Rozvedené rodiny sú rozvrátené, hovorí deťom učebnica občianskej náuky. Psychológovia ju žiadajú stiahnuť

Jakub žije v harmonickej rodine, jeho mama je učiteľka a otec pracuje v banke. O všetkom sa v rodine rozhodujú spoločne, rodičia sú vo výchove jednotní. Jakub je hlavná postava učebnice občianskej náuky, cez ktorého šiestaci majú objavovať rodinu, školu, fungovanie mesta či štátu.

Jakub hľadá v tretej kapitole odpoveď na otázku: Ako žijú ľudia v harmonických a rozvrátených rodinách? Tak napríklad Jana blicuje, lebo od nich odišla mama. Samo je agresívny, lebo sa uňho doma všetci boja otcových výbuchov zlosti. Ďalšiu spolužiačku videl Jakub „pripitú“, pretože ich otec pracuje v zahraničí a mama sa o deti nestíha starať.

Psychológovia vyzývajú na stiahnutie a prepracovanie učebnice s takýmto textom a upozorňujú, že študijný materiál traumatizuje deti, ktoré žijú inak. „Ak sa dieťa nájde v nejakom príbehu alebo mu to bude pripomínať jeho rodinu, tak dostane odkaz, že asi fakt nemôže dopadnúť dobre,“ hovorí organizátorka iniciatívy a psychologička Hana Bartová. Ministerstvo školstva sa výzvou zaoberá a učebnicu bude posudzovať.

Osobnú skúsenosť s tým má aj Nina z Bratislavy. Je rozvedená a jej syn sa v škole učil z tejto učebnice. „Podanie učiva v knihe je veľmi konfrontačné pre deti, ktoré nežijú v tom ideálnom modeli,“ hovorí matka školáka.

Rodina je skupina ľudí, ktorí sa nemajú radi a odchádzajú

Nina sa nedávno rozviedla a s manželom majú syna v striedavej starostlivosti. Snažia sa pomôcť synovi celý proces spracovať, preto si Nina dávala pozor na to, kedy sa začnú v škole rozprávať o rodine. Nine sme zmenili meno, ale jej totožnosť redakcia pozná.

Nina ostala prekvapená, aké zážitky z hodiny jej syn sprostredkoval, keď v šiestom ročníku na hodine občianskej náuky pri téme Moja rodina použili práve túto učebnicu.

Tretina detí v triede ich syna žije v rodinách, ktoré sú niečím iné – sú buď v striedavej starostlivosti ako Ninin syn, alebo vyrastajú odmalička s jedným rodičom. Učiteľka však deti dobre nepoznala, predtým ich neučila žiadne humanitné predmety a nevedela, ako deti žijú.

Učiteľka do témy o rozvedených rodinách primiešala aj nábožensky ladený citát v zmysle: keď rodina prestane veriť Boha, tak sa rozpadne. „Ale u nás sa to nestalo z tohto dôvodu,“ povedal jeden chlapec z triedy.

Učiteľka mu povedala, že sa tomu nebudú venovať a pokračujú v učive, aby sa niečo naučili, rekapituluje Nina, čo sa dozvedela o dianí v triede.

„Syn mi povedal: My sme si to chceli nejako tak priľahčiť, tak sme si z toho začali robiť do konca hodiny srandu,“ hovorí Nina. A tak si medzi sebou šepky hovorili, že keď sa nepomodlia, tak sa im rozpadnú aj školské pomôcky, peračníky a papuče.

„Musím sa priznať, že keď mi to povedal, bola som na decká pyšná,“ smeje sa Nina. Podľa nej si deti zvolili humor ako dobrý obranný mechanizmus voči vyučovaniu. Aj ona tak reagovala – keď si v učebnici prečítala o rozvrátených rodinách, začala sa smiať a pristúpila k tomu so sarkazmom. „Prebral odo mňa obranný mechanizmus, keď potrebuje odstup od ťažkej témy,“ hovorí.

No v triede boli aj deti, ktoré ostali ticho alebo reagovali inak. Nina hovorí, že keď sa potom učiteľka opýtala, ako by definovali rodinu, jedna žiačka odpovedala: „Rodina je aj skupina ľudí, ktorí sa nemajú radi a odchádzajú od seba.“ Jej rodičia spolu nežijú.

„Učiteľka odpovedala, že to nie je rodina. Dievča reagovalo, že pravdepodobne iba také nepozná,“ hovorí Nina. Učiteľka ju zahriakla, nech nie je drzá, a celú triedu pokarhala, ako nevhodne sa počas celej hodiny správali.

