Denník N

Na Bratislavskom hrade je stratené hlavné mesto Keltov (+letecké video)

Stavenisko na severnej terase Bratislavského hradu. Tu budú aj podzemné garáže. Foto N - Tomáš Benedikovič
Stavenisko na severnej terase Bratislavského hradu. Tu budú aj podzemné garáže. Foto N – Tomáš Benedikovič

Archeológovia z Bratislavského hradu prehovorili o zlatom poklade aj jame plnej plastov. Pod zemou môžu byť ďalšie keltsko-rímske stavby, štát však výskum nezaplatí. „Garáže sa už nedajú zastaviť,“ hovorí predseda parlamentu Peter Pellegrini.

Na chodbách aj pri schodisku stoja na kopy navŕšené staré banánové škatule. Na viacerých je nápis „Kosti“.

V škatuliach sú naukladané nevytriedené a neočistené nálezy z Bratislavského hradu. Kostry, kusy hliny, omietky tvrdé ako kameň, aj kamene. Archeológovia Mestského ústavu ochrany pamiatok ich budú triediť ešte roky. To už budú v podzemných garážach Národnej rady parkovať stovky áut pár metrov od rímsko-keltských stavieb, ktoré archeológovia pri ich výstavbe pod zemou našli.

O nálezisku po sporoch o podzemné garáže prehovorili pre Denník N dvaja archeológovia: Margaréta Musilová a Branislav Resutík, ktorí urobili na Bratislavskom hrade významné objavy.

Zábery na rozkopaný hradný kopec (autori: Martina Pažitková, letecké zábery: Peter Kuročka, flyfoto.sk)

 

Zlatý poklad, vzácne víno a kilogramy medi

Musilová kopala v stavbe označenej ako Rím I. Našla tam poklad zlatých keltských mincí. Resutík o pár metrov ďalej odhalil v poschodovej budove Rím II stĺporadie a amfory po talianskom víne. Žil tam zrejme príslušník keltskej elity.

Vykopali aj zlaté fólie na pozlacovanie predmetov a dvanásťkilogramový ingot medi, teda polotovar na výrobu medených produktov, aký doteraz nenašli.

Rakúsky profesor Werner Jobst už v roku 2009 označil keltské hradisko pod dnešným Bratislavským hradom aj vďaka týmto nálezom za „stratené Carnuntum, hlavné mesto provincie Norikum, spomínané Tibériovou misiou písomne v šiestom roku nášho letopočtu“. Známe rakúske Carnuntum vzniklo až potom.

„Najmä zlaté mince sú jasným dôkazom kráľovskej rezidencie. Kmeňoví vodcovia kniežatstva Norikum povolali architektov a umelcov z Rímskej ríše,“ hovorí rakúsky archeológ Jobst pre Denník N. „Výsledky archeologického prieskumu sú míľnikom v štúdiu rímskej histórie Európy.“

Rakúšanov zaujalo naše nálezisko aj preto, že ho môžu porovnávať so svojím významným rímskym náleziskom v Magdalensbergu, ktoré na rozdiel od bratislavského mesta Keltov žilo ešte za vlády Claudia v prvom storočí.

„Bratislavu to na mape antického sveta posunulo k jednej z významných polôh, určite v barbarskom, v keltskom svete,“ hovorí o objavoch na severnej terase Bratislavského hradu Resutík.

„Doteraz sme mali zo strednej Európy poznatky, že stavby Keltov boli postavené len z dreva a hliny, hoci šlo aj o veľké stavby.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
hrad2
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pellegrini: Garáže sa už zastaviť nedajú

Zvažoval nový predseda Národnej rady Peter Pellegrini (Smer) aspoň na chvíľu aj možnosť zastaviť pre nálezy výstavbu podzemnej garáže? „Celá rekonštrukcia areálu Bratislavského hradu je v súčasnosti v takom stave, že nie je možné a ekonomicky výhodné ju zastaviť,“ odpovedá nový šéf parlamentu.

Musilová aj Resutík hovoria o garážach na Hrade opatrne. Cítiť, že sú proti, opakujú však, že bez garáží by ich nepustili k takému veľkému archeologickému prieskumu. „Tým, že sa odkryli celé objekty, je už nespochybniteľné datovanie do prvého storočia pred Kristom. Je však otázne, či tam tie garáže majú byť,“ hovorí Resutík.

„Hrad je národná kultúrna pamiatka. Celý hradný vrch má svoje čaro, ktoré asi malo zostať zachované. Rozhodli, ako rozhodli. Ja to už neviem ovplyvniť,“ hovorí Musilová rezignovane o tom, že politikov a úradníkov nepresvedčili, aby garáže zastavili. „Žiaľbohu.“

Ostrejší bol rakúsky profesor Werner Jobst. Garáže podľa Musilovej na návšteve Bratislavy označil za nonsens.

Teraz Jobst hovorí, že „odkryté stavby by mali byť ochránené a sprístupnené ako múzeum s vykopávkami pre návštevníkov Bratislavy“. Pokrok je teraz podľa neho už tak ďaleko, že nie je možné sa vyhovárať na to, že to technologicky nie je možné.

Pellegrini tvrdí, že jeho prioritou je „chrániť pamiatky a prezentovať ich v primeranom rozsahu a forme verejnosti“.

Na Hrad povolal zahraničných odborníkov. V najbližších dňoch má prísť trojčlenný tím odborníkov zo Slovinska a z Talianska. „Pevne verím, že už okolo výstavby budú zaznievať len odborné fakty a menej emócií,“ vraví Pellegrini.

Aj archeológovia upozorňujú, že pre rímsko-keltské nálezy posunuli stenu garáží, a tým ich zmenšili. Zároveň však idú viac do hĺbky, pripúšťa Musilová. Prehĺbili ich na štyri podzemné podlažia.

Kelti sú ešte pod zemou, asi nadlho

Archeológovia si nemyslia, že pri súčasnej prestavbe Hradu zničili niektoré rímsko-keltské nálezy. Akropola však bola určite omnoho väčšia a veľkú časť podľa Musilovej zničili už v stredoveku. „Najviac sa zničilo počas tereziánskej prestavby v osemnástom storočí,“ hovorí Resutík. Jednu zo stavieb napríklad preťali v polovici.

S históriou si ťažkú hlavu nerobili ani za komunistov. Archeológovia po nich našli jamu z obdobia rekonštrukcie Hradu zo šesťdesiatych rokov minulého storočia plnú skla a plastov.

rekonstrukcia-hradu-02
Takto má Hrad vyzerať po rekonštrukcii. Dnes rozkopaná severná terasa je v spodnej časti obrázka. Ilustrácia – Kancelária Národnej rady

Archeológovia napriek veľkému výskumu neprešli celú severnú terasu. V jej severnej časti sa už hlbšie do zeme nedostali. „Robili tam sondy, ale nedostali sme sa až na kamenné podložie. Výskum sa skončil na úrovni stredoveku, 11. až 12. storočia.“

„Štát na to peniaze nemá. To by bolo sci-fi, aby štát dal milióny na obrovský výskum Hradu,“ hovorí Musilová.

Pod zemou tak môžu byť ďalšie keltské stavby, ktoré postavili Rimania. „Je to dosť hlboko pod terénom, aj šesť metrov.“

Aj preto archeológovia nepočítajú s tým, že by sa tam robil prieskum. Možno, keby tam štát robil pokračovanie garáží.

Teraz najčítanejšie