Kým Fico skladá novú vládu, na policajnej inšpekcii vedú súboj o kľúčový dôkaz voči vyšetrovateľom NAKA

Matúš Šutaj Eštok (Hlas) ešte nebol ani kandidátom na ministra vnútra a už vyháňal vyšetrovateľov Jána Čurillu a jeho kolegov z Národnej kriminálnej agentúry. Tí sú viac ako dva roky obvinení, a hoci ich v lete policajná inšpekcia pozvala na záverečné preštudovanie spisu, ich prípad stále nie je na konci.

Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Štefana Mašina, Milana Sabotu, ďalších dvoch operatívcov a bývalého riaditeľa inšpekcie obvinili v rámci takzvanej vojny v polícii. Inšpekcia ich na základe podkladov z tajnej služby podozrievala, že manipulujú s vyšetrovaniami.

Vyšetrovatelia sa, naopak, bránili, že preverované podozrenia voči nim sú len zámienkou na to, aby sa tím Oblúk, ktorý viedla na inšpekcii vyšetrovateľka Diana Santusová, dostal k spisom politicky exponovaných káuz.

Kľúčovým dôkazom proti Čurillovi a jeho kolegom majú byť odposluchy z ich kancelárií. A zdá sa, že práve teraz sa v zákulisí odohráva o tento dôkaz súboj. Nejde len o podozrenia, že prepisy nahrávok nesedia s tým, čo reálne v kanceláriách NAKA zaznelo; na samotnej inšpekcii majú podozrenie, že odposluchy sú nezákonné.

Denník N sa pokúša zhrnúť odpovede na základné otázky, čo sa práve teraz deje okolo prípadu čurillovci – s ktorými sa chystá vyrovnať budúca vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS.

Kto vlastne vyšetrovateľov odpočúval?

Na túto otázku momentálne neexistuje jednoznačná odpoveď. Súhlas na odposluchy dostala bratislavská krajská prokuratúra, ktorá prípad dozoruje, od Okresného súdu Bratislava III. Zo stanoviska vedenia Úradu inšpekčnej služby však vyplýva, že preverovanie odposluchov preukázalo, že informačno-technické prostriedky (ITP) nasadené v tíme Oblúk mohli byť nezákonné.

Advokát obvinených vyšetrovateľov Peter Kubina už začiatkom týždňa napísal o podozrení, že vyšetrovateľov odpočúvali bez riadneho súdneho príkazu. Príkazy Okresného súdu Bratislava III, ktoré získala prokuratúra, mohli podľa obhajcu „slúžiť iba na legalizáciu už skôr nasadeného nelegálneho odpočúvania“.

Komu mohla inšpekcia kryť chrbát?

Keďže nie je jasné, kto odposluchy spustil, ťažko odpovedať. Veľký záujem na vyšetrovaní údajných manipulácií mala tajná služba. O účasti Slovenskej informačnej služby na diskreditovaní vyšetrovateľov NAKA je kauza Rozuzlenie, v rámci ktorej boli obvinení bývalí riaditelia SIS Michal Aláč aj Vladimír Pčolinský. Práve vyšetrovanie Pčolinského podozrení z korupcie totiž spustilo takzvanú vojnu v polícii. Od jeho obvinenia v marci 2021 začala tajná služba tvrdiť, že vyšetrovania na NAKA sa manipulujú.

Smie SIS odpočúvať?

Tajná služba smie nasadiť informačno-technické prostriedky, no musí o to požiadať súd. V takom prípade sa SIS musí obrátiť na príslušný krajský súd. Denník N sa tajnej služby pýtal, či v rokoch 2020 až 2021 žiadala o nasadenie odposluchov do priestorov NAKA.

„SIS nerealizovala žiadne osobitné oprávnenia ani použitie informačno-technických prostriedkov,“ reagovala hovorkyňa Katarína Némová. Spájanie SIS s možnými nelegálnymi odposluchmi označila za špekulatívne úsudky.

Ako prišli na možnú nezákonnosť odposluchov?

Z vyjadrenia súčasného riaditeľa Úradu inšpekčnej služby Petra Juhása vyplýva, že na možnú nezákonnosť došli v rámci vyšetrovania únikov nahrávok z odposluchov. Tie začali vyšetrovať po tom, ako lídri Smeru opakovane púšťali na tlačových besedách ich zostrihané časti.

V rámci tohto vyšetrovania nariadil Juhás, ktorý nastúpil do vedenia inšpekcie v polovici marca tohto roka, aby všetci podozriví príslušníci absolvovali detektor lži. Pravdovravnosť dal overiť u ôsmich príslušníkov a ich dvoch nadriadených – riaditeľa odboru špeciálnych činností Martina Littera a jeho zástupkyne Martiny Holosovej.

Prvé vyšetrenia absolvovali v máji a na základe toho kriminalisticko-expertízny ústav dal odporúčanie pokračovať s niektorými ďalšími príslušníkmi. Tí absolvovali detektor ešte aj v septembri, a to vrátane spomínaných funkcionárov.

„Z výsledkov týchto detektorov bolo zistené, že v danom prípade je vysoko odôvodnené podozrenie, že ITP nasadené v tíme Oblúk mohli byť od samého začiatku nezákonné, nakoľko samotná realizácia nebola v súlade so zákonom a inými právnymi normami,“ napísal Juhás v stanovisku.

Čo konkrétne ukázali výsluchy na detektore?

To nie je úplne zrejmé, keďže vyšetrovanie je neverejnou časťou trestného konania. Pri odpovedi si však môžeme pomôcť už spomínaným advokátom Kubinom. Ten písal aj tom, že funkcionári odboru špeciálnych činností nevedeli, kto nainštaloval techniku do priestorov NAKA. Ani to, kedy sa to stalo alebo aká technika bola použitá. Určite to však nebola ich technika.

Kubina tvrdí, že techniku na odpočúvanie neinštalovali ani osoby z príslušného odboru inšpekcie. Nikdy dokonca „nevideli záznamové zariadenie alebo jeho médium s originálom záznamu a vždy im niekto doručil len CD“.

Advokát napísal aj o tom, že záznamy o zavedení a realizácii odposluchov napísali príslušníci inšpekcie podľa inštrukcií svojho nadriadeného, ktorý však medzičasom zomrel.

„Zároveň bolo potvrdené, že minimálne v čase, keď malo podľa súdneho príkazu dôjsť k zavedeniu odpočúvacej techniky do jedného z monitorovaných priestorov, mali všetci technici odboru špeciálnych činností ÚIS dovolenku (takže je vylúčené, aby to robili oni),“ dodal Kubina.

Čo sa stalo s podozrivými funkcionármi inšpekcie?

Riaditeľ inšpekcie Juhás sa so svojím zástupcom Jurajom Svitkom zhodol, že „vedenie odboru špeciálnych činností nemôže ďalej zotrvať na svojich pozíciách, nakoľko tolerovali možné nezákonnosti v činnosti ich odboru, čo môže mať za následok znehodnotenie všetkých získaných dôkazov v rámci týchto akcií ITP“.

Pred týždňom sa preto riaditeľ inšpekcie stretol s Litterom a Holosovou, vysvetlil im dôvody a ponúkol aj možnosť dobrovoľne odísť z inšpekcie. V inom prípade začne voči nim konanie o preložení.

Odvolaní funkcionári napísali list ministrovi vnútra. Tým je v súčasnosti premiér Ľudovít Ódor, pretože je poverený aj riadením ministerstva. Ako upozornil denník SME, predsedovi vlády napísali o šikane a účelovej diskreditácii.

Prečo hovoria odvolaní funkcionári o šikane?

Z listu, ktorý Littera s Holosovou poslali Ódorovi, vyplýva, že chápu, prečo sa mali prešetriť okolnosti únikov z nahrávok, a že práve oni a ľudia z ich odboru boli medzi podozrivými. Bránia sa však, že s nahrávkami prišli do styku aj ďalšie osoby. Za svojich kolegov sa postavili a podozrenia z únikov odmietli.

Argumentujú, že povinne chodili na detektor každých päť rokov a doposiaľ s tým nemali žiaden problém. Tentoraz ho podstúpili v dobrej viere, lebo, ako tvrdia, nič protizákonné neurobili. „V konečnom dôsledku sa všetko otočilo proti nám a nášmu odboru,“ napísali premiérovi s tým, že teraz vedia, že detektory boli účelové. Cieľom bolo ich zdiskreditovať.

„Naši nadriadení boli dosadení na miesta najvyšších riadiacich funkcionárov z jediného dôvodu, a to dostať sa k informáciám zo všetkých akcií, ktoré boli vykonávané pre špecializovaný tím Oblúk, a spochybniť všetky zákonne získané dôkazy, aby oslobodili elitných vyšetrovateľov NAKA,“ dodali v liste.

Dalo vedenie inšpekcie preveriť všetky utajované spisy?

Odvolaní funkcionári v liste premiérovi napísali aj to, že súčasné vedenie inšpekcie dalo preveriť všetky utajované spisy, ktoré spadali pod tím Oblúk. Vidia za tým účelovosť konania.

Zároveň kritizujú, že začiatkom tohto týždňa v ich neprítomnosti im zástupca riaditeľa Svitok všetky spisy týkajúce sa vyhotovovania zvukových záznamov z akcií tímu Oblúk vzal. Dôvodom je ich kontrola.

Littera s Holosovou sa bránia, že tieto spisy už hĺbkovou kontrolou prešli. Pýtajú sa, prečo to neurobil počas ich prítomnosti. Nevylučujú, že môže dôjsť k manipulácii so spismi.

„Práve uvedené konanie aktuálneho vedenia nás utvrdilo v tom, že celé ich pôsobenie na ÚIS cielene smeruje k ochrane a poskytovaniu informácií obvineným ‚elitným‘ príslušníkom NAKA a diskreditácii všetkých tých, ktorí sa podieľali na na vyšetrovaní medializovanej kauzy čurillovci,“ dodali funkcionári v liste.

Vedenie ÚIS neodpovedalo, prečo zobralo dané spisy v neprítomnosti odvolaných funkcionárov. V reakcii napísalo, že postupujú tak, „aby nedošlo k neoprávneným manipuláciám s dôkazmi“.

Prečo sú odposluchy také dôležité?

Je to jeden z hlavných dôkazov, ktorý by mal potvrdzovať, že na NAKA vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu manipulovali s vyšetrovaním a výpoveďami svedkami. Zároveň odposluchy slúžili na diskreditáciu týchto vyšetrovateľov. Využíval ich najmä predseda Smeru Robert Fico.

Ak sa naozaj preukáže, že vznikli nezákonne, chýbal by inšpekcii dôkaz usvedčujúci obvinených vyšetrovateľov NAKA. Z vyjadrenia vedenia ÚIS pritom vyplýva, že aj vyšetrovateľ z prípadu „čurillovcov“ by už o podozrení z nezákonnosti nahrávok mal vedieť.

Závery o možnej nezákonnosti ITP totiž poslalo vedenie aj „všetkým príslušným orgánom a o týchto skutočnostiach boli informovaní aj vyšetrovatelia, ktorí tieto ITP použili ako dôkaz“. Dostala ich aj špeciálna prokuratúra. Je otázne, či ich poslali z inšpekcie aj na Ústavný súd.

Čo má s odposluchmi Ústavný súd?

Priamo s odposluchmi nemajú ústavní sudcovia nič. Obvinení vyšetrovatelia sa však na nich obrátili so sťažnosťou, v ktorej spochybňujú odposluchy. Tvrdia, že vyšetrovateľ inšpekcie dal podnet na nasadenie ITP bez podkladov.

Advokát Kubina tvrdí, že v tom podklade neboli žiadne operatívne podklady. Prokurátor podľa neho podnet skopíroval a poslal súdu, ktorý s tým istým odôvodnením ITP povolil. Ústavný súd dostal v tejto súvislosti šesť sťažností a všetky prijal na ďalšie konanie.

Ako sa s nahrávkami manipulovalo?

Predstavitelia Smeru, ale aj z Hlasu využívali nahrávky, respektíve ich zostrihané časti, na diskreditovanie práce vyšetrovateľov NAKA a celkovo vyšetrovaní korupčných káuz bývalých nominantov Smeru. Obhajoba zároveň zistila, že prepisy nahrávok nesedia s tým, čo na nich reálne odznelo. Okrem toho sa advokát Kubina opakovane sťažoval, že jeho klienti dostali len zlomok nahrávok a nie všetky.

Robert Fico využil napríklad časť nahrávky z kancelárií NAKA na to, aby presviedčal verejnosť, že nominanti Smeru sú obvinení účelovo, a to s cieľom zničiť túto politickú stranu.

„Úloha je spraviť Smer zločineckú skupinu a tak úplne zničiť opozíciu,“ púšťal Fico opakovane novinárom zostrih z nahrávky.

Z nezostrihanej verzie však vyplýva, že vyšetrovatelia v kancelárii vyslovili tieto slová v úplne inom kontexte: „Ale vieš, mne sa páči ten Fico. Doteraz to boli všetko jeho nominanti, to bolo v pohode. A teraz sú to vy***ní, špinaví kajúcnici, ktorí idú očierniť Smer. No ty kokos, on je proste majster marketingu, ty vole.“ „Aj ten Pellegrini, no jasné. Úloha je spraviť Smer zločineckú skupinu a úplne zničiť opozíciu.“

Vyšetrovatelia teda nehovorili, že dostali za úlohu kriminalizovať Smer, ale že im túto úlohu pripisovali Peter Pellegrini a „majster marketingu“ Robert Fico.

Sú obvinení vyšetrovatelia ešte v polícii?

Ján Čurilla a jeho kolegovia stále pracujú v polícii. Všetci sú aj súčasťou NAKA; výnimkou je vyšetrovateľ Pavol Ďurka, ktorý je v súčasnosti na policajnej inšpekcii. Práve to, že Čurilla, Ďurka, ale aj Štefan Mašin, Milan Sabota a ich dvaja ďalší kolegovia operatívci stále pracujú a neboli postavení mimo služby, pravidelne kritizoval Fico.

Pravdepodobný budúci minister vnútra Matúš Šutaj Eštok už pred rokom hovoril o tom, aby Čurilla a spol. z polície odišli. „Vy, páni, ste si urobili zo Slovenska štát, v ktorom sa nedá žiť, tak sa láskavo pobaľte a spakujte si svoje veci, kadeľahšie zmiznite zo Slovenska a prestaňte trepať nezmysly o mafii, pretože skutočná mafia ste vy – matovičovci, lipšicovci, hamranovci, mikulcovci a čurillovci,“ rozprával vo videu vlani 8. septembra.

Je preto pravdepodobné, že s postavením obvinených vyšetrovateľov mimo služby nebude dlho váhať.

Prečo Čurilla a jeho kolegovia prekážajú Smeru?

Obvinení vyšetrovatelia začali Smeru prekážať až potom, keď sa podieľali na vyšetrovaní kauzy Očistec. Tento prípad sa týka korupčnej chobotnice v polícii z éry, keď jej šéfoval novozvolený poslanec za Smer Tibor Gašpar. On, ale aj oligarcha Norbert Bödör sú podozriví, že riadili políciu ako zločineckú skupinu a zneužívali ju na politické ciele Smeru a podľa záujmov „našich ľudí“. Čurilla a jeho kolegovia pritom pôsobili v polícii aj v období, keď bol policajným prezidentom Gašpar. Dokonca ich aj odmeňovali.