„Syn mi hovoril, že keby ich témou sprevádzala učiteľka, ktorá ich lepšie pozná a má viac informácií o rodinných pomeroch, dala by im priestor na diskusiu,“ hovorí Nina.

Paťo je utiahnutý chlapec. Ako asi funguje jeho rodina?

Na sporné formulácie v učebnici upozornil ako prvý psychiater Michal Patarák. Psychologičku Hanu Bartovú to pobúrilo tak, že sa rozhodla vydať neformálnu výzvu odborníkov na jej prepracovanie. Upozorňujú na konfrontačný štýl učebnice. Stavia do protikladu harmonickú, ideálnu rodinu oproti tej rozvrátenej, rozvedenej a nefunkčnej.

„Na Slovensku sú však aj rodiny, kde nežijú vo vzájomnej harmónii. Rodičia sa rozvedú a obeťami sú najčastejšie deti,“ píše sa v učebnici. Alebo: „Častým javom v súčasnosti je rozvrat manželstva, rozvod manželstva. V rozvrátených rodinách spôsobujú napätie už každodenné problémy.“

Hlavný hrdina si všíma aj viaceré príbehy detí, ktorým sa žije zle. Napríklad Adam, ktorého otec pracuje v Írsku a chodí domov trikrát do roka. Mama nezvláda finančne zabezpečiť rodinu aj vychovávať deti. „Adam je arogantný, fajčí, túla sa s partiou po sídlisku. Jeho pätnásťročnú sestru Jakub videl ‚pripitú‘,“ opisuje učebnica. Podľa psychológov takto deťom podsúva toxické odkazy.

„Ak si súčasťou rodiny, ktorá zápasí s náročnými situáciami tak ako tie v ilustračných príbehoch, čaká ťa problematický život, budúcnosť, budeš chodiť poza školu, fajčiť, budeš arogantný či arogantná, piť alkohol ako neplnoletý či neplnoletá,“ píšu.

Podľa psychológov môžu deťom z neúplných rodín ubližovať úlohy, ktoré im učebnica kladie. Napríklad táto: „Porovnajte uvedené rodiny. Ktorá z nich sa priblížila k ideálnej rodine?“ Alebo: „V roku 2020 sa rozviedlo 8295 manželstiev. Za týmto číslom si predstavte osudy detí. Vytvorte príbehy troch z nich.“

Podľa školskej psychologičky Lucie Balážovej sú takéto úlohy manipulatívne a vedú k radikalizácii názorov. „Žiaci si opäť vysvetlia tieto významy smerom k svojej osobe ako ‚Som dobrá a zlá, som dobrý a zlý‘,“ hovorí.

V knihe je aj úloha o Paťovi, ktorý je „samotár, utiahnutý, nezapája sa do triednych aktivít“. „Opíšte, akým spôsobom asi funguje Paťova rodina. Hľadajte vysvetlenia Paťovho správania.“

„Učebnica je napísaná tak stereotypne, že vás navádza zaradiť Paťa do takzvanej rozvrátenej rodiny. Pritom môže byť obyčajný introvert z takzvanej harmonickej rodiny,“ hovorí Bartová.

V učebnici je aj prípad Sama, ktorého otec v rodine o všetkom rozhoduje. „Každý deň dostanú zoznam úloh a večer kontroluje ich splnenie. Všetci sa boja jeho výbuchov zlosti,“ opisuje učebnica s tým, že Samo bol donedávna utiahnutý, no teraz začína byť agresívny.

Psychológovia varujú, že príbeh implicitne hovorí o domácom násilí, no neponúka deťom návody, kde môžu vyhľadať pomoc. „Nezobrazuje ani žiaden príbeh dieťaťa, ktoré sa ocitlo v ťažkej životnej situácii (domáce násilie; odchod rodiča z domu alebo iná situácia) a použilo funkčné existujúce riešenia, prípadne taký, ktorý dopadol šťastne,“ tvrdia.

Bartovej prekáža, že učebnica nespomína iné typy rodín, v ktorých dnes deti žijú – jednorodičovské rodiny, deti s adoptívnymi rodičmi či nezosobášení rodičia. „Na Slovensku sa mimo manželstva rodí zhruba 40 percent detí. Podvedomá správa pre tieto deti je, že neexistujú. Nedostal si sa do tej kapitoly, takže asi nie si taký podstatný,“ hovorí Bartová.

„Kladiem si otázku, či podľa autoriek učebnice má rodinné usporiadanie, kde rodičia sú manželia, potom vyššiu hodnotu ako to, kde rodičia manželmi nie sú,“ pýta sa psychologička.

Deti potrebujú počuť nádej, že aj zlá situácia má riešenie

Čo by vlastne deti z rozvedených rodín od školy potrebovali? Nina aj v škole triednej učiteľke povedala, že ich domácnosť zažíva rozvod. Požiadala ju, aby ju informovala o akejkoľvek zmene správania syna v škole – keby bol napríklad viac smutný alebo zádumčivý. Učiteľka jej odvetila „Jasné“, no potom sa už neozvala. „Nemám skúsenosť s tým, že by ich špeciálne zaujímal osobný, rodinný život dieťaťa,“ hovorí Nina.

Vedela by si predstaviť, ak by sa na hodine rozprávali o rôznych typoch rodín napríklad tak, že sa samotné deti podelia o svoje príklady. „Dala by som im priestor na diskusiu. A určite by som nepoužívala pojem rozvrátená,“ hovorí Nina.

Školská psychologička Lucia Balážová hovorí, že problémy detí spojené s rozvodom rodičov má na dennom poriadku. V takej situácii je dôležitý citlivý prístup k deťom. K tomu patrí napríklad aj to, že nepomenujete žiadnu formu rodiny ako harmonickú či rozvrátenú.

„Snažím sa normalizovať to, čo sa deje v rodine dieťaťa, a ubezpečiť ho, že aj toto usporiadanie rodiny je jeden z možných spôsobov fungovania,“ hovorí Balážová. Je predsedníčkou združenia Inkluziv, ktorý prevádzkuje Portál školskej psychológie. Spolu s kolegyňami sa podpísali pod výzvu na stiahnutie učebnice.

Deti potrebujú od dospelých predovšetkým nádej, že aj keď je situácia nepriaznivá, má riešenie. „Taktiež je dôležité v deťoch validizovať a normalizovať ich prežívanie, aby neupadli do pocitov viny a neobrátili negatívne emócie voči iným,“ hovorí Balážová.

Rizikové správanie sa môže u detí z neúplných rodín prejaviť, v školách by však mali dostávať najmä pozitívne príklady správania. „A nie im dávať príklady nežiaduceho, s ktorým sa deti veľmi ľahko identifikujú.“

Psychologičky sa zhodujú, že učebnica zjednodušuje pohľad na rodinu, keďže jej harmonické fungovanie nemusí nutne závisieť od jej usporiadania. „Aj deti z ‚rozvrátených‘, neúplných rodín môžu byť úspešní jedinci so zdravým psychickým vývinom. A naopak, deti z ‚harmonických‘ rodín môžu mať patologické správanie.“

Podľa Bartovej by bolo lepšie, ak by deti diskutovali o tom, čo všetko by chceli vo svojej rodine mať. „Pri takej diskusii si vieme špecifikovať kľúčové hodnoty. Môžeme hovoriť o dôvere, otvorenosti, ale aj o problémoch – keď sa mi stane problém, kde viem požiadať o pomoc,“ hovorí Bartová.

Ministerstvo školstva znovu učebnicu posudzuje

Pod výzvu sa podpísali viacerí uznávaní psychológovia, ako český detský psychoterapeut Peter Pöthe, Michal Patarák, Jana Ashford, vedúci klinický psychológ z pezinskej psychiatrickej nemocnice Gabriel Hrustič či Marek Hrabovský, klinický psychológ z Národného ústavu detských chorôb.

Ministerstvo školstva tvrdí, že sa výzvou psychológov zaoberá a zabezpečí odborné posúdenie učebnice Občianskej náuky pre 6. ročník základnej školy od autoriek Alena Drozdíková a Daniela Ďurajková. Na ďalšie otázky už ministerstvo reagovať nechce.

Učebnica sa môže v školách ďalej používať, pretože má platnú schvaľovaciu pečiatku od ministerstva školstva. Naposledy bola učebnica vydaná v roku 2020, išlo už o jej šieste vydanie. Ministerstvo ju posudzovalo vo februári 2022, vtedy jej udelilo schvaľovaciu doložku až do roku 2026.

Učebnicu vlani posudzovali recenzenti Viera Jakubovská a Marek Bubeník, obaja odporučili učebnicu schváliť.

Znenie posudkov ministerstvo školstva zaslať nechce, „vzhľadom na to, že uvedená záležitosť je v procese riešenia“.

Psychológovia považujú v učebnici za sporné iba prvé kapitoly, proti zvyšku knihy výhrady nemajú. Učebnica v ďalších kapitolách rozoberá fungovanie susedských vzťahov, život v meste a starostlivosť o svoje okolie, ale aj školské parlamenty či komunálne alebo parlamentné voľby.