Matúš Zdút
Matúš Vallo išiel v roku 2018 do boja o magistrát Bratislavy s kampaňou, ktorá sľubovala veľké systémové zmeny v prístupe mesta k rozvoju. Viac ako 70 odborníkov sa podieľalo na vypracovaní Plánu Bratislava – mapy, ktorá pretvorí hlavné mesto na metropolu podľa vzoru západných hlavných miest, kde sú na prvom mieste občania a ich kvalita života a bývania.
Skupina ochranárov, vedcov, aktivistov a komunálnych politikov sa teraz na jeseň ozvala, že vidia veľký priestor na zlepšenie. Svoje obavy a požiadavky spísali v otvorenom liste adresovanom primátorovi Vallovi. Obsiahly list sa dotýka klimatických opatrení, dostupnosti bývania aj transparentnosti rozhodovacích procesov.
Vysvetľujú to na príklade veľkého developerského projektu Nové Lido na petržalskom brehu Dunaja.
Aktivisti chcú vidieť urbanistickú štúdiu Nového Lida
Za zmenou petržalského brehu Dunaja sú developeri JTRE a Penta Developments. Projekt Nového Lida JTRE sa týka územia od Starého mosta až po Prístavný most, doň je vklinený projektom Southbank od Penty, ktorý má vyrásť okolo zjazdu z mosta Apollo. Títo dvaja developeri spolupracujú a spolu budú budovať infraštruktúru a dopravné napojenie.
„Tento projekt je podľa nás výstižnou prípadovou štúdiou uvažovania o tom, kto vlastne rozhoduje, ako bude prebiehať tvorba mesta, čí hlas je braný do úvahy,“ vraví kultúrna antropologička Ivana Rumanová, jedna z iniciátoriek otvoreného listu.
Rumanová zdôrazňuje, že list je kolektívnym dielom, medzi iniciátormi sú ešte podpísaní jej kolega zo Semináru urbánnej imaginácie a historik architektúry Peter Szalay a ochranár Mikuláš Huba. Medzi signatármi sú ešte desiatky ďalších ľudí a niekoľké organizácie, napríklad pamiatkar Juraj Flamik, vedec Fedor Gömöry, sociologička Zuzana Kusá, hudobníčka Zuzana Homolová, dendrologička Zuzana Hudeková či prírodovedec a dokumentarista Tomáš Hulík. Zapojili sa aj združenia Živica či Bratislava otvorene.
„Projekt nás zaujal, pretože pravý breh Dunaja medzi Starým mostom a mostom Apollo je v podstate divočina, ktorá sa má premeniť na nové centrum Bratislavy. Preto sme sa ním začali zaoberať spolu s Ivanou Rumanovou a Eliškou Mazalanovou,“ vysvetľuje Szalay. K projektu prizvali aj ďalších odborníkov a odborníčky. Počas analýzy územia a projektu sa vynorili podľa Szalaya viaceré otázky, ktoré sa netýkajú len Nového Lida, ale zároveň odhaľujú, že mestu v istých oblastiach chýba strategické plánovanie.
Nové Lido má vyrásť na petržalskej strane Dunaja, ktorá je podľa znenia listu posledným územím s relatívne pôvodnou a nezastavanou krajinou v záplavovom území rieky a zároveň jedným z najvýznamnejších takzvaných chladných ostrovov v meste, dôležitých z klimatického hľadiska. Žiadajú preto odbornú štúdiu, ktorá by zhodnotila všetky následky zástavby vrátane toho, ako ovplyvní vsakovanie zrážkových vôd.
Čo zostáva o projekte Nové Lido neverejné
Verejnosť vie o projekte podľa Rumanovej len veľmi málo. „Poznáme síce vizualizácie, ktoré investori a developeri komunikovali verejnosti, sme však stále len v rovine nejakých PR prezentácií,“ hovorí.
Verejnosť mohla do 15. septembra pripomienkovať zmeny a doplnky územného plánu, kľúčové dokumenty sú však neverejné. „Východiskom k nim je urbanistická štúdia, ktorú vypracoval investor, a v podstate má nahradiť dnes aktuálne platný územný plán zóny, táto štúdia je však verejnosti neprístupná,“ hovorí Rumanová.
To podľa autorov a autoriek otvoreného listu vyplýva z Memoranda o porozumení a spoločnom postupe pri projekte Nové Lido, ktoré mesto uzavrelo s developerskými spoločnosťami Popper Capital a South Bank, za ktorými stoja finančné skupiny J&T a Penta.
Dôvernou informáciou je podľa nich aj urbanistická štúdia zóny časti celomestského centra v mestskej časti Petržalka obstaraná investorom, ktorá je podkladom k aktualizácii územnoplánovacích dokumentov.
Magistrát: Všetko relevantné je verejné, rozhodlo mesto a nie developer
Aktuálna regulácia územia, kde má vyrásť Nové Lido, vychádza z urbanistickej štúdie a návrhu z roku 2006. Keď mesto aj mestská časť Petržalka začali pracovať na aktualizácii regulácie, prvým krokom bol návrh novej urbanistickej štúdie, ku ktorej sa mohla vyjadriť aj verejnosť.
Proces prípravy zmien a doplnkov územného plánu teda prebieha už roky, pričom jednotlivé dokumenty boli priebežne verejne odprezentované a prerokované v súlade so stavebným zákonom, tvrdí mesto. Všetky relevantné súčasti sú podľa mesta verejne prístupné na jeho webovej stránke vrátane videoprezentácie.
Video: Prezentácia zmien územia na pravom brehu Dunaja (vysvetľujú Šujan, Argalášová a Benetin)
Samotná urbanistická štúdia investorov, ktorá slúži ako podklad pre zmeny plánu, však verejná nie je. Podľa mesta ide o „len jeden z podkladov na vypracovanie zmien a doplnkov územného plánu“.
O rozsahu zmien navyše rozhodli územnoplánovacie orgány a nie developer, uisťuje mesto.
Predmetná urbanistická štúdia kedysi bola verejne prerokovaná aj dostupná. „V podstate tá požiadavka na jej zverejnenie teraz je otvorením toho, že by sa malo o nej znova diskutovať. Lenže to je uzavretý proces,“ vysvetľuje architekt Juraj Benetin, spolukonateľ ateliéru Compass, ktorý je spracovávateľom zmien a doplnkov územného plánu 10, ktorý sa týka dotknutého územia.
Podotýka, že proces zmien a doplnkov podlieha občianskej participácii a návrh je verejne dostupný. Mesto nevidí dôvod opäť otvárať niečo, čo už bolo riadne prerokované. Podľa Benetina by zverejnenie štúdie teraz mohlo byť zavádzajúce a mohlo by vytvoriť u verejnosti dojem, že ju mesto plánuje meniť.
Benetin hovorí, že otvorený list obsahuje aj dôležité pripomienky, ktorými sa spracovávatelia zmien územného plánu zaoberajú. „Obsahová stránka listu je pre nás dôležitá a určite sa ňou budeme inšpirovať,“ hovorí.
Pripomienky spomenuté v liste sa k mestu dostali aj oficiálnou cestou, cez verejnú výzvu na pripomienkovanie návrhu zmien a doplnkov.
S čím súhlasia a pred čím varujú
Aktivisti ešte hovoria, že hoci developer o území komunikuje ako o spustnutom teréne, je tam podľa nich „bohatstvo ekosystémov a biodiverzity“. Toto územie tvoria čiastočne aj lesy, ale aj staré haly a nevyužívané skladiská, sú tam aj rôzne iné stavby. Táto oblasť je podľa Rumanovej „z hľadiska udržateľnosti a odolnosti mesta voči klimatickým zmenám oveľa vzácnejšia a najmä efektívnejšia ako konvenčná parková výsadba“.
Rovnako dôležitý je však podľa autorov aj sociálny rozmer. Dnes sú totiž tieto priestory dostupné pre každého a to sa zmení.
