Denník N

Maďarský právnik bojuje za rozhodnutie o ukončení života: Nechcem svoj život zahodiť, ale ukončiť ho, keď to ešte môžem spraviť dôstojne

Dániel Karsai. Reprofoto - Partizán
Dániel Karsai. Reprofoto – Partizán

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Dániel Karsai je odborník na ústavné právo z Budapešti, ktorý sa venuje aj ľudským právam. Bol aktívny športovec, teraz sa však ocitol na vozíku. Trpí nevyliečiteľnou chorobou – amytrofickou laterálnou sklerózou, teda ALS. Pacientovi s touto diagnózou ostáva do konca života priemerne 2-5 rokov. Postupne stráca kontrolu nad svojím telom, svaly mu ochabujú, až napokon vypovedajú službu aj dýchacie svaly, čo vedie k smrti. Vedomie je však celý čas zachované.

Karsai si raz počas túry všimol, že má niečo s rukou – potom nasledoval zdĺhavý proces diagnostiky a v nemocnici mu oznámili, že trpí ALS. Odvtedy uplynul viac než rok a aj príznaky sú čoraz výraznejšie, už potrebuje pomoc pri pohybe, stravovaní či umývaní. Naďalej pritom pracuje, nielen na prípadoch iných, ale aj na svojom vlastnom.

Ak k tomu dospeje, na konci života by rád mal možnosť rozhodnúť sa, či zomrie dôstojne alebo bude existovať s plným vedomím, no vo vegetatívnom stave až do konca života.

Spraviť takéto rozhodnutie však nie je možné ani v Maďarsku, ani na Slovensku. Karsai dokonca nemá ani možnosť odísť do zahraničia, povedzme do Švajčiarska alebo Holandska a tam spraviť takéto rozhodnutie – podľa maďarskej legislatívy môžu trestnoprávne stíhať s extrateritoriálnym účinkom tých, ktorí by mu v tom pomohli.

Pacient síce môže s notárskym rozhodnutím odmietnuť liečbu, ktorá mu má zachrániť život alebo ho udržiavať pri živote, je to však byrokraticky mimoriadne náročné a Karsai v podstate ani nemá čo odmietnuť, pretože liečbu nepodstupuje.

Právnik sa preto obrátil na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, aby mu umožnili spraviť rozhodnutie na konci života, prvé verejné pojednávanie bude v novembri.

S Dánielom Karsaim sme sa rozprávali aj o tom,

  • prečo si myslí, že rozhodnutie na konci života musí byť slobodné;
  • čo si myslí o náboženských a filozoficko-právnych protiargumentoch;
  • aké šance má v Štrasburgu;
  • a či sa dá žiť dobrý život v tieni smrti.

Predpokladám, že po vašom príspevku na Facebooku o konaní v Štrasburgu mali záujem o rozhovor s vami mnohí.

Áno a tento veľký záujem je pre mňa veľmi pozitívnym prekvapením.

Čomu to pripisujete?

Spätne je už ľahké vidieť, že táto otázka sa len v Maďarsku týka 9,6 milióna ľudí. Hovoríme o tom veľmi málo, no v skutočnosti na to myslia mnohí. A mne sa akosi podarilo túto vec nastoliť v kontexte, ktorý mnohých ľudí donútil, aby sa nad tým zamysleli. Keď som však stlačil tlačidlo publikovať, nemyslel som si, že záujem bude až taký veľký.

Ľudia sa zvyčajne len zriedkavo zamýšľajú nad životom a smrťou, mnohí si nemyslia, že sú zraniteľní, že by sa im mohlo stať niečo zlé. Ako sa zmenil váš postoj k životu a smrti ako človeka a právnika, a ako hodnotíte veci, ktoré s tým súvisia a ktoré si môžete, respektíve nemôžete dovoliť?

Pre mňa nadobúda pominuteľnosť doslova v každej sekunde fyzickú podobu. Toto ochorenie je akési zrýchlené starnutie. Zo stavu plného zdravia prechádzam do úplného ochrnutia a potom nastáva odchod. Pre mňa je myšlienka pominutia oveľa hmotnejšia, no ani ja sa jej nevenujem každý deň.

Myšlienka toho, čo si môžem dovoliť a čo nie, je veľmi zaujímavá. Teraz musím zaobchádzať opatrne už aj s otázkou, čo si môžem dovoliť. Len preto, že v zornom poli človeka sa zrazu objaví dovtedy neviditeľná pominuteľnosť, morálne hodnoty sa nemenia. Nemôžem sa zrazu niekam vlámať, kradnúť, nemôžem začať podvádzať na daniach len preto, lebo mi už možno neostáva veľa času.

Na druhej strane, k pozitívam patrí, že sa snažím každý deň prežiť vyslovene dobre. Robiť veci, ktoré mi robia radosť. Nech už staviam lego s mojím synovcom, pozerám zápas s kamarátmi alebo pracujem na svojom prípade v Štrasburgu ohľadne rozhodnutia na konci života. Mám šťastie, pretože sa tieto veci dejú. V mojom živote je každý deň viac pozitívnych vecí ako negatívnych. Každý deň mám chuť vstať. Prvé dve minúty, kým mám stuhnuté nohy, sú veľmi zlé, no potom to pominie a deň sa môže začať. Toto je môj postoj k otázke.

Vy ste veriaci, však?

Áno.

O vašom boji som sa rozprával s viacerými veriacimi a vždy sa objavil morálny problém: život, ktorý dostal človek od boha, je dar, ktorý nemôže len tak zahodiť. Ako sa staviate k tejto otázke?

Aj náboženstvá

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Eutanázia – áno či nie?

Seriál rozhovorov Karola Sudora. Ak máte k téme čo povedať, napíšte, prosím, na [email protected].

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie