Denník N

Bieloruský denník: Najznámejší trest smrti v histórii Bieloruska. Bol som pri vynesení rozsudku

Ilustračné foto – Kerttu/Pixabay
Ilustračné foto – Kerttu/Pixabay

Obvinení boli zabití, no o ich vine sa stále pochybuje.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

10. október je Svetovým dňom proti trestu smrti. Bielorusko je zároveň naďalej jedinou krajinou v Európe, ktorá má trest smrti. Napriek snahe aktivistov za ľudské práva a občianskej spoločnosti sa tento trest nepodarilo zrušiť.

Lukašenkov režim navyše navrhuje trestať čoraz väčší počet „zločinov“ trestom smrti. Trest smrti sa teraz napríklad môže uložiť štátnym zamestnancom za vlastizradu.

Najznámejším prípadom v novodobých dejinách Bieloruska súvisiacim s trestom smrti je prípad teroristického útoku v minskom metre. Dňa 11. apríla 2011 vybuchlo na stanici Okťabrskaja, jednej z najrušnejších v meste, výbušné zariadenie. Zahynulo 15 ľudí a vyše 200 bolo zranených. Ako vo viacerých iných prípadoch prevzal kontrolu nad vecou sám Alexandr Lukašenko.

Bezpečnostné zložky podľa neho našli vinníkov už za 24 hodín. Ešte pred rozhodnutím súdu označil Lukašenko Dmitrija Konovalova a Vladislava Kovaleva za vinných – veru áno, takto to funguje v Bielorusku. Obvinení mali v tom čase 25 rokov.

Pol roka po teroristickom útoku uznal bieloruský súd Kovaleva a Konovalova vinnými a odsúdil ich na trest smrti. Podľa oficiálnej verzie boli po ďalších 4 mesiacoch obvinení popravení. Zároveň podľa nezávislých prieskumov (vtedy ich v Bielorusku ešte bolo možné uskutočniť, hoci aj vtedy boli problémy) 43,4 % Bielorusov považovalo 25-ročných mladíkov za nevinných.

Vrátane mňa.

Priebeh prípadu bol skrátka od začiatku zvláštny. Existuje dôvod domnievať sa, že do teroristického útoku môže byť zapojený štát. Prirýchle vyšetrenie prípadu, Lukašenkov príchod na miesto teroristického útoku bezprostredne po výbuchu (ako si mohli byť boli, že tam nečíhala ďalšia nástraha?), zmätok v oficiálnych dôkazoch.

Atmosféra pri vynesení rozsudku tomu zodpovedala. V súdnej sieni boli desiatky ľudí. Konovalov a Kovalev sedeli v klietke. A keď sudca oznámil rozsudok – trest smrti zastrelením –, v sále zavládlo ticho. Bolo také ťažké, že vás zatláčalo do lavice.

Hneď po skončení procesu však ľudia vstali zo svojich miest a začali kričať „Gaňba!“ (pozn. – hanba po bielorusky). Do očí sa mi tlačili slzy.

Toto súdne pojednávanie aj rozsudok ma šokovali. Veľa vecí som nechápal, cítil som bezmocnosť a beznádej. Zdalo sa také jednoduché prepustiť dvoch mladíkov, ktorých vina nebola dokázaná. Štátna mašinéria z nich však urobila vinníkov dávno pred rozhodnutím súdu, a to ústami samotného Lukašenka.

Toto je jasný príklad toho, prečo by trest smrti nemal existovať. Pretože v prípade, ak by boli Kovalev a Konovalov nažive, stále by mali šancu na spravodlivý proces a prepustenie – po nástupe demokracie v Bielorusku.

Túto šancu však už nemajú.

Týždeň v Bielorusku
v číslach, slovách a represiách

Bieloruskí politickí väzni

K 11. októbru 2023 je v Bielorusku 1489 politických väzňov. Od prezidentských volieb z 9. augusta uplynuli vyše tri roky. Represie zo strany Lukašenkovho režimu sa však nekončia. Pravidelne počúvame správy o raziách bezpečnostných síl v rôznych mestách a obciach, v rôznych podnikoch. Bielorusov naďalej zadržiavajú za komentáre na sociálnych sieťach a odoberanie nezávislých médií.

Navyše sa do dvoch rokov v Bielorusku uskutočnia naraz dve volebné kampane – voľby poslancov a voľby prezidenta – na pozadí tisícok ľudí zadržaných z politických dôvodov. Pokiaľ sa, samozrejme, nič nezmení.

Sex v ženskej kolónii

Prepustení politickí väzni celkom otvorene hovoria o svojom intímnom živote za mrežami. Bývalí politickí väzni v rozhovoroch hovoria o skúsenostiach s masturbáciou a o tom, aké pravidlá na ňu platia na miestach zadržiavania.

Bývalá študentka a politická väzenkyňa Alana Gebremariam v rozhovore pre blog Život – malina povedala, že niektoré ženy v kolónii „žijú naplno“. Je pravda, že Alana osobitne poznamenala, že politickí väzni majú romantické vzťahy osobitne zakázané: pravidlá to zakazujú už vo všeobecnosti, ale požiadavky na „politických väzňov“ sú ešte prísnejšie.

Novinárka a politická väzenkyňa Daria Čuľcova takisto povedala, že ženy sa v ženskej kolónii môžu milovať. Ak to však niekto donesie pracovníkom kolónie, tí urobia všetko pre to, aby sa ženy navzájom už nevideli.

Provládne bieloruské médiá podporujú Hamas

Lukašenkovo ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v Izraeli. Ministerstvo zahraničných vecí v oficiálnom vyhlásení vyzvalo strany na deeskaláciu.

Štátne médiá a jednotliví propagandisti zároveň otvorene podporujú Hamas a kopírujú naratívy Kremľa, že konflikt je v záujme USA atď.

Najvýraznejším a najstrašnejším príkladom bieloruskej štátnej propagandy na tému vojny sú noviny Minskaja pravda. Zamestnanci novín už materiál zo stránky odstránili, no na internete sa nič nedá vymazať na 100 %. Nezávislé médiá uložili snímky obrazovky. Tu je niekoľko úryvkov z materiálu: „Víťazstvo Palestíny na okupovaných územiach je víťazstvom Moskvy a Minska. My sme už vyhrali. Hamas a Fatah kráčajú po rovnakej ceste k víťazstvu. Dnes sme všetci Palestínčania.“

Známi politickí väzni, o ktorých sa už vyše pol roka nič nevie

Lukašenkov režim zámerne obmedzuje komunikáciu medzi politickými väzňami a právnikmi, príbuznými a priateľmi. Ide o nátlak, pomstu, formu mučenia, a to vo vzťahu k väzňovi aj k tým, ktorí naňho čakajú na slobode.

Napríklad o právnikovi z Babarykovej kampane Maximovi Znakovi nie sú 242 dní žiadne správy; o politikovi Nikolajovi Statkevičovi 243 dní; o vedúcej Babarykovho štábu Mariji Kolesnikovej 237 dní; o novinárovi a blogerovi Igorovi Losikovi 230 dní; a o prezidentskom kandidátovi Sergejovi Cichanovskom 214 dní.

Preložené z ruštiny. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie