Denník N

Kto je dnes Putin? Premena aparátnika na vojnového zločinca alebo evolúcia lumpa

Putin a Kim pred kozmodrómom Vostočnyj v septembri 2023. Foto - AP/Kremeľ
Putin a Kim pred kozmodrómom Vostočnyj v septembri 2023. Foto – AP/Kremeľ

Po udalostiach z 24. februára minulého roka sa mnohí odborníci sporia o to, akými termínmi najlepšie opísať režim Vladimira Putina. Diskutujúci sa môžu navzájom presviedčať, že ruský prezident sa teraz definitívne presunul z kategórie autoritárskych vodcov do kategórie tyranov alebo diktátorov. Ak sa na tieto spory pozrieme z prísneho politologického hľadiska, môžu sa zdať bezpredmetné.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je novinár a prekladateľ

Faktom je, že v anglicky hovoriacej politológii sa pojmy „autoritatívny režim“ a „diktatúra“ často používajú ako synonymá, zatiaľ čo „tyrania“ je nielen trochu zastarané, ale aj mimoriadne emocionálne zaťažené slovo: používa sa najmä vtedy, keď je potrebné zdôrazniť osobitnú krutosť vládcu. Politológia však neurčuje a ani sa nesnaží určiť jasnú hranicu, po prekročení ktorej by vodca nedemokratického režimu získal „čestný“ titul tyrana. To, či politika nazvať tyranom alebo nie, je vecou subjektívneho vnímania.

Veda nemá monopol na opis politických javov a už vôbec nemôže svoj pojmový aparát vnucovať iným, ale ak by sa politológovia chceli sporiť o charakter a transformáciu Putinovho režimu, pravdepodobne by použili iné kategórie. Mohli by napríklad diskutovať o tom, či sa ruská autokracia stala menej inštitucionalizovanou. Každý politický režim možno umiestniť na škále medzi dvoma extrémami: na jednej strane sú systémy, kde sa distribúcia moci riadi zavedenými „pravidlami hry“ (inštitúciami), a na druhej strane sú krajiny, kde kľúčové politické rozhodnutia závisia od neobmedzenej vôle jediného človeka.

Režim so silnými inštitúciami nemusí byť nevyhnutne demokratický. Napríklad v máji sa v Turecku, kde už dlhší čas vládne autoritatívny režim, uskutočnili prezidentské voľby. Proti Erdoganovi stála široká koalícia opozičných síl, ktorá mala veľkú šancu zbaviť úradujúceho prezidenta moci. „Pravidlá hry“ sa aspoň v danej chvíli ukázali byť silnejšie ako Erdogan, ktorý síce prenasleduje nezávislých novinárov a opozičných politikov, ale nemôže voľby jednoducho zrušiť alebo úplne zbaviť možnosti kandidovať skutočných oponentov.

Je Vladimir Putin totalitný vodca?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie