Denník N

Prišiel som s tým, že viem cvičiť, odišiel som so zaskočeným egom. Ako mi rada od trénera zmenila pohľad na moje telo

Tomáš Mihalík. Foto N - Tomáš Benedikovič
Tomáš Mihalík. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Knihu Pohyb je liek. Návod na život bez bolesti si môžete kúpiť v predpredaji na obchod.dennikn.sk. Novinár Michal Červený sa v nej rozpráva so silovým a kondičným špecialistom Tomášom Mihalíkom.

Tomáša Mihalíka som spoznal pred troma rokmi.

Sedel som v bratislavskej MHD na ceste do jeho tréningového centra blízko letiska a premýšľal som, aké to bude.

Nebudú moje otázky hlúpe? A bude na ne vedieť odpovedať? Nikdy predtým som o zdraví a pohybe nepísal.

Ani teraz to nebolo v pláne. Editora som pôvodne oslovil s témou úspešného fitnes športovca a influencera.

Na webe sa hrdil, že je majster sveta vo fitnes, majster Európy aj majster Slovenska.

Mal vyrysované svaly, vyzeral silne a vitálne, na YouTube predvádzal skvelé akrobatické kúsky a začiatočníkom radil, ako začať cvičiť.

Prišiel aj s inovatívnymi pohybovými metódami a pomôckami. Odporúčal zaradiť hlboké drepy a visenie na hrazde do svojej dennej rutiny a zároveň vychvaľoval divnú (a predraženú) stoličku.

Je neskutočný, vravím si.

Koľkí chalani – vrátane mňa – v puberte k takým ako on vzhliadali.

Lepili sme si ich na skrine alebo nad postele. Bola to motivácia, aby sme v pivnici dvíhali činky aj vtedy, keď sa nám nechce.

Aj vtedy, keď to bolí.

Editor mi však odporučil na rozhovor niekoho iného.

Odborník, o ktorom som nikdy predtým nepočul. Vraj v lete pracuje na príprave s hráčmi z NHL a pomohol aj Adele Vinczeovej.

Bolo to stretnutie, ktoré ma v priebehu niekoľkých minút zaskočilo hneď štyrikrát.

A zaskočilo aj moje ego.

Prišiel naboso

Prvý šok sa dostavil už po vstupe do veľkého tréningového centra.

Pri recepcii ma neobchádzali len zdatní športovci so žilami na rukách, ale aj deti s aktovkami. Bolo ich tam celkom dosť.

Tu trénuje hokejista Tomáš Tatar? Napadlo mi, či som na správnom poschodí.

Druhý šok nastal, keď ma na chodbe privítal Tomáš, ten odborník. Prišiel naboso, nemal ani ponožky. Pôsobil milo, ale prísne.

Vyšportovaný teda naozaj bol, ale inak ako môj vytúžený akrobat s medailami. Biele tričko obopínalo jeho silné ramená, hrudník a chrbát.

Tretí šok nastal ešte predtým, ako som vytiahol papier s otázkami a zapol nahrávanie.

Vzal ma do miestnosti s bielymi stenami, v ktorej mu nad stolom viseli obrazy s anatómiou tela, kostrou chrbtice či kolenného kĺbu. Mal v nej dokonca ležadlo podobné tomu u lekára.

Ale kde sú činky? Aspoň medicinbal… Na tento typ rozhovoru som sa asi nepripravil dobre.

Štvrtý a najväčší šok však prišiel, keď sa rozhodol presvedčiť ma, prečo je visenie na hrazde a hlboký drep pre mňa (a zrejme aj pre vás) nezmysel.

Ale ja cvičím dlhé roky, pomyslel som si. Zvládnem hodinový tréning s kľukmi a so záťažovou vestou. Dokonca už cvičím aj s gymnastickými kruhmi, k čomu som dospel dlhým a ťažkým tréningom.

„Máš štíhlejšiu postavu, ale si aj trochu vyšportovaný,“ pochválil ma a naznačil mi, aby som si ľahol na ležadlo.

A vtedy mi to došlo.

Tomáš mi začal

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Radíme športovcom

Šport a pohyb, Zdravie

Teraz najčítanejšie