Progresívna Orava. Ako sa Šimečkovi podarilo vyhrať tam, kde sa ľuďom z plagátov prihovárali Záborská či Huliak

„To je Galisovo údolie,“ povie sedemdesiatnička pani Ľubica. Sedíme na terase chaty nad oravskou dedinou Jasenová a hovoríme o susednej obci Leštiny. Dlhoročný poslanec Smeru a bývalý futbalista Dušan Galis odtiaľ pochádza. Pani Ľubica to vie, poslanec Galis bol jej spolužiakom na strednej škole v neďalekom Dolnom Kubíne.

Sedeli v jednej triede, no dnes sú každý inde. Ako vraví pani Ľubica, bývalý reprezentant na stretávky spolužiakov nechodí. Nevolí jeho ani stranu, ktorú zastupuje. Na Smer nemá dobré slovo, o predsedovi Robertovi Ficovi hovorí väčšinou v zámenách – ako o „tamtom“ a podobne.

Sedemdesiatnička z dolnej Oravy volila 30. septembra Progresívne Slovensko, podobne ako jej manžel. Na prvé počutie viac ako netypický obrázok. Voliča progresívcov sme si doteraz predstavovali ako mladého človeka z Bratislavy. Ak by chcel niekto nakresliť jeho karikatúru, zrejme by to bol bradatý hipster s čiapkou sŕkajúci tekvicové latté.

Pani Ľubica – dôchodkyňa, ktorá pracovala ako ekonómka v sporiteľni či v stavebnom podniku – nám k rozhovoru pri lúke pod vrchom Veľký Choč napiekla makovníky a uvarila zalievanú kávu.

Ako volička PS v Jasenovej vôbec nepôsobí exoticky. V oravskej dedine so štyrmi stovkami obyvateľov toto hnutie nedávne parlamentné voľby vyhralo. Získalo tu 65 hlasov, teda celú štvrtinu. Nasledovali Hlas so ziskom 21 percent a Smer so sedemnástimi.

Podobný vzorec sa opakuje aj v okolí. Susedný Vyšný Kubín: vyše 700 obyvateľov, víťazí PS s takmer 20 percentami, Smer má 18 percent, Hlas 12 percent. Veličná s populáciou okolo 1 200 obyvateľov: PS vyše 22 percent, Smer 18, Hlas 12. Párnica, kde žije asi tisícka ľudí? PS 20 percent, Smer 19, Hlas 18. A nakoniec okresný Dolný Kubín. Aj tu progresívci o dve desiatky hlasov porazili Smer (obe strany mali okolo 19 percent hlasov).

V Leštinách, spätých s poslancom Galisom, Smer, samozrejme, vyhral. No inde na okolí uspela liberálna strana s veľkomestským imidžom. Víťazstvo na dolnej Orave je asi prekvapivou správou, ale nejde o anomáliu.

PS v týchto voľbách dokázalo osloviť aj ľudí v menších mestách, čo potvrdzujú ich ďalšie lokálne víťazstvá: v Šali, Leviciach, Nových Zámkoch, Rožňave a inde. Pozreli sme sa na to, čo sa za týmto trendom skrýva a voličov PS sme sa pýtali, čo od svojej voľby očakávajú.

Aby vnuci neodišli

Cesta na chatu pani Ľubice a jej manžela Jozefa je strmá a kamenistá. V zime ju neudržiavajú, takže dôchodcovský pár býva od novembra do jari vo svojom byte v Dolnom Kubíne. Tam aj 30. septembra volili, takže progresívci dosiahli víťazstvo v Jasenovej aj bez ich hlasov.

Okolo chaty sa rozprestiera lúka a les, manželia majú prírodu doslova pred dverami. Jelenice im chodia uhrýzať z dopestovanej zeleniny, medveď, ktorého prezývajú Rúfus, zvykne sedávať na stráni oproti. Mená dali aj orlom, čo im zvyknú nad chatou krúžiť. Za päťdesiat rokov, čo na chatu chodia, stretli vlky, diviaky aj rysy.

Napriek tomu – alebo možno preto – sa zvierat neboja. Krátko pred našou návštevou médiá zverejnili správu, že novým ministrom životného prostredia sa môže stať starosta Očovej Rudolf Huliak, povestný vyhrážkami ochranárom či názorom, že medveď je biologická zbraň.

Na manželoch z dolnej Oravy vidno rozčarovanie. Oni sami volili PS aj pre environmentálne orientovaných kandidátov ako Michal Wiezik a Tamara Stohlová, ktorí sú úplným protipólom Huliaka. „Ja som s Michalom komunikovala aj na Facebooku, aj môj hmyzí domček mi pripomienkoval,“ vraví pani Ľubica o europoslancovi Wiezikovi.

Hlavný dôvod, prečo sedemdesiatnici z Dolného Kubína volia Progresívne Slovensko, je však iný. „Vidím v tých mladých ľuďoch perspektívu pre mojich vnukov,“ odpovie pani Ľubica jednoznačne. „Mám 73 rokov, 52-ročného syna a 50-ročnú dcéru. Ja už o nich (politikoch PS, pozn. redakcie) môžem povedať, že sú to deti. Tak nech tie deti vydržia.“

Obava zo stagnácie, pre ktorú sa zhorší život na Slovensku deťom či vnukom, sa budú ako motív voľby PS opakovať aj pri ďalších ľuďoch z okolia. Pani Ľubica hovorí, že podobný názor majú aj jej rovesníci.

„Pred dvoma týždňami sme mali stretnutie po 55 rokoch zo SVŠ-ky (Strednej všeobecnovzdelávacej školy, dnešným jazykom gymnázia, pozn. redakcie). Povedali sme si, že o politike sa baviť nebudeme. No volala som spolužiačke, chcela som vedieť, koho volí. Povedala mi – Progresívne Slovensko. ‚Syna mám v Prahe, dcéru v Bratislave, tretí je v Dánsku. Hádam si nemyslíš, že ešte aj vnuci od dcéry odídu do zahraničia‘.“

Pán Jozef, manžel pani Ľubice, to vidí podobne. „Predpokladá sa, že sú to mladí, a že mladí niečo nové donesú do vedenia štátu,“ hovorí o politikoch PS. „Veď sme počúvali tie línie od Smeru a iných – likvidácia národných parkov, odklon od Únie, chceme si postaviť hlavu, že Ukrajine nedáme žiadne zbrane. Ale ak sa chceme udržať v Únii, musíme byť do nejakej miery jednotní, neísť Orbánovou cestou. Tak sme si to zobrali.“

Pani Ľubica je – na rozdiel od svojho manžela – aj na Facebooku. To, čo o progresívcoch písali ich politickí oponenti, ju neodradilo. „Čo si o tom môže človek myslieť? Čo otvorili ústa, bola to lož a zavádzanie,“ vraví.

Kedysi sa zvykla zapájať aj do diskusií, dnes už to nerobí. „Nemá to význam, akurát som pár ľudí zablokovala. Už od nich nič nechcem. Upozornili ma moji vnuci, keď mi to dávali – starká, dávaj si pozor, čo budeš čítať. Ale aj tak som bola prekvapená, koľko ľudí si tam rieši svoje egá a komplexy. Tam je odraz našej spoločnosti.“

Sedemdesiatnička má aj osobnú skúsenosť s tým, ako debaty na Facebooku vyzerajú. Jej dcéra robí v Správe národného parku Muránska planina, čo tiež trochu vysvetľuje záujem dôchodcov o životné prostredie. Pani Ľubica videla, ako na jej dcéru niektorí diskutéri útočia pri téme zonácie národných parkov.

Aj to, ako jej niekto napísal, nech sa za ňu hanbí aj „mater, čo ťa vysrala“. Pani Ľubica sa ozvala, no nemalo to význam. „Odvtedy som si povedala – dosť. Aj dcéra mi napísala, že dosť – nereaguj. My mladí sme na to, aby sme si to vyriešili. Moja hlava to neberie.“

Hlavne sa niekam posunúť

S ďalšími voličmi Progresívneho Slovenska na dolnej Orave sa stretávame na terase penziónu Marína v Dolnom Kubíne. Hviezdoslavovo námestie, kde penzión leží, je upravené, ale pomerne tiché. Miestni vravia, že cez leto ešte ako-tak žije, ale inak je to skôr zakliate miesto.

Opäť nejde o voličov, ktorých by niekto označil za typických priaznivcov Progresívneho Slovenska. Skupina štyridsiatnikov a päťdesiatnikov sa vzájomne pozná, všetci žijú v Dolnom Kubíne. Keď hovoria o dôvodoch, prečo volili progresívcov, spomínajú aj svoje deti. Prekáža im stagnácia, problémy v zdravotníctve a školstve. Mali pocit, že strana Michala Šimečku by mohla posunúť krajinu niekam ďalej.

„Je to strana, ktorá sa pozerá dopredu – nechcem vravieť do budúcnosti, aby to neznelo ako ich slogan,“ vraví pán Miroslav, ktorý pracuje ako obchodný manažér vo firme v regióne. „Ťažko bojovať len o to, aby nám teraz ešte stúpli o 50 eur dôchodky alebo aby sme niečo málo dostali. Keď sa nebudú rozvíjať firmy, nebude sa rozvíjať ekonomika, tak tu nezostanú ani ľudia. A to už nehovorím, že správanie lídrov PS bolo úplne iné ako správanie iných politikov.“

Pani Radka má 47 rokov a s manželom vlastnia firmu. Ako hovorí, progresívcov volila už v roku 2020, ešte v rámci koalície PS/Spolu, predtým zvykla podporiť SaS. „Pán Šimečka bol pre mňa sympatický a vzdelaný človek, ktorý by mohol robiť x iných vecí ako politiku. Napriek tomu sa na to dal. Zdá sa mi, že tu chce niečo zmeniť k lepšiemu.“

Pán Vladimír, 60-ročný úradník, odpovedá, že sympatie k PS boli preňho otázkou hodnôt. „Dávam hlas subjektu, ktorý je najbližší tomu, čo vyznávam ja,“ vysvetľuje. Aké hodnoty má na mysli? Liberálny pohľad na svet alebo skôr zahranično-politické smerovanie? „Je to jedno s druhým, ale pre mňa sú najdôležitejšie práve liberálne hodnoty.“

Mimochodom, pán Vladimír progresívcov nakoniec nevolil. V poslednej chvíli sa rozhodol pre Demokratov, aby malo PS v parlamente koaličného partnera. Strana expremiéra Eduarda Hegera sa s necelými tromi percentami do Národnej rady nedostala, no úvahy o „zachraňovaní“ boli aj medzi voličmi PS časté. Premýšľali nad tým aj dôchodcovia Jozef a Ľubica z úvodu reportáže, podobne aj ich zať. V závere prevážila obava z prepadnutého hlasu a zostali pri PS.

Je zaujímavé, že pri mnohých rozhovoroch s voličmi Progresívneho Slovenska sa ako dôvody pre voľbu tejto strany spontánne málo objavujú ľudskoprávne témy. No nie je to tak, že by nevedeli, aký postoj strana zastáva. „Som za slobodu rozhodovania v potratovej politike. To isté, čo sa týka práv menšín, o tom by sme ani nemali diskutovať. Vidíme, že nemá každý rovnaké práva,“ vraví pani Radka.

Ataky zo strany politických konkurentov – napríklad výmysly o tom, že by PS chcelo na Slovensku zaviesť 72 pohlaví – priaznivcov PS z dolnej Oravy nevyrušili. Iné to bolo so samotným programom hnutia.

Pán Vladimír spomína debatu so známou, ktorá mala na politiku zásadne iný pohľad. Kritizovala zámer PS zaviesť možnosť neplnoletým dievčatám podstúpiť interrupciu aj bez súhlasu rodičov. Hnutie pred voľbami takúto ideu nepopieralo, argumentovalo odporúčaním Svetovej zdravotníckej organizácie. „Je to dôležité práve pre ženy, ktoré sú obetou sexuálneho zneužívania v rodine, alebo by im pre nežiaduce tehotenstvo hrozilo odvrhnutie,“ vysvetľovali.

Takto detailný program pri vysoko odborných témach môže voličov odplašiť, myslí si úradník z Dolného Kubína. „Mnohí ľudia sú zvyknutí na skratkovité vysvetlenia. Nebudú si problematiku študovať hlbšie,“ vraví pán Vladimír. „Z tohto si skrátka každý vezme, že podľa programu PS môže ísť 16-ročné dievča dvakrát do roka na potrat bez toho, aby o tom povedalo rodičom. Ťažko vysvetlíte nejakej mame alebo starej mame z Oravy, prečo to tam majú a čo tým mali na mysli.“

„To by som asi aj ja mala problém vysvetliť,“ prikývne aj pani Radka, ktorá inak slobodu voľby pri potratoch podporuje. Diskutujúci sa zhodnú, že najmä v regiónoch, ako je ten oravský, by progresívci mali myslieť viac na to, ako svoje postoje komunikovať – aj či niekde nie sú už za hranicou.

Odpovede skupinky voličov PS z Dolného Kubína zapadajú do obrazu, ktorý máme o voličoch tejto strany z exit pollu Focusu či veľkého povolebného prieskumu agentúry Ipsos. Postoj k ľudskoprávnym témam nehral pri ich rozhodovaní prím, aj keď pre časť voličov tejto strany bol dôležitý. No častejšie padali iné vysvetlenia.

Podľa exit poll Focusu, teda prieskumu realizovaného medzi voličmi, ktorí práve opustili volebné miestnosti, až 37 percent priaznivcov PS ako dôvod voľby uviedlo, že strana „posunie Slovensko k najvyspelejším krajinám“. Nasledovali odpovede „sú jasne za členstvo v EÚ a NATO“ a „sú to liberáli“, obe si zvolilo po 15 percent respondentov. Štvrtým najčastejšie menovaným dôvodom bolo – „je to najmenšie zlo“ (12 percent), piatym dôvodom bolo, že „bojujú proti korupcii“ (8 percent).

V povolebnom prieskume Ipsosu respondenti hovorili, čo ich pri výbere ovplyvnilo. Vyberať si mohli aj viac možností. Priaznivci PS najčastejšie uviedli program a fakt, že strana je v súlade s ich hodnotami (okolo 37 percent), že mala najväčšie šance poraziť Smer (36 percent), a že dokáže najlepšie riešiť problémy Slovenska (asi 20 percent).

Čo ovplyvní náboženstvo

Ak by sme sa na mapu volebných ziskov Progresívneho Slovenska pozreli len veľmi povrchne, zdalo by sa, že naozaj ide najmä o stranu voličov z Bratislavy a Košíc. Ako bašty vyskakujú na mape ešte ďalšie oblasti: napríklad Vysoké Tatry, kde volilo veľa turistov s voličskými preukazmi či tradične prozápadne naladená Skalica (a okolité obce, kam chodili voliť s preukazmi Slováci, ktorí žijú v Česku).

No nadpriemerné výsledky, teda od 17 do 25 percent, dosiahli progresívci aj v ďalších mestách. Často ide o oblasti, kde v minulosti bodovali strany ako SDKÚ a neskôr SaS, čiže napríklad Liptov či okolie Popradu.

To platí aj pre Dolný Kubín. V roku 2010 získala celoslovensky pravicová SDKÚ asi 15 percent hlasov a liberálna SaS asi 12 percent. V meste Dolný Kubín sa obom stranám darilo nadpriemerne: SDKÚ tu volilo takmer 17 percent voličov, SaS dokonca viac ako 18 percent.

Podobné to bolo v roku 2016, keď v parlamentných voľbách medzi stredopravými voličmi najviac uspeli SaS a OĽaNO. SaS vtedy získala celoslovensky asi 12 percent, OĽaNO asi 11 percent. V Dolnom Kubíne mala SaS takmer 16 percent hlasov, OĽaNO viac ako 13 percent.

A pozrime sa ešte na rok 2020, keď parlamentné voľby vyhralo OĽaNO so ziskom 25 percent hlasov. V Dolnom Kubíne mali ešte o tri percentuálne body viac. Ľahko nadpriemerné výsledky v meste zaznamenali aj SaS, koalícia PS/Spolu a strana Za ľudí.

Ak hovoríme o Orave, neraz automaticky čakáme úspech konzervatívnych strán, najmä Kresťansko-demokratického hnutia (KDH). To je ale výraznejšie na hornej Orave, teda napríklad v Námestove a okolí. Tam naozaj kresťanskí demokrati v septembrových voľbách vyhrali, napríklad v Námestove mali vyše 22 percent. V celom námestovskom okrese volilo KDH cez 30 percent ľudí.

Aj v Dolnom Kubíne bodovalo KDH nadpriemerne, volilo ich tu vyše 12 percent voličov, no viac sa tu darí sekulárnejším prozápadným stranám. Rozdielne voličské preferencie na dolnej a hornej Orave sú dané aj historickým kontextom. Dolný Kubín a okolité obce nie sú také silno katolícke ako horná Orava. Naopak, rozšírené tu bolo (a do istej miery stále je) evanjelické náboženstvo.

Reformácia sa na Orave rozšírila na začiatku 17. storočia, v čase, keď na Oravskom hrade vládli Thurzovci. Juraj Thurzo bol v rokoch 1609 až 1616 uhorským palatínom, po panovníkovi druhým najmocnejším mužom v kráľovstve. Zároveň zohral kľúčovú úlohu na prvej zákonodarnej synode evanjelickej cirkvi konajúcej sa v Žiline, ktorá priniesla organizačnú štruktúru evanjelickej cirkvi na území Slovenska.

Evanjelická cirkev sa vtedy osamostatnila od katolíckej. Začiatok 17. storočia je považovaný za vrchol protestantizmu na Orave. Obce v okolí Dolného Kubína, ako napríklad Párnica, Istebné, Oravská Poruba a ďalšie patrili pod evanjelický zbor vo Veličnom. V mnohých z nich zostala evanjelická cirkev prítomná dodnes, hoci v dejinách prišli aj obdobia silnej rekatolizácie. Napríklad v 70. rokoch 17. storočia zobrali evanjelikom na Orave všetkých 10 kostolov, ktoré tam vtedy stáli.

V slovenských dejinách existuje veľa príkladov, keď evanjelici volili inak ako katolíci. Napríklad za prvej Československej republiky evanjelické oblasti vo väčšej miere volili agrárnikov či malú Slovenskú národnú stranu, kým katolícke oblasti jednoznačne podporovali Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Rozdiely vo voličskom správaní medzi katolíkmi a evanjelikmi vidno dodnes.

Aktuality.sk po posledných voľbách priniesli analýzu, ktorá ukazuje, ako sa mení voličský zisk parlamentných strán v závislosti od podielu katolíkov či evanjelikov v jednotlivých okresoch. Čím väčší bol v okrese podiel ľudí hlásiacich sa ku katolíckemu vierovyznaniu, tým väčšie zisky si pripisovalo KDH, OĽaNO, ale napríklad aj Smer.

A naopak, čím väčší podiel mali v okrese ľudia s evanjelickým vierovyznaním, tým viac hlasov získavalo Progresívne Slovensko, SaS, ale napríklad aj Hlas. Trend zvyšujúcej sa podpory pre tieto strany bolo vidno od okresov s 20-percentným podielom evanjelikov.

Zaujímavé je, že dnes už aj na dolnej Orave dominujú katolíci. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 boli v Dolnom Kubíne evanjelici v menšine. Z 18-tisíc obyvateľov sa vyše 10-tisíc prihlásilo k rímskokatolíckej cirkvi, k evanjelickej len niečo vyše 2-tisíc.

Podobné je to v okolitých obciach, kde vyhralo Progresívne Slovensko. Napríklad vo Veličnej sa polovica z niečo vyše 1 400 miestnych prihlásila ku katolíckej cirkvi, k evanjelickej asi štyri stovky obyvateľov. Malou výnimkou je Jasenová, teda dedina, kde majú chatu manželia Jozef a Ľubica. V tejto malej obci nemajú katolícky kostol a zo 400 obyvateľov sa tristo považuje za evanjelikov.

Celoslovensky sa podľa sčítania z roku 2021 ku katolíckemu vierovyznaniu hlási vyše 55 percent obyvateľov, bez vyznania je takmer 24 percent ľudí, evanjelikov je niečo vyše 5 percent.

„Nie si za tradičnú rodinu?“

Progresívci majú podporu v regiónoch aj vďaka tomu, že ich tam volia ľudia, ktorí viac zapadajú do obrázka o tom, ako priaznivci hnutia vyzerajú. Zuzana má 26 rokov, študovala škandinavistiku v Brne, žila v Nórsku či Španielsku. Vrátila sa na Slovensko, ale v rodnom Dolnom Kubíne nezostane, sťahuje sa do Bratislavy.

Dôvody, pre ktoré volila PS, reprezentujú štyria ľudia, ktorých na kandidátke hnutia krúžkovala. Prvým je zahranično-politická orientácia Slovenska a Tomáš Valášek ako zástanca prozápadného smerovania. „Bol v parlamente, mohla som ho sledovať, a za ten čas neurobil nič, čím by stratil moju dôveru,“ vysvetľuje Zuzana.

Nasledujú zelené témy, ktoré pre mladú voličku predstavuje najmä Michal Wiezik. Krúžkovala aj podpredsedníčku PS Luciu Plavákovú, ktorá sa angažuje v otázke práv LGBTI+ ľudí. Zuzana oceňuje, že táto agenda je pre stranu dôležitá.

A napokon krúžkovala aj predsedu PS Michala Šimečku. „Konečne líder, ktorý nie je alfasamec,“ konštatuje. „Strán, ktoré by boli voliteľné, vlastne nebolo veľmi veľa. Predtým som volila Spolu, v roku 2016 zasa Most, teraz so zaťatými zubami by to boli možno Demokrati či SaS. No prišlo mi, že by už mal dostať šancu niekto iný. Nehľadám stranu, ktorá by bola ideálna, voľby nie sú manželstvo.“

Pre Zuzanu bolo PS stranou, ktorú považuje za hodnotovo najbližšiu. Nie každý z jej známych to tak mal. Aj viacerí jej rovesníci hovorili, že progresívci sú až príliš vyhranení. „Zväčša to nebolo o niečom konkrétnom, len mi povedali, že PS je ‚až moc‘,“ vysvetľuje. „Tí, ktorí mali tento názor, nakoniec volili SaS, nejakí ľudia aj Demokratov.“

Zložitejšie to bolo v rodine. Otec v minulosti kritizoval Roberta Fica a sympatizoval so stranou Spolu, lebo oceňoval prácu ochranára Erika Baláža. No neskôr zmenil prácu a kolegov, začal chodiť na Facebook a Telegram. Prácu zmenila aj jej mama, kedysi volička Mosta-Híd.

S novým prostredím prišli aj nové názory, tentoraz Zuzanini rodičia podporili strany formujúcej sa vládnej koalície, Smer a SNS. „Vraveli mi, že hádam nebudem voliť progresívcov a pýtali sa, či nie som za tradičnú rodinu, alebo či viem, čo chcú učiť deti v škôlkach.“

Zuzanu úspech progresívcov na dolnej Orave až tak neprekvapil. Ako vraví, v jej sociálnej bubline sa najviac ľudí chystalo voliť práve PS – a potom OĽaNO Igora Matoviča. Bol, aký bol, ale aspoň zvýšil rodinné prídavky, argumentovali. „Poznám aj ľudí, ktorí sú vonku, a na volebný víkend prišli domov. A myslím si, že Dolný Kubín sa aj trošku zviecha, napríklad kultúrne. Máme nového riaditeľa knižnice. Robí veľa aktivít, ktoré podľa mňa majú dosah na občianske povedomie.“

A tak ako iní dodáva – dolná Orava sa až tak nedá porovnávať s hornou Oravou, ktorá je výraznejšie religiózna.

Progresívci na Orave

Keď prechádzame oravskými obcami, neúspešne hľadáme bilbordy či plagáty Progresívneho Slovenska. Pri cestách a na autobusových zastávkach sa striedajú skôr reklamy KDH (na Orave je populárny najmä bývalý žilinský vicežupan Igor Janckulík), Kresťanskej únie Anny Záborskej, občas vidno plagáty SNS, sem-tam Republika.

Na plochu, z ktorej by sa miestnym prihováral predseda PS Michal Šimečka, ani nenarazíme. Pár dní po voľbách sú zrejme viaceré prelepené či strhnuté, no i tak – volebné materiály iných strán ešte vidno.

Predsedníčkou miestnej bunky „Orava-Liptov“ je 34-ročná Veronika Šrobová. Obchodná manažérka kandidovala do parlamentu z 32. miesta kandidátky a stane sa novou poslankyňou, keďže poslanecký klub PS bude mať 32 poslancov. Do Národnej rady za progresívcov nastúpi ešte aj číslo 33, starosta Hviezdoslavova Marek Lackovič, no ten ako náhradník za europoslanca Michala Wiezika, ktorý sa rozhodol svoj mandát v slovenskom parlamente si neuplatniť.

Šrobová pochádza zo Zuberca, dediny, kde voľby vyhralo KDH a pri ktorej prevádzkuje penzión dnes už bývalý poslanec OĽaNO Milan Kuriak. Rozdiel medzi odozvou na hornej a dolnej Orave si sama zažila pri kampaňovaní v uliciach. Ako hovorí, v Dolnom Kubíne bola radosť oslovovať voličov, severu venovali menej pozornosti.

„V Námestove sme kampaňovali pred tromi rokmi a bolo to tam pomerne ťažké. Tentoraz sme sa rozhodli, že kampaň bude menej rozťahaná a povedali sme si, že nemusíme byť všade. Každý hlas je dôležitý, ale tí, ktorí vás chcú voliť v Námestove, tí vás voliť budú. No väčší potenciál osloviť nerozhodnutých je inde,“ hovorí novozvolená poslankyňa.

„V Dolnom Kubíne sme strávili celý deň v júli aj septembri a reakcie sme mali veľmi dobré. Samozrejme, našli sa aj negatívne komentáre, ale z toho si nič nerobím. Viem, že to nie je nič osobné voči mne. Keď svoj názor vyjadrí človek slušne, je to v poriadku.“

Aké je to vlastne byť progresívnou političkou na katolíckej Orave? „Nikdy som nešla s davom, robím veci tak, ako ich ja vidím. Nenechávam sa ovplyvniť tým, že žijem v religióznom prostredí,“ vraví Šrobová.

„Mám veľa priateliek z konzervatívneho spektra a vieme sa normálne porozprávať. Chápem ich, lebo aj tak žijú, a to sa mi páči.“

S kritikou voči PS, ktorá zaznievala na Facebooku, sa pri osobných stretnutiach s voličmi stretávala menej. „Bude to znieť ako pesnička od IMT Smile, ale ľudia vôbec nie sú zlí. Videli na mne, že som človek, tak nešli do konfrontácie.“

A čo hovorili tí, ktorí sa progresívcov chystali voliť? „Vraveli, že máme slušnú kampaň. Či už predseda alebo aj 150. človek na kandidátke, všetci sme vystupovali slušne. Určite bola motivácia aj voliť nás proti Ficovi, tento efekt tam bol. Prichádzalo za nami aj množstvo ľudí v dôchodkovom veku. Tí hovorili – čo už my, ale pre naše deti a vnúčatá chceme dobre. Aby tu mohli žiť alebo sa sem vrátiť.“

„Nech si to vyžerie“

S voličmi Progresívneho Slovenska na dolnej Orave sme hovorili v momente, keď už bolo jasné, kto zostaví novú vládnu koalíciu. Čo očakávajú od PS a jeho lídra Michala Šimečku v opozícii?

„Najmä slušnosť,“ odpovedá štyridsiatnička Radka. A zhodne sa aj s ostatnými, s ktorými hovoríme na dolnokubínskom námestí. „Majú šancu sa za štyri roky niečo naučiť. Mali by slušne a nekonfliktne upozorňovať na chyby, ktoré vláda urobí,“ vraví aj pán Vladimír.

„Som alergický na to, ako arogantne niektorí politici vystupujú. Igor Matovič bol toho typickým príkladom. Tento typ politikov ide proti politickým oponentom s akýmsi úškrnom, to sa mi nepáči. Politici PS by mali reagovať slušne, ale tvrdo.“

Motív, že progresívci sa môžu v parlamente niečo naučiť, sa opakuje. „Parlamentná škola pred tým, než sa strana dostane k moci, vôbec nie je na škodu,“ súhlasí aj 26-ročná Zuzana.

Voliči PS na dolnej Orave často zostávajú optimistickí. Pán Vladimír hovorí, ž vláda Smeru je len epizóda a Slovensko nevyhnutne smeruje k pokroku. „A aspoň si to teraz Fico, keď to tak mrzko poviem, vyžerie,“ poukazuje pán Miroslav na to, že Smer čaká vládnutie v kríze, so zlým stavom verejných financií a ťažko predvídateľným poslaneckým klubom Slovenskej národnej strany.

Kiežby to bolo tak. Aby si to nakoniec „nevyžrali“ bežní ľudia.