Denník N

Prečo ľudia radi klebetia

Morálne odsúdenie opitej hviezdičky, ktorá sa potáca ulicou, je inštrukciou, aby sme také správanie neskúšali. Pretože sa o nás začnú šíriť klebety, ktoré môžu znížiť našu povesť.

Jedna z vecí, ktorú majú spoločnú všetci ľudia na celom svete, sú klebety. Klebetíme o kamarátoch, kolegoch, šoubizových celebritách, politikoch alebo vzťahoch. Prečo?

Nie je to tak dávno, čo sa klebety, čiže šírenie osobných informácií o druhých ľuďoch, netešili práve najlepšej povesti. Viaceré výskumy ukázali, že dokážeme byť pomerne krutí a klebety využívame na vlastné sebecké záujmy, ktoré nám prospejú, ale inému uškodia.

Klebetenie však nie je zďaleka iba o ohováraní. „Keď vidíme len negatívnu stránku klebiet, prehliadame fakt, že ide o kľúčovú zložku, ktorá poháňa ručičku na hodinách sociálnej reality. Klebety nie sú charakterová chyba, ale vysoko vyvinutá sociálna zručnosť,“ píše pre Conversation Frank McAndrew, psychológ z Knox College.

Neférový Fero

Tisícky rokov žili naši predkovia v malých sociálnych skupinách, maximálne do 150 členov. Spolu lovili, chránili sa pred dravcami alebo vychovávali potomkov. Od ich vzájomnej spolupráce záviselo ich prežitie.

Ich myseľ si musela pamätať, kto je dôveryhodný a kto nie je. Ak ste o Ferovi zistili, že je čierny pasažier, ktorý pri love neriskuje, ale pri ohni si odtrhne najväčší kus mäsa, nabudúce s ním už loviť nepôjdete. Vyberiete si Martina, ktorý nepodvádza a o obmedzené zdroje sa rozdelí férovo.

Bol tu prirodzený tlak na to, aby sme sa zaujímali o osobné informácie iných ľudí. Aby sme vedeli, s kým sa nám oplatí spolupracovať a s kým nie. Ľudia, ktorí sa klebeteniu nevyhýbali, sa lepšie orientovali v sociálnej realite. Na lov a iné aktivity si vybrali vhodnejšieho partnera ako tí, ktorí klebety ignorovali a o cenné informácie sa pripravili.

Gény klebetných ľudí sa odovzdávali z jednej generácie na druhú a postupne prevládli. Preto sú také rozšírené v každej kultúre na svete.

Pre hrozbu klebiet nepodvádzame

Klebety sú spôsob stmeľovania vzťahov v skupine. Ukazujú nám, akými nepísanými pravidlami sa skupina riadi a aké záujmy spájajú jej členov. Musíte si byť istí, že súkromná informácia, ktorú ste rozšírili, sa neobráti proti vám. Ak vás partner nesklame a klebety nezneužije, prehĺbi to vzájomnú dôveru a vzťah.

Na druhej strane, ak sa podvodník alebo čierny pasažier stane objektom klebiet, je to preňho signál, aby sa prispôsobil normám skupiny a vzdal sa správania, ktoré iní kritizujú. Hrozba klebiet je ako sociálny dozor, ktorý nás upozorňuje, aby sme nepodvádzali. Ak sa neželaného správania nevzdáme, hrozí nám, že sa klebety o nás rozšíria po okolí a ľudia nás zo spoločnosti vylúčia.

Niekoľko výskumov z reálneho prostredia, napríklad chovateľov dobytka v Kalifornii, rybárov v Maine alebo univerzitných veslárskych tímov tieto závery potvrdzuje. Ak ľudia porušili pravidlá hry, okamžite sa stali objektom klebiet. Tento tlak viedol k tomu, že sa skupine snažili opäť prispôsobiť.

Bulvár láka

Bulvár, alebo inak aj inštitucionalizovaná forma klebiet, je všade na svete najčítanejšou formou správ. Informácie o celebritách – kto sa s kým vyspal a pobil, kto koľko schudol a ako sa obliekol, – nás mimoriadne lákajú.

Sú príťažlivé, lebo nám v stráviteľnej forme ponúkajú jednoduché návody na orientáciu vo svete. Morálne odsúdenie opitej hviezdičky, ktorá sa potáca ulicou, je inštrukciou, aby sme také správanie rozhodne neskúšali. Pretože sa o nás začnú šíriť klebety, ktoré môžu znížiť našu pracne budovanú reputáciu.

Výsmech účesu alebo módneho doplnku speváčky či speváka je zase radou, aby sme ani my neexperimentovali a radšej sa vrátili k osvedčeným strihom a modelom.

K celebritám upierame svoj zrak rovnako, ako to robili naši pravekí predkovia, keď hľadali radu u svojich vzorov a idolov v rámci kmeňa. „To, že lipneme na životoch celebrít, vychádza z nášho záujmu o životy iných ľudí,“ konštatuje psychológ McAndrew pre Conversation.

Celebrity ako spoločná mena

Celebrity sú relatívnou novinkou. Zdá sa, že naša myseľ si ešte nedokáže celkom dobre poradiť s rozdeľovaním pozornosti medzi našich najbližších, kde sú klebety mimoriadne užitočné, a klebetením o cudzích známych ľuďoch, kde takú funkciu nevyhnutne neplnia.

Inými slovami, pre našu pravekú myseľ bolo veľmi výhodné klebetiť. Tento znak sme preniesli aj do súčasnosti, ale ešte sme sa nedokázali plne prispôsobiť tomu, že žijeme v inom prostredí ako naši predkovia, v ktorom celebrity neexistovali. A tak klebetíme aj o populárnych ľuďoch. Máme pocit, že sú naši blízki, pretože každý deň vstupujú do našich obývačiek cez televíziu a iné médiá.

Ignorovať klebety o celebritách sa nám nemusí oplatiť. Komplikuje to našu snahu zaradiť sa do nového kolektívu, či už v škole, na pracovisku, alebo inde. Celebrity fungujú ako spoločná mena. Ak nepoznáme Angelinu Jolie, Rogera Federera alebo Baracka Obamu, pripravujeme sa o možnosť interakcie a nadväzovania vzťahov.

Úspešné klebetenie, ktoré sa pre nás neskončí sociálnou pohromou, predpokladá, že sme tímoví hráči, ktorí dokážu šíriť informáciu užitočnú pre ostatných. Prezrádza to o nás, že dokážeme rozlišovať, o čom a s kým sa môžeme baviť. Že dokážeme odhadnúť, kedy máme prehovoriť a kedy držať jazyk za zubami. Inak povedané, klebetenie vyžaduje množstvo komplikovaných zručností a v žiadnom prípade ho nemožno zredukovať iba na ohováranie.

Teraz najčítanejšie