Geopolitický sprievodca vojnou medzi Izraelom a Hamasom: Putin sa teší, Európa pôsobí zmätene

Ešte pred dvomi týždňami najväčšiu pozornosť svetových médií pútala ruská vojna proti Ukrajine a chaos v americkej snemovni reprezentantov. Všetko sa zmenilo 7. októbra po tom, čo teroristi z Hamasu zaútočili na Izrael a zabili v ňom najmenej 1400 ľudí.

Izrael sľúbil tvrdú odvetu a svet s napätím očakáva, kedy v Pásme Gazy spustí pozemnú operáciu.

Palestínska strana už hlási vyše 2800 mŕtvych.

Napriek intenzívnemu úsiliu Spojených štátov a ďalších krajín predísť eskalácii stále nie je vylúčené ani vypuknutie väčšieho regionálneho konfliktu. Jeho pravdepodobnosť sa mierne zvýšila vyjadrením iránskeho ministerstva zahraničných vecí, ktoré Izrael varovalo pred „preventívnou akciou“.

Práve Irán a ním podporované libanonské hnutie Hizballáh patrí medzi hlavných podporovateľov Hamasu. Izrael sa zase opiera predovšetkým o vojenskú aj diplomatickú pomoc Spojených štátov.

Čo však Európska únia, Čína, Rusko či Ukrajina? Prekvapením je zatiaľ reakcia Kolumbie.

Arabský svet: Výrazný rozkol medzi lídrami

Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že arabský svet stojí na strane Palestínčanov. Toto tvrdenie je však zjednodušujúce a opomína kľúčový kontext, ktorý je potrebný na pochopenie jeho perspektívy.

Ako vysvetľuje portál Vox, pre Arabov sa aktuálna vojna nezačala teraz v októbri, ale v roku 1948. Na novovzniknutý štát Izrael vtedy zaútočili okolité arabské krajiny. Izrael počas vojny o zachovanie štátnosti donútil ujsť státisíce Palestínčanov, ktorých potomkovia dodnes žijú v utečeneckých táboroch na celom Blízkom východe.

Táto udalosť ostala v palestínskej kolektívnej pamäti ako katastrofa, ktorej sa hovorí „nakba“. Podľa Voxu je súčasťou politickej identity celého arabského sveta: v 50. a 60. rokoch bola kľúčovou témou arabských nacionalistov. Často ju zneužívali politici, ktorí sa chceli dostať k moci, prípadne sa pri nej chceli udržať.

Postupne niektoré arabské štáty začali normalizovať vzťahy s Izraelom.

Ako prvý to urobil Egypt ešte v 80. rokoch a neskôr aj Jordánsko.

Prelomové boli takzvané Abrahámove dohody z roku 2020, ktorými pod taktovkou americkej vlády Donalda Trumpa Izrael z pragmatických dôvodov znormalizoval aj vzťahy so Spojenými arabskými emirátmi, Bahrajnom, Marokom a Sudánom.

V posledných mesiacoch sa intenzívne diskutovalo o tom, že by sa k nim pridala aj Saudská Arábia.

Vo všetkých prípadoch však ide o autokratické režimy, ktorých lídri sa nepýtali na názor verejnosti a nebrali do úvahy ani Palestínčanov. Ako v analýze píše portál Foreign Affairs, podpora palestínskej otázky je medzi arabským obyvateľstvom naďalej mimoriadne vysoká a to sa prejavuje aj počas prebiehajúcej vojny medzi Hamasom a Izraelom.

Foreign Affairs tvrdí, že v arabskom svete sa objavil „výrazný rozkol“. Spojené arabské emiráty a Bahrajn, ktoré v posledných rokoch spolupracovali s Izraelom, jasne odsúdili útok Hamasu. Naopak, hlavný podporovateľ Hamasu v arabskom svete Katar tvrdo zaútočil na Izrael a opakuje rétoriku Hamasu.

Vlády Egypta a Jordánska sú opatrné: ich rétorika nezachádza tak ďaleko ako v prípade Kataru, ale zároveň jasne odsudzuje odvetné útoky Izraela. Často sa objavuje spomenutý termín nakba.

V oboch týchto krajinách majú Palestínčania mimoriadne vysokú podporu verejnosti. Podľa niektorých odhadov v nich podporuje normalizačné dohody s Izraelom iba päť percent ľudí.

„Arabskí lídri musia kráčať po tenkom ľade, aby sa vyhli domácemu aj diplomatickému odporu,“ dodávajú Foreign Affairs.

Akademik Josef Kraus z Masarykovej univerzity hovorí, že zlom môže nastať po spustení pozemnej ofenzívy. „Tá môže vyvolať veľký odpor v podobe poškodenia či dokonca ukončenia diplomatických vzťahov, ak boli nadviazané,“ hovorí pre Denník N.

Kraus si myslí, že to, o čo sa Izrael snažil posledné roky, sa teraz „úplne končí bez možnosti návratu na dlhé roky“. To by v praxi znamenalo, že normalizácia vzťahov so Saudskou Arábiou sa odkladá.

Všetko podľa experta bude závisieť aj od povahy invázie, miery násilia a jej dĺžky.

Spojené štáty: Biden si získal izraelskú verejnosť 

Najväčším podporovateľom Izraela je od prvých dní americký prezident Joe Biden. Ten sám seba označuje za sionistu,  Izrael profesionálne navštívil desaťkrát a príde tam narýchlo aj v stredu, aby dal jasne najavo podporu USA.

Akademik Josef Kraus vraví, že Spojené štáty pod jeho vedením konajú v súlade s očakávaniami. „Preukazujú veľkú podporu a snahu diplomaticky mierniť reakciu spriatelených arabských štátov, ale nechcú žiadnu priamu intervenciu ani vojenský zásah, ktorý by poškodil regionálnu pozíciu USA,“ hovorí. Predpovedá, že Bidenova administratíva bude v tejto línii pokračovať.

Biden okamžite po tom, čo sa teroristi z Hamasu infiltrovali na izraelské územie, vystúpil s rezolútnym prejavom. Napriek poškodeným vzťahom s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom pre jeho kontroverznú súdnu reformu vyhlásil, že teraz nie je čas na staré spory.

Americký prezident vo svojom príhovore odsúdil „číre, ničím nemaskované zlo“ Hamasu. Izraelský denník Haaretz napísal, že to boli slová, ktoré by mnohí Izraelčania čakali od svojho vlastného lídra. Netanjahu ich však nebol schopný.

Všimol si to aj analytik Michal Horowitz, ktorý na sieti X napísal, že Biden si získal dôveru veľkej časti Izrealčanov. „Izraelská televízia preruší vysielanie len pri vystúpení jedného zahraničného lídra, a to práve jeho,“ vysvetlil.

Horowitz jeho politiku mimoriadne chválil. Zdôraznil, že Biden najprv Izraelu vyjadril plnú podporu a vyhol sa tým „kľúčovej chybe, ktorú urobili iní“ – výzvam k deeskalácii napätia, na ktoré by izraelská vláda nikdy nepristúpila.

Washington podľa experta vyzve na prímerie až vo chvíli, keď na to bude realistická príležitosť.

V posledných dňoch začal Biden zdôrazňovať, že Izrael by mal pri odvete v Pásme Gazy myslieť na dodržiavania medzinárodného práva. Napríklad viackrát povedal, že Hamas nereprezentuje všetkých Palestínčanov.

Americkým médiám takisto povedal, že hoci by Izrael podľa neho mal zničiť Hamas, okupácia Gazy by bola „veľkou chybou“.

Jednou z priorít americkej diplomacie je predísť eskalácii konfliktu. Minister zahraničných vecí Antony Blinken v posledných dňoch absolvoval diplomatické turné, ktoré začal v Tel Avive a pokračoval v Jordánsku, Egypte, Spojených arabských emirátoch a Bahrajne.

USA okamžite s cieľom odstrašiť izraelských regionálnych nepriateľov, teda libanonský Hizballáh a Irán, poslal Izraelu skupinu vojenských lodí. Medzi nimi aj lietadlové lode USS Gerald R. Ford a USS Dwight D. Eisenhower.

Američania sľubujú, že Izraelu poskytnú aj ďalšiu vojenskú pomoc.

Ukrajina a Rusko: Zelenskyj vraj chcel ísť do Izraela, Netanjahu odmietol

Máloktorý líder bol v úvodných dňoch v podpore Izraela taký jednoznačný ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Teroristickým útokom Hamasu venoval niekoľko videí aj rozhovorov s novinármi.

Dokonca unikla správa, že chcel spolu s americkým ministrom zahraničných vecí Blinkenom navštíviť Izrael. Izraelské médiá však informovali, že túto ponuku odmietla Netanjahuova kancelária s vysvetlením, že na to „nie je správny čas“.

Otázne ostáva postavenie Ruska. ktoré malo s Izraelom aj po spustení vojny proti Ukrajine relatívne korektné vzťahy. Ako dôvody sa často uvádzala početná židovská menšina v Rusku aj kooperácia v sýrskom vzdušnom priestore. Prezident Vladimir Putin a Netanjahu pravidelne komunikovali.

Americký denník Wall Street Journal však napísal, že chaos v Gaze toto delikátne spojenectvo ukončí. Rusko sa priblížilo k Iránu, ktorý podporuje Hamas, a situácia na Blízkom východe mu môže vyhovovať.

Napríklad aj preto, lebo sa bude hovoriť menej o utrpení na Ukrajine, ktoré rozpútal Kremeľ.

Putin po dňoch mlčania prirovnal odvetu v Pásme Gazy k obliehaniu Leningradu. Rusko sa teraz snaží prezentovať ako mediátor a podľa niektorých expertov skutočne na Blízkom východe môže zohrať nejakú úlohu pri vyjednávaniach. Putin v pondelok telefonoval s Netanjahuom.

Zároveň situáciu využíva na kritiku Spojených štátov a ich blízkovýchodnej politiky. V OSN sa Rusko snažilo presadiť rezolúciu, ktorá nijako nespomínala Hamas a jeho teroristické útoky na izraelských civilistov.

Lenže ak by sa konflikt rozšíril a zapojil by sa doň aj Libanon a v krajnom prípade aj Sýria, pre Moskvu by to bolo problematické.

Európska únia: Von der Leyenová na návšteve Izraela, ohlásila pomoc Gaze

Európska únia v posledných rokoch čelí kritike za podporu Palestínskej autonómie, a teda nepriamo aj Hamasu. Analytik Kraus hovorí, že zároveň „rieši vnútorné problémy s vlastným moslimským obyvateľstvom“, ktorého časť podporuje teroristické útoky Hamasu na Izrael.

Napríklad Nemecko zakázalo všetky aktivity podporovateľov Hamasu a Francúzsko zakázalo propalestínske protesty.

Podľa Krausa je v záujme Únie príliš sa v konflikte neangažovať a snažiť sa ho, naopak, zmierňovať. „Platí, že väčšina štátov pomerne rozhodne vyjadrila Izraelu sympatie a priznala jeho právo na sebaobranu a odplatu voči Hamasu. To však neznamená podporu invázie do Gazy.“

Napriek tomu v posledných dňoch z Bruselu prichádzali zmätočné signály. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová odcestovala do Tel Avivu, kde vyjadrila solidaritu premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi.

Podľa portálu Irish Times na to nemala mandát od členských štátov a mnohí európski predstavitelia jej vyčítali, že Izrael nevyzvala na dodržiavanie medzinárodného práva.

Jeden eurokomisár najprv minulý pondelok vyhlásil, že Únia pozastavuje akúkoľvek pomoc Palestínčanom, aby ďalší eurokomisár po niekoľkých hodinách túto správu poprel. Von der Leyenová napokon v arabčine na sieti X ohlásila, že Brusel, naopak, strojnásobí podporu pre humanitárne účely v Pásme Gazy.

Za zmienku stojí aj postoj Slovenska, ktorý možno označiť za jednoznačne proizraelský: v Bratislave vysvietili hrad vo farbách Izraela a podporu mu vyjadrila prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Ľudovít Ódor aj minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský.

Turecko, Čína a India: Dôsledné nasledovanie vlastných záujmov

Ako píše France 24, okrem Iránu a Kataru patrí medzi dôležitých podporovateľov Hamasu aj Turecko s dlhoročnou tradíciou podpory palestínskej otázky. Podľa expertov je turecká podpora viac politická ako finančná a vojenská.

Prezident Recep Tayyip Erdogan najprv v súčasnom konflikte skúšal vystupovať ako mediátor a po útokoch Hamasu uviedol, že „podporuje mier“. V reakcii na odvetné útoky Izraela hovoril o „hanebných metódach“.

Čo hovorí na situáciu Čína? Podľa akademika Kruasa nemá v oblasti žiadne významnejšie záujmy. „Osud Palestínčanov je jej úplne ukradnutý, ale potrebuje zastávať dostatočne neutrálne pozície, aby nenarušila dobré vzťahy s krajinami Perzského zálivu,“ pokračuje expert.

Pekingu podľa neho ide predovštekým o vlastné záujmy a energetickú bezpečnosť.

Čína bola vo vzťahu k vojne pomerne zdržanlivá, ale v posledných dňoch pritvrdila, keď o reakcii Izraela povedala, že „prekračuje mieru sebaobrany“. Zároveň vyzvala na „ukončenie kolektívneho trestu pre ľudí v Gaze“.

Zaujímavý je postoj Indie, ktorá podľa webu Foreign Policy čelí „doteraz najťažšiemu testu, ako balansovať medzi Izraelom a Palestínou“.

Premiér Narendra Modi na rozdiel od mnohých iných lídrov telefonoval s Netanjahuom a vyjadril mu solidaritu po útokoch, ktoré otvorene označuje za terorizmus. V úvodných vyjadreniach nezaznelo o Palestíne ani slovo, čím niektorých pozorovateľov prekvapil.

Teraz zdôrazňuje, že z vojny „neprofituje nikto“, a volá po mieri.

Latinská Amerika: Prekvapenie z Kolumbie

Ako upozornil politológ Jaroslav Bílek, jedným z prekvapení izraelsko-palestínskeho konfliktu je reakcia Kolumbie. Tá vyhostila izraelského veľvyslanca a hrozí prerušením diplomatických vzťahov.

Kolumbijská diplomacia zároveň vyzýva ďalšie krajiny z regiónu, aby ju nasledovali.

Prakticky všetky latinskoamerické krajiny však odsúdili útoky na Izrael, hoci viaceré na čele s Mexikom tvrdia, že si „nevyberajú žiadnu stranu“.

Brazília medzitým otvorene odmietla všetky „akty terorizmu“ aj „útoky na civilistov“.