Je to naša posledná šanca, hovoria voliči opozície. Tusk o Poľsko bojuje aj u kaderníčky (reportáž)

Kráčame po ulici v Lodži a hľadáme miesto, kde by sme mohli niečo zjesť. Do začiatku mítingu hlavnej opozičnej sily v Poľsku Občianskej platformy zostáva viac ako hodina.

Vtom na nás niekto zavolá. „Poďte sem, tu to bude,“ vraví muž s fotoaparátom v ruke, ktorý stojí vo dverách miestneho kaderníctva. „Ste predsa novinári, nie?“ vraví.

Je to poľský novinár, a keď videl fotoaparát kolegu, predpokladal, že tiež hľadáme kaderníctvo Wicherek. Práve sem má prísť bývalý poľský premiér a líder opozície Donald Tusk.

Chystá sa celkom bizarná predvolebná PR akcia.

Vo vnútri ho už čaká majiteľka salónu krásy Marzenka Marusiak. Je trochu nervózna, dvojnásobný poľský premiér a bývalý predseda Európskej rady k nej nechodí každý deň.

Vo dverách očakáva svojho šéfa aj poslankyňa sejmu z Občianskej platformy Hanna Gill-Piatek, ktorá kandiduje v nedeľných voľbách v lodžskom obvode (Poľsko má 41 obvodov) z poslednej pozície. V Poľsku je kandidatúra z posledného miesta kandidátky strany podobne populárna ako na Slovensku, Poliaci však môžu krúžkovať iba jedného poslanca.

„Bývam tu za rohom a k pani Marzenke chodím do salónu pravidelne,“ hovorí politička a zaujíma sa o povolebný vývoj na Slovensku. „Bude vám vládnuť znova Fico?“ pýta sa.

Pred salónom krásy zrazu zastaví autobus. Volajú ho aj Tuskobus a staronový líder Občianskej platformy, ktorá s menšími stranami kandiduje ako Občianska koalícia, v ňom obieha Poľsko. Snaží sa presvedčiť Poliakov, aby v nedeľných voľbách ukončili osem rokov vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS).

Tusk vstupuje do salónu, kde ho okrem majiteľky očakáva aj asi dvadsať novinárov, fotografov a kameramanov. „Prišli ste sa ostrihať?“ pýta sa pani Marzenka svetlovlasého 66-ročného politika. „Chcete aj zafarbiť? Túto jeseň je v móde červená,“ hovorí.

Následne sa majiteľka salóna sťažuje bývalému premiérovi na vysoké sociálne a zdravotné odvody aj na to, že keď jej pre chorobu vypadnú zamestnanci, tak sociálka im PN-ku neplatí od prvého dňa. Tusk s rukami prekríženými na hrudi chápavo pritakáva.

Potom rozpráva on – nič konkrétne nesľubuje, no tvári sa, že súcití s problémami poľskej podnikateľky. V kampani za záujmu médií navštívil viacero podobných malých podnikov.

Míting pre ženy

Poľské mesto Lodž v strednom Poľsku je veľké asi ako Bratislava. Kedysi bolo známe ako priemyselné centrum krajiny. Hovorilo sa mu aj poľský Manchester, pretože tu sídlili mnohé textilky.

Viaceré podniky po revolúcii zanikli. Budovy týchto starých fabrík sa v mnohých prípadoch zmenili na kultúrne centrá.

V budove kultúrneho centre EC1 Łódź – Miasto Kultury bola kedysi prvá elektráreň v meste. Dnes tu sídlia napríklad Národné centrum filmovej kultúry (práve v Lodži vznikali rozprávky pre deti ako napríklad Macko Uško) či planetárium.

Strojovňu (Halu maszyn) si v utorok prenajala Občianska koalícia. Míting, ktorý tu organizuje, má jednoznačný motív. Volá sa Ženy, poďte na voľby (Kobiety na wybory) a jeho cieľom je presvedčiť poľské ženy, aby v nedeľu išli hlasovať. Možno práve ony rozhodnú o tom, že osem rokov vlády PiS sa v Poľsku skončí.

Pred vchodom organizátori rozdávajú nálepky či perá kandidátov v tomto obvode. Väčšinu prichádzajúcich tvoria ženy rôzneho veku. Jedna z nich je učiteľka Anna. Hovorí, že má síce ľavicové názory, no bude voliť Občiansku koalíciu. „Tusk je politikom svetového rangu,“ vraví.

Bývalý premiér vystúpi ako prvý. Na rozdiel od predsedu Práva a spravodlivosti Jarosława Kaczyńského, ktorý mal míting deň predtým v mestečku Przysucha, je neformálny, vystupuje len v košeli, nestojí za pultom, ale chodí po pódiu.

„Budeme bojovať za práva každej Poľky,“ hovorí Tusk a sľubuje, že strana vo vláde zliberalizuje tvrdé potratové zákony a umožní vykonať umelé prerušenie tehotenstva do 12. týždňa, ako to funguje aj na Slovensku.

Konzervatívna strana PiS spravila za osem rokov viacero krokov, ktoré nahnevali veľkú časť žien v krajine. Na pódiu sa po Tuskovi striedajú političky Platformy a aktivistky, ktoré vymenúvajú problémy poľských žien. Či už je to sprísnenie interrupcií, po ktorom sa v Poľsku vykonáva len asi 100 legálnych prerušení tehotenstva ročne, zrušenie financovania oplodnenia in vitro z verejných peňazí až po dvojmesačné čakanie na objednanie sa u gynekológa.

Vzadu v sále rozdáva perá a tašky aktivistka Veronika zo skupiny Je to tvoja voľba (To twój wybór). Hoci hovorí, že nie je voličkou Občianskej koalície a bude hlasovať za Ľavicu, ktorá nie je jej súčasťou, vraví, že podobné akcie majú zmysel.

„Ženy väčšinou hlasujú za prodemokratické strany, no problém je, že často k urnám neprídu. Vo voľbách volí menej ako 50 percent žien a pri mladých ženách je to asi 38 percent,“ hovorí aktivistka.

„Bez vás voľby nevyhráme,“ vyzýva ženy z pódia aj jedna z političiek Platformy.

Prečo volia Platformu

Strana PiS za osem rokov pri moci spravila mnohé kontroverzné veci, za ktoré ju kritizovala opozícia, ľudskoprávne organizácie aj Brusel. Pochybne obsadila Ústavný súd, zaútočila na nezávislosť súdov v krajine, za čo Európska komisia Poľsku stopla eurofondy z Fondu obnovy vo výške 36 miliárd eur.

Z verejnoprávnej televízie spravila propagandistický kanál ako za čias komunizmu a často útočí na Brusel a Nemecko či kritikov vlády.

V rozhovoroch s voličmi opozičnej strany Občianska platforma však tieto veci veľmi nepočuť. Najviac vyčítajú vláde, že rozhadzuje štátne peniaze na sociálne programy a zadlžuje krajinu.

Zbigniew je dôchodca a míting sleduje vzadu v sále. Priznáva, že od štátu ako penziu dostáva slušných 3960 zlotých (870 eur), predtým pracoval ako hudobník aj murár (nepýtajte sa, ako je to možné, smeje sa).

Vláda PiS dvihla minimálnu mzdu aj dôchodky a posiela viac peňazí rodinám s deťmi, čo Zbigniew kritizuje, pretože tým zadlžuje krajinu, a cituje pri tom Margaret Thatcherovú. Ani Platforma však nesľubuje ukončiť niektoré štedré programy.

„Tieto voľby sú posledná šanca pre Poľsko. Poliaci musia ukázať pud sebazáchovy,“ vraví volič koalície z Lodže.

Ako dodáva, krajina je rozdelená. „Poliaci sú pohádaní medzi sebou, v rodinách či v práci. Vláda PiS sa pohádala aj so susedmi,“ hovorí Zbigniew a naráža na aféru zákazu dovozu poľského obilia z Ukrajiny.

Návrat Tuska

Donald Tusk odišiel z poľskej politiky v roku 2014, keď sa stal predsedom Európskej rady, v podstate oficiálne najvyššie postaveným lídrom Európskej únie. Odvtedy Občianska platforma márne hľadala silného lídra, ktorý by ho nahradil.

V minulých voľbách v roku 2019 bola volebnou líderkou Małgorzata Kidawa-Błońska, pod ktorej vedením však opozícia nedokázala poraziť PiS. Strana prehrala voľby o 16 percentuálnych bodov, aj keď celkovo opozícia získala senát a len tesne mala menšinu v sejme.

Donald Tusk sa aj preto v roku 2021 vrátil do poľskej politiky. Znova sa stal predsedom Občianskej platformy a de facto lídrom opozície. V krajine sa tak opakuje boj, ktorý prvýkrát zažili pred 18 rokmi medzi Jarosławom Kaczyńským a Donaldom Tuskom.

