Predstavujem si, že skončím v nemocnici a budem mať výhovorku na odsunutie všetkých povinností. Čo s tým?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
V Psychologickej poradni Denníka N na vaše otázky trikrát do týždňa odpovedajú skúsené psychologičky a psychológovia.
- Svoju otázku z oblasti výchovy, rodičovstva, práce, životných rozhodnutí, riešenia konfliktov, priateľských či partnerských vzťahov môžete poslať na [email protected]. Okrem otázky uveďte aj svoje krstné meno a vek.
- Pri dlhodobých problémoch vyhľadajte pomoc psychológa alebo psychiatra, v prípade akútnych psychických ťažkostí kontaktujte krízové linky pomoci.
Všetky vydania poradne nájdete na stránke Psychologická poradňa Denníka N.
Niekedy si predstavujem, že by som chcela skončiť v nemocnici a mať tak výhovorku na odsunutie a zrušenie všetkých pracovných aj osobných povinností. Všetci by to chápali, nespochybňovali by, že ide o naliehavú záležitosť, a ešte by na mňa boli aj milí a priali by mi skoré uzdravenie.
Podobne príjemne na mňa v podstate dopadla aj pandémia covidu, keď sa zrazu zrušenie plánov alebo celkovo ich nevytvorenie dalo veľmi jednoducho a oprávnene odôvodniť strachom z nákazy alebo možným prenosom vírusu. Pôsobilo to na mňa veľmi oslobodzujúco. A cítila som sa oveľa šťastnejšie.
Zároveň si však uvedomujem, že asi nie je okej potrebovať celosvetovú pandémiu či vynútený pobyt v nemocnici na to, aby mi odľahlo. Prečo sa tak cítim? Nemám dostatočné sebavedomie na to, aby som svoje pocity považovala za dôležité a uprednostnila ich pred potrebami okolia? Čo s tým?
Mária, 30 rokov
Odpovedá psychológ Martin Miler
Milá Mária,
zdá sa mi, že v závere svojej otázky sama naznačujete, „odkiaľ vietor fúka“. Možno to nie je úplne vecou sebavedomia, ale niečo v súvislosti so „sebou“, teda s Vami, to iste bude – sebaúcta, sebahodnota a hlavne sebapoznanie. Vnímam to tak, že niektoré emócie si uvedomujete, ale akoby to nestačilo na to, aby ste cez ne legitimizovali svoje ďalšie kroky. Celé je to pre Vás jednoduchšie, keď zasiahne vyššia moc. Odrazu je to „objektívne“. Vám sa môže uľaviť a veci môžu byť tak, ako potrebujete.
A možno tu je koreň toho, kam sa skúsime pozrieť. Čo je to,
