Moja dcérka si od hnevu búcha hlavu o zem či o stenu. Ako jej mám vysvetliť, že sebaubližovanie nie je cesta, ako niečo dosiahnuť?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
V Psychologickej poradni Denníka N na vaše otázky trikrát do týždňa odpovedajú skúsené psychologičky a psychológovia.
- Svoju otázku z oblasti výchovy, rodičovstva, práce, životných rozhodnutí, riešenia konfliktov, priateľských či partnerských vzťahov môžete poslať na [email protected]. Okrem otázky uveďte aj svoje krstné meno a vek.
- Pri dlhodobých problémoch vyhľadajte pomoc psychológa alebo psychiatra, v prípade akútnych psychických ťažkostí kontaktujte krízové linky pomoci.
Všetky vydania poradne nájdete na stránke Psychologická poradňa Denníka N.
Chcela by som sa poradiť o správaní mojej dcérky. Má dva roky a štyri mesiace a už asi deväť mesiacov robí to, že keď je rozrušená a nahnevá sa, že jej niečo nedovolíme, kľakne si na zem a začne si búchať hlavu o zem, prípadne si ju búcha o niečo, čo má najbližšie pri sebe – stena, zábradlie postieľky a podobne.
Niekde som sa dočítala, že si to nemáme všímať, aby sme neupriamovali na neželané správanie pozornosť. Ale chcela by som, aby pochopila, že sebaubližovanie nie je cesta. Ona vyzerá, že ju to až tak nebolí a ide jej skôr o pozornosť, aby sme jej potom pofúkali zranenie.
Zuzka, 36 rokov
Odpovedá psychologička Jana Ashford
Milá Zuzka,
píšete, že Vaša dcérka má 28 mesiacov a s búchaním si hlavy, ktoré Vám robí starosti, začala už približne vo veku 19 mesiacov. Vaša dcérka v tom veku bola a teraz ešte stále je veľmi maličká – jej mozog ešte nedozrel natoľko, aby dokázala efektívne zvládať svoje emócie (a povedzme si úprimne, to sa občas nedarí ani nám dospelým, ktorých mozog už dosiahol svoju zrelosť).
Takéto malé deti prežívajú veľmi silné emócie – príjemné aj nepríjemné, ale nedokážu ešte to, čo prežívajú, dať efektívne do slov. Preto,
