Denník N

Slovakiana: Za veľa peňazí vidno príliš málo kultúry

Minister kultúry Marek Maďarič na prezentácii portálu kultúrneho dedičstva Slovenska – Slovakiana, 26. novembra 2015 v Bratislave. Foto TASR - Martin Baumann.
Minister kultúry Marek Maďarič na prezentácii portálu kultúrneho dedičstva Slovenska – Slovakiana, 26. novembra 2015 v Bratislave. Foto TASR – Martin Baumann.

Kultúrne dedičstvo Slovenska malo byť vďaka digitalizácii a portálu Slovakiana dostupné pre širokú verejnosť, ako nikdy doteraz. Možno raz bude, zatiaľ nie je. A už to stálo 208 miliónov eur.

S trochou fantázie je to skoro ako príbeh o veľkom ľadovci vo vodách chladného Atlantiku a o lodi s menom Titanic. Nie je však rok 1912 a ďalekohľad už nepatrí k spoľahlivej navigácii cez ľadový oceán, ale nanajvýš k výbave detského skautského oddielu.

V roku 2016 je tým pomyselným ľadovcom v slovenských reáliách digitalizácia kultúrneho dedičstva. Tá loď je po viac než troch rokoch práce na efektnom ľadovci za dvesto miliónov eur plná nadšených divákov, ktorí chcú vidieť sľubovanú lepšiu a modernejšiu budúcnosť pre naše umenie, knihy, históriu, pamiatky a archívy plné vzácnych diel vo forme vysokokvalitných digitálnych objektov.

Chcú oboplávať ten kus ľadovca, čo trčí nad vodou, stelesnený portálom Slovakiana. Chcú sa pokochať tým, čo všetko na Slovensku máme akých skvelých autorov, diela a aké úžasné miesta. Ale v momente, keď už-už vytiahnu svoj ďalekohľad a pozrú sa na tú stránku lepšie, narazia.

Ale upusťme od fantázie, lebo ani tvorcovia stránky, o ktorej je reč, zrejme takmer žiadnu nemali. V skutočnosti sa totiž nič tragické pri strete s portálom Slovakiana, ktorá má byť hrdým viditeľným stelesnením náročného procesu digitalizácie kultúry, nestane. Teda, jedine, ak nepovažujeme za tragický fakt, že Slovakiana odradí diváka už v priebehu niekoľkých sekúnd. Dlhšie tam pravdepodobne ostanete iba v tom prípade, že skutočne neveríte vlastným očiam.

Čo je na tom zle

Národné osvetové centrum predstavilo Slovakianu na konci novembra. Veľká sláva to nebola. Portál síce obsahoval sľúbený milión digitálnych objektov pri svojom spustení, akurát, že ak ste náhodou zadali do vyhľadávača napríklad Ľudovíta Fullu, jedného z najznámejších slovenských maliarov, portál vám zobrazil len nespočetné množstvo sčítacích hárkov zo Slovenského národného archívu z prvej polovice 20. storočia.

Dozvedeli ste sa síce, že niekto býval na ulici Ľudovíta Fullu niekde v Ružomberku v roku 1935, ale že to bol aj maliar, nikde ani čiarka. A to iba preto, lebo ten prvý milión sprístupnených digitálnych objektov tvorili takmer výlučne práve sčítacie hárky. Nevadí. Začať sa dalo aj inak a efektnejšie, ale veď toto nie je romantický film, aby došlo k láske na prvý pohľad.

Richard Hrabčák, šéf národného projektu CAIR (Centrálna aplikačná infraštruktúra a registratúra), ktorý koordinoval proces digitalizácie a vytvorenie jednotného evidenčného systému, nás v decembri ubezpečil, že je to iba otázka času, každý deň pribúdajú nové dáta a pracuje sa aj na funkcionalite webu.

Dnes je na webe Slovakiana nepochybne omnoho viac zdigitalizovaných diel než v decembri a už to nie sú len sčítacie hárky. Stále tu však čosi nesedí.

Skúsme vyhľadať napríklad režiséra Dušana Hanáka. Prednastavený filter určuje, že sa nám majú zobraziť iba diela, ktoré sú zdigitalizované a voľné. Medzi výsledkami sa ukáže Náhrobný kameň novinára „Dušana“ Porubského aj maľba Sv. Praxedis talianskeho maliara z prvej polovice 17. storočia. Že by ju do Centrálnej evidencie diel pridával kurátor Slovenskej národnej galérie „Dušan“ Buran, keď ju portál vyhľadal pod heslom Dušan Hanák? To je už asi trochu priveľa fantázie. Z ôsmich výsledkov nesúvisí s Dušanom Hanákom ani jeden.

Iste, môžeme odstrániť prednastavený filter a vyhľadať aj diela, ktoré nie sú voľné a zatiaľ ani zdigitalizované, a tam už nájdeme aj skutočného Hanáka. Výsledky sú však opäť zobrazené úplne zmätočne.

V skratke – Slovakiana má zlé vyhľadávanie. Nefunguje triedenie podľa autora a aj s triedením výsledkov podľa relevancie má problém. Nie je možné rozšírené vyhľadávanie diel iba s obrázkom ani dodatočný výber kategórie. Aj s filtrom iba pre zdigitalizované diela ukazuje diela, ktoré zdigitalizované nie sú. Ale to je len časť jej základného problému.

Čo je na tom dobre

Vráťme sa však na chvíľu späť podstate k digitalizácii. Nech je totiž Slovakiana akokoľvek nedobrá stránka, ona je naozaj iba veľmi malou časťou viac ako triapolročnej digitalizácie kultúrneho dedičstva, ktorú nemožno považovať ani za zlý nápad, ani za spackanú prácu.

To, čo nevidno na prvý pohľad voľným okom, je totiž práca pamäťových a fondových inštitúcií, ktoré od roku 2012 urobili špecializované pracoviská na digitalizáciu, vytvorili nové udržateľné pracovné miesta, zlepšili a rozšírili systém svojich databáz, zdigitalizovali milióny objektov zo svojich depozitov a archívov a mnohé z nich popri tom odborne ošetrili alebo zreštaurovali.

Nad všetkými týmito inštitúciami stálo Národné osvetové centrum s projektmi Centrálna aplikačná infraštruktúra a registratúra (CAIR) a Harmonizácia informačných systémov (HIS) s rozpočtom 30 miliónov eur, ktoré mali za úlohu vybudovať centrálny systém pre všetky tieto inštitúcie v rezorte kultúry, zjednotiť spôsob evidencie ich diel a navzájom ich registre prepojiť. To všetko sa aj stalo.

Je zrejmé, že zjednotiť registračné systémy knižníc, múzeí a galérií, ktoré desaťročia fungovali úplne inak, a prepojiť ich do jedného systému, ktorý by dokázal prijímať dáta, spracúvať ich automaticky a priebežne aktualizovať, nie je nič jednoduché. Nedá sa to veľmi jednoducho ani vysvetliť a ani znázorniť.

Problém je, že Národné osvetové centrum sa o to ani poriadne nepokúsilo. Paradoxne ono to ani nemuselo urobiť – všetko by to zaň urobil portál Slovakiana sám, ak by bol užívateľsky funkčnejší, prehľadnejší a hlavne vychádzal by návštevníkovi aspoň trochu v ústrety.

Dalo by sa to urobiť minimálne takou jednoduchou vecou, akou je vytváranie zaujímavých kolekcií z obsahu, a zviditeľňovaním najatraktívnejších zákutí webu. Návštevník s menšou trpezlivosťou z nej však skôr odíde, než zistí, že práve tu môže virtuálne preletieť ponad Spišský hrad alebo si prečítať list Ľudovíta Štúra Petrovi Makovickému.

Veď už k prostému vysvetleniu toho, čo Slovakiana vlastne je, sa musíte preklikať. A keď dorazíte na podstránku Oznamy, objavia sa štyri suchopárne vety ako vystrihnuté z grantového tlačiva. Haló, to predsa nikoho nebaví a ani nezaujíma.

Ako by to mohlo fungovať

Slovenská národná galéria nedávno tým najlepším možným spôsobom vysvetlila a ukázala, načo je celá digitalizácia dobrá a ako skvelo sa dá využiť nielen na internete, ale aj v kamennej galérii.

Urobila divácky príťažlivú výstavu Uchovávanie sveta, prevádzkuje vlastný, mimoriadne vydarený Web umenia a vydala veľmi prehľadnú, ba dokonca zábavnú brožúru, ktorá opisuje celú digitalizáciu prostredníctvom konkrétnych ľudí zapojených do procesu. Nemajú problém priznať, že sa na digitalizáciu dívali cez prsty ako na niečo, čo prišlo „zhora“, stojí to veľa peňazí, je na to málo času a očakávania sú až príliš vysoké. Na človeka to pôsobí minimálne ako férová hra v celej tej beztak ťažko prehľadnej a z korumpovania európskych peňazí náchylnej operácie.

Rovnaký prístup je viditeľný aj z ďalších pamäťových a fondových inštitúcií, ktoré aktualizujú svoje stránky, nakrúcajú videá približujúce proces digitalizácie svojim návštevníkom a predstavujú tú hromadu práce, ktorú urobili a ktorá naozaj nie je márna. Slovenská národná knižnica bude napríklad v rámci Slovakiany poskytovať službu podobnú Netflixu či Spotify, prostredníctvom ktorej si za nízky paušálny poplatok budeme môcť stiahnuť diela, ktoré už nedostať v kníhkupectvách a obchodoch. K dispozícii by malo byť viac než milión novín, časopisov a kníh.

Táto služba mala byť podľa Richarda Hrabčáka z Národného osvetového centra sprístupnená v priebehu januára. Možno aj skutočne bola, ale portál Slovakiana mlčí. Stráži kultúrne dedičstvo Slovenska ako nedobytný hrad.

Teraz najčítanejšie