Autori a autorky zdôrazňujú, že nie sú proti výstavbe ako takej, a zhodujú sa s prístupom mesta napríklad pri revitalizácii bývalých priemyselných areálov na území Mlynských Nív.
Vítajú aj to, že plán pre Nové Lido počíta so zrušením obtokového kanála, ktorý by znamenal zbytočnú výstavbu na nábreží a vynútil by presunutie vodáckeho klubu, ktorý tu má dlhoročnú tradíciu.
Rovnako tak oceňujú plán znovu dostať vodu do pôvodného Ovsišťského ramena Dunaja, čo je kľúčové environmentálne kompenzačné opatrenie pre ekosystémy lužných lesov. Rameno zároveň zmierni priamy tlak športových, rekreačných a iných aktivít ľudí na prírodu susediaceho chráneného územia Soví les.
Obtokový kanál nebude, má sa vrátiť pláž Lido
Čo je problém lávky cez Dunaj a nového námestia
Aktivisti dôrazne upozorňujú, že chybou by bolo vybudovať v projekte lávku pre chodcov cez Dunaj, ktorá má spojiť Nové Lido s opačným brehom, ako i nového centrálneho námestia na petržalskej strane. Problém nie je samotná lávka, ale prístupové cesty k nej, a vyrúbanie stromov za hrádzou v šírke centrálneho námestia, čím sa naruší kontinuita lesa a aj migračná trasa miestnych živočíchov, vysvetľujú autori listu.
„Pozdĺž Dunaja vedie veľmi významný biokoridor, ktorým migruje fauna medzi Rakúskom a Maďarskom, ktorý by lávka a celý projekt so svojou intenzívnou zástavbou narušili,“ vysvetľuje environmentálna aktivistka Ľubica Trubíniová.
„Pripadá mi to ako určitá architektonická zotrvačnosť, takto sa možno projektovalo pred tridsiatimi rokmi, ale globálne podmienky sa výrazne menia a rozvoj mesta ich musí reflektovať. Zvládanie klimatickej krízy musí byť dnes imperatívom každého plánovania a rozvoja mesta,“ dodáva.
Ako to je s nájomnými bytmi v novom projekte
Nové Lido podľa autorov otvoreného listu ukazuje aj slabú vyjednávaciu pozíciu mesta pri rozširovaní portfólia mestských nájomných bytov.
Mesto pod vedením Matúša Valla spustilo program, ktorý umožňuje developerom dosiahnuť rýchlejšie zmeny územného plánu v ich prospech, ak mesto dostane isté percento nových bytov do správy.
„Sme si, samozrejme, vedomí krízy dostupnosti bývania v Bratislave. Memorandum však priamo uvádza, že v prípade, ak sa neschvália zmeny a doplnky územného plánu podľa predstáv developerov, napríklad ak sa zmení alebo zníži intenzita využitia územia, developeri môžu od poskytnutia nájomných bytov do bytového fondu upustiť bez akéhokoľvek postihu. Samotná výstavba nových bytových jednotiek, bez ďalších regulácií zo strany mesta, krízu dostupnosti bývania nevyrieši,“ tvrdí Rumanová.
Memorandum pripúšťa možnosť, že mesto dostane namiesto bytov verejnoprospešnú stavbu alebo občiansku vybavenosť, no až po vzájomnej dohode magistrátu a developerov.
Magistrát: Klimatickú krízu berieme vážne, pripravujeme akčný plán, máme na to aj námestníka
Aktivisti v otvorenom liste hovoria aj o tom, že mesto by sa malo aktívnejšie pripravovať na klimatickú krízu, a vyzývajú primátora Matúša Valla, aby otvoril transparentnú a odbornú diskusiu o tom, ako môže hlavné mesto do roku 2030 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.
Na tieto výhrady magistrát odpovedá, že aktuálne pripravuje Akčný plán udržateľnej energetiky a klímy, ktorý by mal byť schválený mestským zastupiteľstvom v prvom štvrťroku 2024. „Okrem adaptácie mesta na nepriaznivé účinky zmeny klímy bude jeho prioritným cieľom zníženie emisií o 55 percent do roku 2030 od vybraného východiskového roka podľa dostupnosti dát (pravdepodobne 2005),“ vysvetľuje hlavné mesto.
Európska komisia vlani odštartovala misiu „100 climate-neutral and smart cities“, v rámci ktorej vybrala 100 európskych miest vrátane Bratislavy, ktoré sa pokúsia do roku 2023 dosiahnuť klimatickú neutralitu.
Akčný plán bude obsahovať hodnotenie možných dôsledkov zmeny klímy na mesto a aj návrh opatrení, teda to, čo žiadajú teraz aktivisti. Dokument je pripravovaný podľa metodiky Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC).
Metropolitný inštitút Bratislavy vyhotoví analytické podklady o klimaticky zraniteľných sektoroch mesta, ktoré budú slúžiť ako podklady pre adaptačné opatrenia.
Magistrát uisťuje, že si je plne vedomý závažnosti klimatickej krízy a nutnosti znižovania emisií. „Od začiatku tohto roku sa téme intenzívne venuje nový námestník primátora pre životné prostredie a klimatickú krízu Jakub Mrva a zároveň od budúceho roka zriaďujeme priamo na magistráte klimatickú kanceláriu.“
Nová kancelária bude dbať na to, aby projekty magistrátu a jeho podnikov boli v súlade s jeho klimatickými cieľmi. Zároveň bude nastavovať klimatické politiky mesta.
Magistrát zároveň v priebehu jesene zorganizuje jeden alebo dva participatívne workshopy pre odbornú verejnosť a neziskový sektor. „Budeme radi, ak sa k nám pripoja aj signatári otvoreného listu a so svojimi pripomienkami nám pomôžu vytvoriť kvalitný plán,“ hovorí magistrát. Dodáva, že je plne súčinný pri diskusiách o vytvorení Národného parku Podunajsko.
Postoj mesta zhrnul ešte v auguste primátor Matúš Vallo na Facebooku: riešené územia predali súkromným developerom predchádzajúce vedenia magistrátu. Mesto zdedilo aj územný plán, ktorý umožňuje rozsiahlu zástavbu. Magistrát teda výstavbe nemôže zabrániť, no môže reguláciu upraviť tak, aby reflektovala moderné prístupy k urbanizmu.
https://www.facebook.com/vallo.primator/posts/pfbid0b3C6XU5CYs1EWc3Hk6MG3Y8irJLnvR8HUwPVdhw8rc85dbnnjXdprk1sRvmZDL9Al
Benetin: Bude tam výrazne viac zelených plôch, staré duby a topole zachovajú
Aj architekt Juraj Benetin zdôrazňuje, že súčasný územný plán povoľuje na území výstavbu, pričom súčasný návrh zmien a doplnkov počíta s rozšírením zelene oproti pôvodnému plánu. „V celkovej bilancii pridávame niečo vyše 30 percent zelených plôch navyše,“ hovorí.
Vallo v statuse reagoval aj na obavy verejnosti z možného výrubu Elyzejského lesíka. „Elyzejský lesík je vo vlastníctve developera a leží v ploche, ktorá podľa zmien a doplnkov územného plánu bude parkom. Ak dendrológia preukáže, že sú v ňom naozaj hodnotné stromy, bude sa môcť zakomponovať do tohto parku,“ píše primátor.
Benetin hovorí, že podľa troch posudkov od rôznych botanikov a arboristov na území budúceho Nového Lida prevažujú náletové invazívne dreviny, no sú tam aj staršie duby a topole, ktoré by mali byť zachované.
„V našich návrhoch reagujeme aj na tieto podnety, treba sa snažiť v čo najväčšom rozsahu zachovať jestvujúci biotop v tom území, to je, myslím si, dobrá pripomienka,“ hovorí Benetin.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