Bývalý premiér si berie slovo aj na záver akcie. Znova rozpráva o pozícii žien v krajine, no zdá sa, že už nemá taký drajv, a prejav zbytočne naťahuje.

Názory na tohto politika sú však aj tak v hale v Lodži väčšinou pozitívne. „Tusk je úctivý človek, ktorý dokáže povedať prepáčte,“ hovorí dôchodca Zbigniew.

Toto sú však najväčší fanúšikovia strany a medzi bežnými Poliakmi má Tusk trochu iné renomé. Podľa prieskumov patrí spolu s Kaczyńským či ministrom spravodlivosti Zbigniewom Ziobrom k politikom, ktorí majú najväčšiu nedôveru (u Tuska je to vyše 50 percent). Dôvera v lídra opozície posledné mesiace klesla z 34 na 27 percent možno aj vďaka silnej antikampani PiS, ktorej je hlavným terčom.

Aj preto je možné, že ak by náhodou opozícia vyhrala voľby, Tusk by sa nestal po tretíkrát premiérom, ale túto pozíciu by prenechal mladšiemu a oveľa populárnejšiemu primátorovi Varšavy Rafałovi Trzaskowskému.

„Tusk je určite lepší líder Platformy ako tí pred ním, ale ešte lepší by bol Trzaskowski. Tuskova vláda v rokoch 2007 až 2014 mala veľa chýb. Trzaskowski je politik novej generácie a nemá nič s bývalými vládami Platformy,“ hovorí poľský novinár Kuba Loginow.

V minulých voľbách získala Občianska koalícia 28 percent hlasov. Nástupom Tuska sa Platforme podarilo zastaviť pokles preferencií, ktoré boli v tom čase na úrovni 15 percent. Ani návrat premiéra však zatiaľ nedokázal spôsobiť, že opozičná strana v prieskumoch predbehla PiS. Občianska koalícia sa stále pohybuje okolo 30 percent a zaostáva zhruba 6 – 7 percentuálnych bodov.

Spolu s menšími stranami koalíciou Tretia cesta a Ľavicou však stále majú celkom dobrú šancu, že získajú väčšinu kresiel v sejme. Dôležité je, aby sa všetky dostali do parlamentu.

Zároveň však môže získať väčšinu hlasov aj PiS vďaka spolupráci s časťou poslancov krajne pravicovej Platformy. Nedá sa vylúčiť ani opakovanie volieb. Výsledky sú dva dni pred voľbami nepredvídateľné.

Liberálny Gdansk

Demokratická opozícia, ako sa nazýva trojblok Občianska koalícia, Tretia cesta a Ľavica, má podporu najmä vo veľkých poľských mestách. V Gdansku na severe krajiny je to však ešte výraznejšie, ide doslova o baštu Platformy.

Leto, počas ktorého poľské Baltské more objavili českí turisti, je dávno preč. Pláž pri Gdansku je v chladnom októbrovom ráne prázdna. Iba jeden turista z Varšavy, mimochodom, volič PiS, tu hľadá pamätník hrdinov z Westerplatte – pripomína poľských obrancov, ktorí sa v septembri 1939 týždeň bránili nacistickému útoku.

V diaľke na horizonte vidno viacero prepravných lodí, čo pripomína, že Gdansk je najväčším prístavom v Poľsku a druhým najväčším v Baltskom mori.

Na druhej strane výbežku s výhľadom na prístav chytá ryby pri neotvorenom stánku s občerstvením pán Leszek. „Som dôchodca, tak čo budem robiť doma. Teraz som tu sám, ale na jar, keď sú slede, je tu plno,“ hovorí bývalý šofér z povolania.

Leszek bude voliť Občiansku platformu. Na PiS mu najviac prekáža, že rozdáva peniaze, ktoré nie sú ich. Podobne zmýšľajúcich ľudí je v 600-tisícovom meste veľa. V posledných voľbách v tomto obvode získala Občianska koalícia 41 percent hlasov, v samotnom Gdansku 48 percent.

"Gdansk bol historicky slobodné a medzinárodné mesto, ktoré ťažilo z námorného obchodu. Sú tu citeľné nemecké vplyvy, najmä v architektúre. Za komunizmu boli Gdansk a Gdyňa liberálnejšie zmýšľajúce a otvorené svetu vďaka námorníkom," hovorí novinár z Poľska a spolupracovník Denníka N Kuba Łoginow, ktorý žije v neďalekej Gdyni.

Práve v gdanskej lodenici sa zrodila antikomunistická Solidarita. "Ešte pred pádom komunizmu bolo v Gdansku intelektuálne prostredie liberálov okolo Donalda Tuska, ktorí už vtedy v roku 1998 viedli diskusie, ako má nové Poľsko vyzerať, a ponúkali liberálnu verziu. Pred 15 rokmi boli hlavní lídri Občianskej platformy práve z Gdansku a okolia a to nielen Tusk," dodáva Łoginow.

Platformu sa chystá voliť aj muž v strednom veku, ktorý venčí psa v širšom centre mesta. Ako hovorí, chodil do rovnakej školy ako roky predtým Donald Tusk. Nechce povedať ani svoje krstné meno, je podnikateľ a bojí sa PiS-u.

Práve pri jeho dome je veľký mural, ktorý si pripomína bývalého zavraždeného populárneho starostu Gdanska Pawła Adamowicza. Toho v januári 2019 na pódiu počas charitatívnej akcie smrteľne nožom zranil muž. V Poľsku je kampaň pred voľbami veľmi vyhrotená a mnohí sa obávajú, že sa podobná tragédia môže zopakovať.

Kolónia umelcov

Sylwester Gałuszka zavraždeného starostu Gdanska poznal. "Bol to zázračný človek," hovorí majiteľ kultúrneho centra Kolonia Artystów (Kolónia umelcov).

Muž v strednom veku v okuliaroch s veľkým rámom sa kultúre v meste venuje dlhodobo. Kedysi sedem rokov žil v komunite 20 až 30 ľudí v squate v opustených budovách v gdanskom prístave. Neskôr ich odtiaľ vyhnali.

V Kolonii Artystów prevádzkuje kaviareň, ale aj coworkingový priestor, robí tu koncerty a vernisáže. Vzadu v podniku sa nachádza temná miestnosť, kde sa ľudia môžu zavrieť do úplnej tmy a vypočuť si za poplatok nahraté audiopredstavenie umelcov, ktorí sa venujú takejto forme umenia. Púšťa napríklad aj predstavenie nemeckého umelca, ktorý si v Afrike nahral rôzne zvuky.

Gałuszka sa s bývalým starostom Adamowiczom pravidelne stretával raz do mesiaca na takzvanej rade kultúry, kde s ním predstavitelia podobných kultúrnych organizácií debatovali o tom, ako im mesto môže pomôcť. "Dal si dole kravatu a so záujmom sa s nami rozprával," spomína na neho Gałuszka.

Hovorí, že vedenie mesta, ktoré prišlo po ňom, nejaví taký záujem o kultúru, stretnutie tejto rady sa odvtedy uskutočnilo tak trikrát. Hovorí, že z 50 percent dokáže svoju organizáciu financovať z vlastných príjmov, no druhú polovicu potrebuje ako mestskú dotáciu.

Malá nezávislá kultúra zažíva počas vlády PiS ťažké obdobie. Vraví, že vláda podporuje skôr náboženskú kultúru, alebo veľké inštitúcie ako Národná galéria umenia Zachęta vo Varšave a na menšie organizácie neostáva.

Gałuszka nielen preto hovorí, že síce nevie, koho bude v nedeľu voliť, no PiS to určite nebude.

Voličov Platformy je v meste dosť, v roku 2011 dostali v tomto obvode až 53 percent hlasov. V ďalších voľbách v roku 2015 však celkom veľkú časť voličov stratili. Ľudia nielen v tomto meste boli unavení z vlády Platformy, ktorú poznamenali aj viaceré škandály.

Aj rybár Leszek hovorí, že jeho svatka podporuje PiS. "Keď môj zať preladil na televízore TVP, začala na neho tak nadávať, že dcéra hovorila, že ju nikdy také slová nepočula rozprávať," hovorí.

Je možné, že časť voličov získa Platforma v týchto voľbách späť. Leszek spomína suseda, ktorý volil PiS, no teraz na nich nadáva. Jednak sa mu po zmenách zmenšil dôchodok napriek tomu, že robil dlhšie, ako mal, a tiež sa mu nepáči rozhadzovanie peňazí.

Hlavná otázka pred nedeľnými voľbami je, koľko takých ľudí z 8 miliónov voličov PiS-u sa strane tentokrát obráti chrbtom.