Denník N

Ľuďom, ktorí prežili holokaust, by sme ako väčšina mali povedať prepáčte, vraví filmárka a spisovateľka Homolová Tóthová

Veronika Homolová Tóthová. Foto - Maroš Ďatko/JOJ
Veronika Homolová Tóthová. Foto – Maroš Ďatko/JOJ

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Novinárka, spisovateľka a filmárka Veronika Homolová Tóthová sa pred rokmi začala venovať spracúvaniu spomienok ľudí, ktorí prežili holokaust. Napísala o tom niekoľko kníh, natočila desiatky reportáží a viacero hraných dokumentárnych filmov. Najnovší z nich sa volá Hľadanie spomienok.

Najhoršia a najnebezpečnejšia je ľudská ľahostajnosť voči zlu, zdôrazňuje v rozhovore.

„Snažím sa, aby ľudia akéhokoľvek veku v mojich knihách a filmoch nachádzali to, čo nám pomáha zbaviť sa ľahostajnosti. Po mnohých besedách a diskusiách si však nie som úplne istá, či sme ako dokumentaristi príbehov tých, ktorí prežili holokaust, úspešní v tom, aby ľudia naozaj dokázali precítiť, aké obrovské ľudské tragédie môže priniesť ľudská nenávisť,“ priznáva.

Po jednej takej besede vraj mala pocit, že prítomní pochopili, že sa vnútorne „obrodili“. „A potom som tých istých ľudí, ktorí ma po diskusii poprosili o priateľstvo na sociálnej sieti, videla písať strašné veci o inej menšine, ktorú si našli ako cieľ svojej nenávisti.“

Už 27 rokov sa venujete zaznamenávaniu spomienok ľudí, ktorí prežili holokaust. Máte medzi nimi nielen svoje respondentky a respondentov, ale už aj priateľky a priateľov. Viete, ako sa títo ľudia cítia dnes, po rozsiahlom a najmä prekvapivom teroristickom útoku radikálneho hnutia Hamas na Izrael a jeho civilných obyvateľov vrátane detí?

Sú zdesení, majú strach o blízkych, sú nahnevaní, že sa to vôbec mohlo stať.

Jedna z dám, ktoré žijú priamo v Izraeli a bola som s ňou v spojení po útoku teroristov, mi napísala, že stále neverí, že sa to skutočne mohlo stať. Ďalšia mi odpísala len krátko, lebo práve odprevádzala vnuka, ktorý narukoval. Do armády povolali aj mladého muža, s ktorým nakrúcam ďalší film o záchrane jeho starého otca v Bardejove počas vojny. Nie sme si blízki, osobne sme sa videli dvakrát, ale aj tak sledujem, či dal vedieť, že je v poriadku.

Strach, obavy a úzkosť z toho strašného teroristického činu sa však týkajú aj ľudí, ktorí žijú tu. Pani Ági, o príbehu ktorej je náš ostatný film, sa vždy tešila na besedy do škôl. Dávalo jej to silu a pocit, že na tom, čo sa im stalo, záleží. V piatok mi však napísala, že sa teraz necíti dosť silná a v bezpečí, aby o hrôzach, ktoré zažila ako dieťa, mohla hovoriť. Racionálne chápe, že miera jej priameho ohrozenia na Slovensku je nízka, ale je v nej stále trauma z prežitého. Keď niečo také zažijete, už nikdy skutočne nemôžete dôverovať spoločnosti, že vás ochráni. Musíte to urobiť tak, ako to cítite, ako to potrebujete, aj keď sa to niekomu, kto tú strašnú skúsenosť nemá, môže javiť ako prehnané.

Písala mi, nech sa nehnevám, že musíme besedy preložiť. Ja sa, samozrejme, nemám prečo na ňu hnevať. Ten príbeh je stále najmä jej. Jediné, čo môžem teraz urobiť, je rešpektovať to, ako sa cíti, a dať jej spätne pocítiť, že jej rozhodnutie chápem.

O pani Ági – Agneši Urbanovej, ktorá sa po desiatkach rokov vracia do svojho rodného mesta Liptovského Mikuláša, je váš nový film Hľadanie spomienok. V úvode filmu na jej tvári sprvu badať váhanie, akúsi opatrnosť. Spomienky na rodičov, otcov obchod arizovaný za slovenského štátu, útek do hôr, to všetko ju postupne viditeľne dojíma. Čo ste ako režisérka chceli týmto filmom povedať?

Chcela som, aby si všetci ľudia uvedomili, že sa nám v tejto krajine bude žiť dobre a bezpečne len vtedy, ak sa tu bude dobre a bezpečne cítiť každý človek z akejkoľvek menšiny.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

2. svetová vojna

História

Rozhovory

Slovenský štát

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie