Denník N

Chudá neznamená zdravá. Ak neviete pribrať, často robíte tri základné chyby. Odborníci radia, ako na to zdravo

Ilustračné foto - Adobe Stock
Ilustračné foto – Adobe Stock

Prvý diel štvordielneho miniseriálu o tom, že byť chudý neznamená byť zdravý.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Načo cvičíš? Veď si chudá,“ takúto poznámku už určite počula nejedna žena. Aj ja. V spoločnosti stále existuje predsudok, že pohyb je iba nástrojom chudnutia. Ako keby automaticky si spájame chudosť so zdravím.

Pritom už len fakt, že človek často chudne pri chorobe, by mal byť varovným signálom, že to tak nie je.

Poznáme však minimálne dva extrémy, keď je človek iba chudý a rozhodne to nie je zdravé. Niektorí trpia podvýživou, hoci to vôbec nemusí znamenať, že im spod oblečenia vykúkajú kosti.

Ďalší zas majú pomerne chudé nohy či ruky a nenosia oblečenie veľkosti XL, ale napriek tomu spĺňajú parametre obezity. Obe skupiny potrebujú nabrať svaly. Aj napriek tomu, že rozhodne nevyzerajú obézne, ich telesné parametre nie sú ideálne.

Aj ja som mala veľmi chudé ruky aj nohy, a keď som si zmerala index telesnej hmotnosti, teda BMI, vyšlo mi, že som podvyživená. A pritom som mala dosť veľa tuku na bruchu.

Skrátka, ukážkový príklad toho, čo môže znamenať fráza chudý neznamená zdravý.

Do kontaktu s realitou som dostala vďaka tomu, že som si stiahla do telefónu aplikáciu Kalorické tabuľky, do ktorej som si písala, čo jem. Pochopila som, že jem kaloricky málo jedla a mám v strave žalostne málo bielkovín.

Začala som si všetko zapisovať a cvičiť. Ibaže vo chvíli, keď som zbadala, že naozaj priberám a cítim sa lepšie, už som sa nevedela odpútať od tabuliek. Bola som nimi ako posadnutá. Potrebovala som, aby mi všetky hodnoty svietili nazeleno, teda že som splnila úlohu.

Časom to však človeka unaví. Zjedla som pol balíčka tvarohu, ktorý som videla v hlave iba ako symbol bielkovín? Presvedčila som sa, že som ho zjedla tri štvrtiny, aby to v tabuľkách vyzeralo lepšie.

Oriešky sú síce považované za zdravé, ale nie keď zjete sto gramov na posedenie a prijmete tým veľkú časť svojho denného objemu tuku. Preto som samu seba presvedčila, že si stačí zapísať aj 50 gramov, lebo v skutočnosti som viac nezjedla.

Toto je síce môj osobný príbeh, ale s podobnými problémami sa stretáva veľa ľudí. Nemajú čas sa najesť popri povinnostiach, zároveň sa chcú aj hýbať. A keď si konečne nájdu čas na jedlo, v obchodoch lákajú rôzne polotovary a pochúťky, ktoré síce zasýtia, ale rozhodne veľa bielkovín telu nedodajú.

O téme zdravého priberania som hovorila so silovým trénerom Michalom Králikom a odborníčkou na výživu Ivanou Kachútovou, ktorá pôsobí v organizácii Chuť žiť ako odborná garantka výživy a vedúca nutričnej poradne.

Len váha nepovie všetko

Ako už vyplynulo z môjho príbehu, často bývajú problémom nezdravej chudosti tri veci –

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Chudnutie

Šport a pohyb, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie