to povedal Juraj. V rozhovore hovorí:

  • ako trávi svoje dni;
  • ako sa cítila, keď predseda KDH označil LGBTI+ ľudí za „pliagu“;
  • prečo začala po útoku opäť čítať knihy;
  • čo jej pomáha, keď jej je najhoršie.

Ako sa cítite pred výročím útoku, pri ktorom zahynul váš syn Juraj a Matúš Horváth?

Zvláštne. Už len pre dôvod, pre ktorý som tu v Bratislave. Na druhej strane sa aj teším, že sa zase stretnem s Jurkovými blízkymi kamarátmi. Už je to druhý týždeň, čo na to myslím a pripravujem sa.

Kedy ste sa rozhodli, že prídete na spomienkovú udalosť pred Teplárňou?

Vedela som, že sa niečo bude diať, ale uvažovať o tom som začala asi pred mesiacom. Nebola som si istá, či chcem prísť, ale potom som to prehodnotila, pretože do práce by som aj tak určite nešla, to by som nezvládla. Bola by som teda doma a plakala a nariekala. Takto budem aspoň tu s tými ľuďmi a budem tu, kde zomrel, a chcem sa aj poďakovať ľuďom za podporu, ktorú mi prejavili.

Koľkokrát ste sa vrátili do Bratislavy po útoku?

Bola som v Teplárni na ich vianočnom večierku, vtedy som aj dala rozhovor Monike Tódovej. A potom som tu bola ešte asi trikrát – raz, keď tu bol holandský kráľovský pár, to sme boli aj u prezidentky. A potom som ešte asi dvakrát bola za mladými Jurkovými kamarátmi.

Ako vyzerá váš bežný deň? Kde bývate? Kde pracujete?

Bývam stále v Prievidzi, robím stále v Lidli. Keď Jurko zomrel, mala som ponuku na povýšenie na asistentku manažéra predajne. Krátko po tom som to odmietla, ale nakoniec som to prehodnotila, pretože Jurko by bol na mňa nahnevaný, keby som to neskúsila, on ma dosť do všetkého tlačil. Takže nakoniec som do toho šla. Môj život je teraz len domov, robota a mladší syn Samko. Teraz riešime maturity, stužkovú a vysoké školy. Občas idem do Žiliny za rodičmi.

Keď sa o niečom rozhodujete, uvažujete často o tom, čo by vám na to povedal Juraj?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

LGBTI+

Slovensko

Teraz najčítanejšie