Ondrej Pastierik, učiteľ zo základnej školy v Badíne pri Banskej Bystrici, štrajkuje deväť pracovných dní sám. Viac učiteľov z Badína, ktorí by boli ochotní neučiť a postaviť sa za požiadavky Iniciatívy slovenských učiteľov, sa nenašlo.

Pohľad na tohto člena štrajkového výboru Iniciatívy slovenských učiteľov hovorí za všetko – postavou útly Pastierik schudol počas niekoľkých dní už štyri kilogramy.

Hovorí, že doterajších deväť pracovných dní v štrajku je veľkou skúsenosťou a štrajkovať je určite ťažšie, ako učiť. Čím? „Je to náročnejšie a vyčerpávajúcejšie fyzicky aj psychicky.“

Žije zo dňa na deň

Stále tvrdí to, čo hovoril aj na začiatku štrajku. Ak budú učitelia štrajkovať, zostane s nimi. Aj keby to malo trvať mesiac.

Nenapadlo mu počas štrajku aj to, že to nemá zmysel a vráti sa do školy? „Klamal by som, keby som tvrdil, že som deväť dní v skvelej nálade. Boli aj horšie chvíle, ale držia vás ľudia, ktorí sa ozývajú a povzbudzujú,“ odpovedá.

Situácia tých, čo vytrvávajú v protestnej akcii, nie je jednoduchá. Vedia, že prichádzajú o peniaze, a čísla protestujúcich učiteľov zo dňa na deň klesajú, včera poobede to bolo 7393 učiteľov z 594 škôl. Zatvorené nie je ani jedno percento slovenských škôl, z celkového počtu 6724 ich neučí 43, čo je 0,64 percenta, informovalo včera ministerstvo školstva.

Pastierik doteraz učil deti matematiku na základnej škole v malej dedine v strede medzi Banskou Bystricou a Zvolenom za 600 eur mesačne a venoval sa bežným starostiam, dnes stojí v prvých radoch štrajkujúcich učiteľov.

„Žijem zo dňa na deň, rýchlejšie ako predtým. Emócie sa mi nejako zlievajú, ale azda najsilnejšie boli protesty v Bratislave a v Bystrici,“ bilancuje.

Dali niečo Ondrejovi Pastierikovi posledné hektické dni?