Veľa zla a násilia sa deje v mene cnosti, hrozné činy sa ospravedlňujú ochranou posvätných hodnôt

Teroristický čin, pri ktorom islamista v pondelok chladnokrvne zastrelil v Bruseli dvoch ľudí, zverstvá páchané ruskou armádou na civilistoch na Ukrajine či hrôzy iných vojen môžu vzbudzovať dojem, že sa ich dopúšťajú iba tí, ktorí „nemajú žiadnu morálku“.

Povedané inak – človek, ktorý znásilňuje, zotročuje a vraždí, nemôže mať žiadne morálne princípy a ženie ho len slepá nenávisť.

Lenže štúdia, ktorá vyšla nedávno v časopise European Journal of Social Psychology, naznačuje, že je to inak. „Veľká časť zla a násilia vo svete sa deje v mene cnosti,“ zhodnotil závery výskumu spoluautor štúdie a psychológ Jay Van Bavel z New York University. „Pre ľudí je oveľa ľahšie racionalizovať hrozné činy spáchané v mene toho, čo považujú za ‚väčšie dobro‘. Ľudia dokážu ospravedlniť neľudské činy, keď účel ospravedlňuje prostriedky,“ dodal vedec na sociálnej sieti X.

Veľká časť zla a násilia vo svete sa deje v mene cnosti, vraví psychológ Jay Van Bavel. Zdroj – Jay Van Bavel/X

A great deal of evil and violence in the world is done in the name of virtue.

It's far easier for people to rationale terrible acts when they are done in the service of what they think is "the greater good".

People can justify inhumane actions when the means justify the ends.

— Jay Van Bavel, PhD (@jayvanbavel) October 8, 2023

Porovnávali nelásku s nenávisťou

V novej štúdii vedci skúmali, či ľudia odlišne vnímajú nenávisť (z angl. hate) a nelásku či averziu (z angl. dislike). Súčasťou výskumu bola aj analýza morálneho rozmeru oboch pocitov či emócií – pre účely tohto článku kľúčová informácia.

Do výskumu sa zapojilo zhruba 300 vysokoškolákov z univerzít v Kanade a USA.

Autori ich najprv požiadali, aby si spomenuli na veci, ktoré nenávidia. Potom mali uviesť, ako úzko súvisia s ich morálnymi presvedčeniami podľa miery súhlasu s vyjadrením: „Moje pocity, ktoré sa týkajú danej témy, sú spojené s mojimi základnými morálnymi presvedčeniami.“

V jednom z experimentov, ktorý bol špecificky zameraný na vzťah medzi nenávisťou a morálkou, účastníkov ešte požiadali, aby nenávidené veci (ľudí a skupiny alebo presvedčenia) hodnotili ešte ďalšími vyjadreniami ako: „… porušuje moje kľúčové morálne presvedčenia“, „… je posvätné“, „… je zlé“ alebo „… stelesňuje nesprávne morálne presvedčenia“.

Autori zistili, že nenávisť bola „vo väčšej miere spojená s morálnymi presvedčeniami“ ako veci, ktoré len nemáme radi. Istý rozdiel existoval aj medzi nenávidenými vecami a tým, ktoré nemáme radi mimoriadne, hoci zo štatistického hľadiska bol minimálny.

S morálkou bola spojená nenávisť k ľuďom a skupinám aj k presvedčeniam a v tomto ohľade medzi nimi nebol rozdiel.

Experimentálne výsledky o vzťahu nenávisti a morálky potvrdila aj analýza slovníka zo skutočných nenávistných skupín na internete, ktorý sa porovnal so slovníkom z fór pre sťažnosti zákazníkov (kde prevažovala skôr averzia či neláska ako nenávisť). „V súlade s našimi tromi laboratórnymi štúdiami táto analýza reálnych nenávistných skupín ďalej podporila hypotézu morálky – jazyk nenávistných skupín sa v morálnej oblasti líšil od jazyka fór na sťažnosti zákazníkov,“ uvádza štúdia.

