Dominika Chrastová
Denisa Gdovinová
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave v deň prvého výročia teroristického útoku na Zámockej zverejnila na Facebooku výzvu na prihlásenie do esejistickej súťaže, ktorej téma znie: Registrované partnerstvá na Európskom súde pre ľudské práva – možnosti (a limity) konzervatívnej odpovede na rozsudky ESĽP.
Súťaž sv. Tomáša Morusa organizuje Inštitút Ladislava Hanusa, pričom Právnická fakulta UK a kresťanská nadácia Fides et Ratio sú jej partnermi. Ide o prvý ročník súťaže, ktorý sa spustil už začiatkom septembra, no právnická fakulta o nej na Facebooku prvýkrát informovala práve rok po vražde Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča, pričom Matúš na Univerzite Komenského študoval.
Ako sa uvádza vo výzve, do konca októbra sa do súťaže môže zapojiť „každý študent stredoškolského, vysokoškolského alebo doktorandského štúdia alebo mladý absolvent do 30 rokov“. Finalisti sa dozvedia výsledky v novembri na medzinárodnej konzervatívnej právnickej konferencii, ktorú takisto organizuje Inštitút Ladislava Hanusa a Právnická fakulta UK. Tí, čo sa v súťaži umiestnia na prvých troch priečkach, získajú finančnú výhru od 500 do 1000 eur.
Organizátor súťaže Spoločenstvo Ladislava Hanusa tvrdí, že súťaž nemá nič spoločné s útokom na Zámockej. Organizácia a takisto aj Právnická fakulta UK dodávajú, že odsudzujú tento teroristický útok.
Aby záujemcovia o účasť splnili žánrové kritériá akademickej eseje, súčasťou propozícií je anonymný príklad eseje na danú tému s nadpisom: Mal by demokratický štát zriadiť inštitút registrovaného partnerstva?
V prvom odseku uvádza neznámy autor svoj postoj nasledovne: „Javí sa, že na žiadosť občanov demokratického štátu by mal byť tento inštitút zriadený. Niektorí však tvrdia, že štát by inštitút registrovaného partnerstva v záujme ochrany manželstva a spoločného dobra zriadiť nemal. V tejto eseji sa pokúsim predstaviť argumenty proti právnemu uznaniu registrovaných partnerstiev.“
Následne autor čerpá svoju argumentáciu prevažne z knihy Čo je to manželstvo? Obhajoba zväzku muža a ženy, až sa dopracuje k nasledovnému záveru: „Demokratický štát by nemal zriadiť inštitút registrovaného partnerstva. Jeho zriadením by bol oslabený inštitút manželstva, chápaný ako úplná jednota muža a ženy, ktorý je vzhľadom na svoju exkluzivitu a permanenciu ideálnym miestom pre prokreáciu a výchovu detí. Jeho zriadenie by tiež malo negatívny vplyv na morálku celej spoločnosti. Miesto zriadenia inštitútu registrovaného partnerstva by sa mal štát v záujme ochrany spoločného dobra zamerať na podporu kultúry manželstva, ktorá na toto dobro priamo vplýva.“
Spolok Light: Ide o najhrubší prejav cynizmu
Prvá zareagovala na status Právnickej fakulty UK Alexandra Moran, ktorá vyštudovala právo v Holandsku a medzi semestrami pracovala aj ako čašníčka v Teplárni. „Prosím vás, už sme sa úplne prestali tváriť, že akademická pôda, respektíve vzdelávanie, je apolitická a neutrálna? Alebo rovno akceptujúca rozdielnosti? Z príkladu akademickej eseje ma zamrazilo,“ napísala do sekcie komentárov.
Moran zároveň poukázala na nasledujúcu pasáž z publikovanej eseje: „Zriadením tohto inštitútu by však manželstvo oslabené bolo a v dôsledku toho by bola oslabená sexuálna morálka celej spoločnosti. Manželstvo muža a ženy by sa popri iných sexuálnych zväzkoch stalo iba jednou z alternatív, čím by bol jeho status oslabený. Zároveň by tým došlo i ku zmene pohľadu na sexuálne správanie jednotlivcov. Ak je totiž sex z manželstva vyňatý a stáva sa oddeleným od praktizovania lásky v manželstve, táto skutočnosť následne ovplyvňuje sexuálnu morálku v spoločnosti. ‚Oslobodením‘ sexu od inštitútu manželstva je sex ‚oslobodený‘ zároveň aj od svojho zmyslu, zodpovednosti a významu.“
Ďalej sa v eseji okrem iného píše, že „sexuálne správanie nie je súkromnou záležitosťou a uvoľnenie noriem v tejto oblasti škodí spoločnému dobru“.
Na reakciu Alexandry Moran nadviazal študentský spolok Light, ktorý pôsobí na Filozofickej fakulte UK a dlhodobo sa snaží zlepšovať univerzitné podmienky pre kvír osoby. „Zverejnenie spomínanej výzvy, obzvlášť v deň výročia teroristického útoku, pri ktorom nám zavraždili blízkych len preto, že boli kvír, považujeme za najhrubší prejav cynizmu,“ uviedol spolok na svojej facebookovej stránke. „Ide o neľudský, neempatický a odporný krok, ktorým právnická fakulta dáva jasne najavo svoj postoj ku kvír ľuďom. Vyzývame vedenie Univerzity Komenského v Bratislave na intervenciu. Musí podniknúť kroky k tomu, aby boli všetci kvír ľudia študujúci a pracujúci na Univerzite Komenského v bezpečí.“
Light spolok zároveň poukázal na článok dekana právnickej fakulty Eduarda Burdu, ktorý vyšiel minulý mesiac na portáli Štandard s titulkom: Ako transrodová ideológia naráža na právo. A na slobodu slova. V ňom Burda vyjadruje názor, že tranzícia by neplnoletým osobám nemala byť umožnená, a skúma možnosti, ako to dosiahnuť.
„Opätovne ma na premýšľanie o ústavnoprávnom riešení tejto otázky priviedli slová kňaza Mariána Kuffu pri preberaní Ceny Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý okrem iného vyzval na to, aby sa do Ústavy Slovenskej republiky dostalo také riešenie, aby deti ako osoby s ešte neukončeným vývinom nemohli začať proces zmeny pohlavia,“ píše v článku. „Teda riešenie tejto problematiky treba formulovať ako ľudské právo, právo na prirodzený vývin do dvadsiateho prvého roku veku, a to bez ohľadu na aktuálny názor jedinca či jeho zákonných zástupcov.“
K zverejneniu statusu o súťaži v deň výročia teroristického útoku sa pre Denník N vyjadrila aj advokátka a podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková. „Je naozaj smutné, že práve v dnešný deň sa právnická fakulta rozhodla zdieľať súťaž, ktorej predmetom sú v zásade eseje zamerané na obmedzovanie práv LGBTI+ ľudí. Považujem to za mimoriadne nevhodné,“ hovorí Plaváková, ktorá je aj spoluzakladateľkou občianskeho združenia Dúhové rodiny.
„Rozmýšľam nad tým, ako sa asi cítia LGBTI+ ľudia, ktorí PFUK navštevujú, keď v deň výročia nenávistnej vraždy ich fakulta zdieľala túto súťaž. Ak si aj odmyslíme načasovanie, aj samotné zameranie esejí vedie iba k ďalšej netolerancii a vytváraniu predsudkov voči LGBTI+ ľuďom a ich zväzkom,“ dodala.
Fakulta: Snažíme sa posadiť liberálov a konzervatívcov za jeden stôl
Právnická fakulta nechcela odpovedať na otázku o tom, prečo zverejnili výzvu na zapojenie sa do súťaže práve v deň výročia útoku pred Teplárňou.
Zaslali iba stanovisko dekana, ktoré zverejnili aj v komentároch pod statusom o súťaži. Tvrdí v ňom, že odsudzuje nenávistný teroristický útok pred podnikom Tepláreň. „Rázne sme ho verejne odsúdili hneď po jeho spáchaní, odsudzujeme ho naďalej a kedykoľvek by sme ho odsúdili znovu,“ hovorí v stanovisku.
Vysvetľuje, že partnerom súťaže sa stali preto, lebo v posledných rokoch cítia zhusťujúcu sa atmosféru v kultúrnych otázkach s presahom na právo. „Rozhodli sme sa, že nebudeme mlčať, ale začneme o týchto témach diskutovať,“ tvrdia.
Snažia sa vraj organizovať aktivity, v ktorých „za jedným stolom diskutujú liberáli s konzervatívcami“, no nie vždy sa im to podarí. Vlani v novembri mali diskusiu o hoaxoch, kde boli zastúpené oba tábory. Keď však chceli v diskusii pokračovať, tvrdia, že liberálni diskutéri vycúvali.
„Preto sme sa rozhodli podporovať aj diskusie s prevalenciou názorov jednej zo skupín,“ tvrdí fakulta a dodáva, že veria, že sa im po čase podarí dostať obe skupiny do diskusie. Pripomínajú, že v septembri zorganizovali aj diskusiu o postavení transrodových ľudí na Slovensku, „ktorej zameranie bolo skôr liberálne“. Na konferencii vystúpila napríklad právnička Lucia Berdisová či Zara Kromková z organizácie Prizma, ktorá sa venuje právam transrodových osôb.
„Len spoločnou diskusiou, slušnosťou a toleranciou aj k názorom, s ktorými nesúhlasíme, môžeme dospieť k harmonickému rozvoju spoločnosti a právneho štátu,“ píšu v stanovisku.
Organizátor súťaže Spoločenstvo Ladislava Hanusa tvrdí, že súťaž zverejnili už začiatkom septembra. „Nijako nesúvisí s teroristickým útokom, ktorý odsudzujeme,“ tvrdí predseda združenia Juraj Šúst. Vysvetľuje, že tému zvolili preto, lebo je aktuálna – vzhľadom na dva rozsudky Európskeho dvora pre ľudské práva z tohto roka – jeden rozhodol v prípade registrovaných partnerstiev v Rusku a Rumunsku.
„Predstavuje intelektuálnu výzvu tieto rozhodnutia kriticky zhodnotiť a posúdiť možnosti a limity konzervatívnych odpovedí na tieto rozhodnutia,“ tvrdí Šúst.
Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského sa dnes medzitým konala pietna spomienka na Juraja a Matúša. Matúš Horváth práve na tejto škole študoval čínštinu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
