Clintonovej môže pomôcť pragmatizmus

Tohtoročné prezidentské voľby v USA sú výnimočné v niekoľkých smeroch. Tým hlavným je pomer kandidátov z nepolitického prostredia a výnimočná pozornosť, ktorá sa im venuje.

Magnát bez politickej praxe, nenávidený senátor, sociálny demokrat, a veteránka politického Camelotu. To sú v súčasnosti najhorúcejší kandidáti na post prezidenta. Schválne uvádzam „v súčasnosti“, pretože inaugurácia je až o rok a pri dynamike politického vývoja sa môže stať všeličo. Výsledky z Iowy ukázali, že minimálne u demokratov je nádej, že rozhodne rácio nad emóciami.

Hillary Clintonová kandiduje v období, kedy viac ako kedykoľvek pred tým žiadajú voliči v oboch táboroch zmenu smerovania krajiny. Republikáni sú z podstaty svojej práce zameraní proti demokratickej administratíve, Demokrati sú nabrúsení na Kongres, nad ktorým držia ochrannú ruku konzervatívci.

Zmenu neprinesie

Po dvadsiatich troch rokoch v exekutíve (jedenásť rokov prvá dáma Arkansasu, osem rokov prvá dáma USA, štyri roky v Obamovej vláde) Clintonová ťažko bude evokovať v ľuďoch zmenu. Sama priznala, že jediná rozdiel medzi jej potenciálnou administratívou a tou súčasnou je ten, že tú jej bude viesť po prvý raz v histórií žena. V inom zmysle sa neočakáva prílišný odklon od súčasného nastavenia domácej a zahraničnej politiky.

Clintontonová dokázala presvedčiť vo voľbách, v ktorých treba veľa energie a entuziazmu. V demokratických primárkach v Iowe úspech kandidáta často stojí a padá na sile hnutí zdola, na ľuďoch, ktorí dokážu na seba nalákať davy. Sám strojca kampane Baracka Obamu v roku 2008 David Axelrod, ktorý má stále na pamäti ostré súboje medzi jeho kandidátom a Clintonovou, vyjadril obdiv, že sa dokázala vyhnúť „Bernmánií“ a hoc tesne, stále Sandersa poraziť.

Hillary má podporu tzv. super delegátov. Bez zachádzania do detailov komplikovaného politického procesu voľby prezidenta v USA ide v podstate o delegátov, ktorí pozostávajú zo straníckyc politikov-veteránov, ktorí nie sú viazaní výsledkami jednotlivých štátov a na straníckom sneme môžu zahlasovať podľa ich vôle. Teraz to vyzerá tak, že Clintonová má za sebou podporu straníckej štruktúry.

Dokázala tak prekonať rodinné prekliatie. Jej manžel Bill skončil v roku 1992 v Iowe tretí v poradí. Ju v roku 2008 preskočil John Edwards a Barack Obama, čo bol prvý náznak úpadku jej kampane, ktorý neskôr vyústil v nomináciu Obamu. Rovnako sa zapísala do histórie ako prvá žena, ktorá vyhrala primárky v Iowe.

Reálna hrozba pre Clintonovú

Jeden z pohľadov na výsledky z Iowy hovorí o historickom víťazstve Bernieho Sandersa. Áno, je pravda, že ako kandidát sa vyšvihol v prieskumoch enormnou rýchlosťou a v podstate v priebehu  jedného leta sa dokázal premeniť z naivného a bezzubého kandidáta na reálnu hrozbu pre kampaň Clintonovej.

Jeho kampani treba uznať vášeň a nadšenie, s ktorým pristupuje k regrutovaní dobrovoľníkov či odmietaniu ponúk finančných skupín na sponzorovanie kampane. Medzi voličmi v Iowe tieto témy rezonujú. Nie je však isté, či budú rezonovať aj v južanských štátoch ako Mississippi, Alabama, Florida alebo Texas.

Hillary nie je dobrou kandidátkou. Jej prejavy majú silné začiatky a silné konce, ale stred je mdlý a, paradoxne, „prezidentský“. Naopak Sanders má jasné posolstvo, ktoré rezonuje medzi mladými aj staršími. U demokratov bolo jedno, kto vyhrá v Iowe. Išlo o rozdiel, ktorý bol minimálny. Ďalšie kolo primárok bude v malom štáte New Hampshire, kde sa očakáva výhra Bernieho Sandersa.

Iowa však znamená pre Clintonovú dôležité víťazstvo. Zatiaľ čo sa všetci páni na oboch stranách politického spektra predháňajú v tom, kto skôr zatočí s Washingtonom (jednoslovné pomenovanie všetkého zlého, čo sa deje v súčasnej americkej politike), ona vyčnieva svojím pragmatizmom. A demokratickí voliči ukázali, že to môže nakoniec byť práve pragmatizmus, ktorý jej vyhrá stranícku nomináciu.