Najhoršie zverstvá sa páchajú v mene dobra

Psychológ Jan Van Bavel zhrnul závery štúdie slovami, že ľudia vyjadrujú nenávisť, pretože je spojená s ich zmyslom pre morálku. „Nenávisť neznamená vyradenie morálky, ale jej zahrnutie,“ dodal vedec na sociálnej sieti X.

Nenávisť neznamená nedostatok morálky, vraví Jay Van Bavel. Zdroj – Jay Van Bavel/X

People express hatred because it is connected to their sense of morality.

Hate isn't the lack of morality, but the inclusion of it.

We found this pattern in several lab studies and a content analysis of hate groups https://t.co/EGR5u1FIbG pic.twitter.com/XnAucoX2Fv

— Jay Van Bavel, PhD (@jayvanbavel) October 8, 2023

Psychológ Miroslav Popper označil zistenia štúdie, že nenávisť súvisí s morálnymi presvedčeniami, za „logické a zmysluplné“. „Či už na úrovni nenávidených jedincov, alebo menších či väčších sociálnych skupín ide o to, že z hľadiska morálky, ktorú zastáva posudzovateľ alebo skupina, ktorej je príslušníkom, sa tí druhí správajú nemorálne a porušujú naše morálne hodnoty – čím viac sa správajú v protiklade s našimi morálnymi presvedčeniami, tým viac ich nenávidíme,“ vraví vedec z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

V podobnom duchu sa vyjadril aj britský sociálny psychológ Stephen Reicher z univerzity St. Andrews v Škótsku, ktorý v rozhovore pre Denník N pred časom povedal: „Hitler vytvoril o Nemecku predstavu ako o čistej, ušľachtilej a cnostnej krajine. Ak tomu veríte a zároveň ste presvedčení, že ľudia, ktorých ste zaradili do skupiny ‚oni‘, by túto čistú spoločnosť mohli ohroziť, potom sa ich likvidácia zmení na ochranu záujmov cnostnej spoločnosti.“

Najhoršie zverstvá sa tak páchajú v mene dobra, povedal Reicher.

Najposvätnejšie hodnoty

Ak by nám na nejakom správaní nezáležalo, na porušenia pravidiel si môžeme dovoliť reagovať laxne.

Ale ak nejaké správanie považujeme za „dokonalý vzor morálky“, nemôžeme reagovať ľahostajne, inak riskujeme, že o „stelesnenú dokonalosť“ prídeme. V takom prípade si myslíme, že treba zasiahnuť tvrdo. V mene dobra sú potom ľudia ochotní páchať tie najhoršie činy.

„V histórii prebehli – a v súčasnosti stále prebiehajú – mnohé náboženské, etnické, kultúrne či rasové vojny práve preto, lebo príslušníci rôznych skupín sú presvedčení, že nečlenské skupiny, proti ktorým bojujú, sú nemorálne a nedajú sa zmeniť. Preto sa im snažia ublížiť alebo ich eliminovať,“ vraví Miroslav Popper, no dodáva, že keby si chceli úprimne porozumieť, zistili by, že mnohé hodnoty majú spoločné.

Hoci je psychológ Jay Van Bavel momentálne na sabatikale (dlhodobé pracovné voľno), Denníku N o záveroch štúdie odpísal, že „ľudia často nenávidia [iné] skupiny, lebo si myslia, že je to morálne ospravedlniteľné, keďže sú presvedčení, že porušujú ich najposvätnejšie hodnoty“.

Odbočka k hnusu

Odborná diskusia o povahe nenávisti je zložitá (ako sa napríklad vzťahuje k hnevu či pohŕdaniu?), no pre účely tohto článku ju považujme za morálnu emóciu, čiže emóciu, ktorá sa podieľa na tvorbe morálnych súdov, že nejaké správanie alebo ľudia sú dobrí alebo zlí.

Jednou z podobných emócií, ktorá sa obsiahlo skúma, je hnus či odpor (z angl. disgust). Viaceré štúdie v minulosti ukázali, že navodenie hnusu zvyšuje u citlivých ľudí napríklad odpor k homosexuálom.

Hoci ľudia zvyknú tieto pocity zabaliť do ozdobného papiera o „ochrane tradičnej rodiny“, mysliac si, že ide o „nepriestrelný“ racionálny argument, v skutočnosti len vyhoveli počiatočnej silnej emócii, ktorú dodatočne ospravedlnili tvrdením, ktoré bolo akurát poruke.

Hnus je mimoriadne silná negatívna emócia, ktorá sa vyvinula, aby nám pomohla prežiť – ak sa náš praveký predok nenajedol skazeného mäsa, lebo pocítil hnus, zostal nažive. V opačnom prípade by sa nakazil infikovaným mäsom, čo mohlo – v krajnom prípade – spôsobiť smrť.

Keďže sa hnus vyvinul ako emócia, ktorá sa týka „života a smrti“, nečudo, že spúšťa tie najsilnejšie reakcie. Politici, ktorí to vedia, ju používajú účelovo, aby podpichovali stúpencov a rozdeľovali spoločnosť.

Morálka ako jadro našej identity

Nová štúdia naznačuje, že istý mobilizačný efekt má aj nenávisť – ak niekoho nenávidíme, nie je nám ľahostajný, lebo narúša naše morálne hodnoty.

Morálka tvorí jadro našej identity, preto sa možno domnievať, že nenávisť bude mať zásadnú rolu v našom prežívaní, keďže tento pocit súvisí s morálkou.

To, že morálka tvorí jadro našej identity, ukázala vo viacerých štúdiách psychologička Nina Strohmingerová z univerzity v Pennsylvánii. Napríklad v roku 2014 vydala článok, v ktorom si mali ľudia predstaviť bývalého priateľa, ktorého štyridsať rokov nevideli.

Účastníci experimentu dostali dlhý zoznam zmien, ktoré ich priateľ za uvedený čas prekonal a týkali sa jeho pamäti, osobnosti, túžob, morálky a mnohých iných vecí.

Psychologička sa ľudí pýtala, za akých okolností to už nebude človek, na akého sa pamätajú.

Ukázalo sa, že ľudia hovorili prevažne o zmenách morálnych postojov – ak si kamaráta pamätali napríklad ako vášnivého obhajcu potratov, no teraz bol ich odporcom, v najväčšej miere si mysleli, že ide o „iného“ človeka.

Ak je morálka naozaj jadrom našej identity, lepšie chápeme, prečo sa téma nefungujúceho školstva alebo zdravotníctva na Slovensku ocitá na druhej koľaji a voličom skôr záleží na tom, aby politici svojimi morálnymi postojmi deklarovali, že patria k rovnakému klanu ako oni.

O limitoch štúdie

Najväčšou nevýhodou novej štúdie je nereprezentatívna vzorka vysokoškolákov z USA a Kanady, čo priznávajú aj jej autori. „Budúci výskum by mal zohľadniť toto obmedzenie tým, že použije reprezentatívne vzorky naprieč krajinami,“ uvádza štúdia.

Psychológ Miroslav Popper povedal, že výskum nie je automaticky nevierohodný, ak sa do neho zapojí len limitovaná vzorka účastníkov. „Aj výskumy s menšími vzorkami majú svoje opodstatnenie a koniec-koncov, dajú sa replikovať.“

Vedec z SAV sa vyjadril, že závery z výskumu na vzorke vysokoškolákov nemožno zovšeobecniť na celú populáciu, tobôž nie na iné kultúry. „Napriek tomu si myslím, že základné poznatky o súvislosti nenávisti s porušovaním základných morálnych presvedčení by mali platiť vo všeobecnosti.“

Dôvodom takej úvahy je, že nový výskum zapadá do iných poznatkov, ktoré spájajú nenávisť s morálnymi presvedčeniami.

Dostupné z: https://doi.org/10.1002/ejsp.2906