Už len to, že prišiel, je zásadné. Biden v Izraeli kúpil čas diplomacii, stále má šancu upokojiť Blízky východ

Joe Biden sa už chystal na cestu do Izraela, keď sa dozvedel o výbuchu v areáli nemocnice al-Ahl. Podľa počiatočných správ palestínskych úradov ju zasiahla izraelská bomba a zabila stovky ľudí.

Túto správu prebrali prakticky všetky svetové médiá, ale izraelská armáda po chvíli verziu Hamasu spochybnila. Ešte v utorok večer vyhlásila, že výbuch v skutočnosti spôsobila zlyhaná raketa hnutia Islamský džihád.

Tragédia v nemocnici v meste Gaza do istej miery zatienila Bidenovu historickú návštevu Blízkeho východu, ktorý je na pokraji dlhej vojny. Americký prezident sa k nej v Tel Avive vyjadril a podporil izraelskú verziu. Zdôraznil, že k tomuto záveru dospel po analýze amerických úradov.

Jeho slová ani izraelské dôkazy však mnohých nepresvedčili. Vo viacerých arabských krajinách vypukli masívne protiizraelské protesty a jordánsky kráľ aj palestínsky prezident s Bidenom zrušili stretnutie.

„V tejto chvíli už je úplne jedno, aká je pravda a čo ukáže ďalšie vyšetrovanie. Takto vyzerá informačná a psychologická vojna, ktorá sa na pozadí ozbrojeného konfliktu medzi Izraelom a Hamasom vedie,“ hovorí pre Denník N akademik Josef Kraus.

Nepoškodené autá, chýbajúci kráter aj odpočutá nahrávka

Počas stredy pribúdali dôkazy, že za útokom na nemocnicu nebol Izrael, ale palestínski militanti. Zhrňme si, čo hovoria niektorí odborníci a aké dôkazy sa v posledných hodinách objavili.

Niektorí naznačujú, že hlavnou otázkou v tejto chvíli je, či v dôsledku výbuchu naozaj zomrelo až 500 ľudí, ako spočiatku informovali palestínske úrady. Medzi inými to spochybňuje napríklad expert Nathan Ruser, ktorý pripomína, že ide o predbežnú analýzu. Takisto zdôrazňuje, že jeho závery nič nemenia na fakte, že po izraelskom bombardovaní z posledných dní zomreli aj mnohí civilisti.

Zábery z miesta činu naznačujú, že zasiahnutá nebola nemocnica, ale parkovisko v jej areáli. Ruser študoval snímky po explózii a všimol si, že prakticky všetky autá zničil požiar. Štrukturálne boli poškodené len tri z nich.

Vo vzdialenosti desiatich metrov sa pritom nachádzajú vozidlá, ktoré neutrpeli prakticky žiadne škody.

Photos of the aftermath show that the vast majority of the damage is from fire. Only 3 cars show any clear sign of kinnetic/structural damage. And for two of them, the general structure remains intact – despite clear damage. pic.twitter.com/AcsNnqvtXl

— Nathan Ruser (@Nrg8000) October 18, 2023

Analytik vypočítal, že poškodené bolo územie s približnou rozlohou 228 štvorcových metrov. Podľa neho je vysoko nepravdepodobné, aby na takom malom priestore bolo až päťsto ľudí.

Jedným z hlavných dôkazov, na ktoré sa odvoláva izraelská armáda, je absencia viditeľného krátera. Izraelská armáda využíva bomby série JDAM, pričom aj tie najmenšie z nich podľa experta Marla Garlasca zanechávajú aspoň trojmetrový kráter. Okrem iného to v analýze spomína aj investigatívny projekt Bellingcat.

Lenže zábery z miesta činu naznačujú, že kráter v areáli nemocnici mal len zhruba 1 x 1 meter a bol hlboký len možno 30 centimetrov. Otázkou je, či je tento kráter jediný.

Whatever hit the hospital in #Gaza it wasn’t an airstrike. Even the smallest JDAM leaves a 3m crater. Widespread surface damage and total lack of cratering inconsistent with an airstrike. https://t.co/US4bJC0nY3

— Marc Garlasco (@marcgarlasco) October 18, 2023

Rešpektovaný politológ Ian Bremmer to na sieti X okomentoval slovami, že ide o „vážny dôkaz, že s veľkou pravdepodobnosťou nešlo o izraelský zásah“.

Príčinu výbuchu sa snažia identifikovať aj investigatívci BBC. Tí píšu, že k explózii došlo okolo devätnástej hodiny. Aj oni sa rozprávali s viacerými expertmi, pričom niektorí súhlasia, že všetko naznačuje tomu, že nešlo o izraelský útok. Lenže zároveň zdôraznili, že niektorí experti neboli ochotní otvorene vyjadriť svoj názor.

Izraelská armáda počas dňa zverejnila aj ďalší dôležitý dôkaz: odpočuté hlasy príslušníkov Hamasu, ktorí preberajú zlyhanie rakety Islamského štátu. BBC píše, že túto nahrávku nebola schopná overiť.

OSN zatiaľ izraelskú verziu nepotvrdila a tvrdí, že chce vo veci podniknúť čo najskôr vlastné vyšetrovanie.

Verejnosť sa už rozhodla, kto je vinník

Lenže izraelské úrady nepresvedčili masy demonštrantov v arabských krajinách, ktoré ešte v utorok večer organizovali masívne demonštrácie. Masy protestujúcich sa stretli v Libanone, Iraku, Kuvajte, Egypte, Tunisku aj na okupovanom západnom brehu rieky Jordán. V Jordánsku tisíce ľudí pred izraelskou ambasádou skandovali heslá na podporu Hamasu, až ich musela rozohnať polícia.

„Informácia o útoku na nemocnicu už spôsobila veľký výbuch nevraživosti a rozhorčenia v moslimskom svete. Nie je dôležité, čo sa stalo naozaj, ale čomu uverilo publikum v mnohých častiach sveta,“ hovorí akademik Kraus.

Ten si myslí, že incident môže eskalovať situáciu, a vidno to aj na politickej úrovni, kde predstavitelia mnohých arabských krajín odsúdili Izrael.

„To je riziko vedenia bojových operácií v husto zastavanom mestskom priestore. Nedá sa stopercentne vyhýbať omylom a chybám a ani sa účinne brániť nepravdivým obvineniam z cielených útokov na civilistov. Izrael s tým musí počítať,“ pokračuje.

Podobný názor má aj bývalý francúzsky veľvyslanec v Spojených štátoch Gěrard Araud, ktorý pre The Guardian povedal, že „pravda o tom, kto je zodpovedný, je v tejto chvíli irelevantná“. „Verejnosť sa už rozhodla, na vine je Izrael, a akékoľvek vysvetlenia na tom nič nezmenia. Pre Izrael ide o veľkú porážku s politickými dôsledkami,“ vyhlásil.

Kritici tvrdia, že Izrael mohol v časti verejnosti stratiť kredibilitu aj vzhľadom na to, že neprevzal zodpovednosť za predchádzajúce útoky na civilistov vrátane zastrelenia novinárky al-Džazíry.

Bidenova výzva Izraelčanom: Nenechajte sa ovládnuť hnevom

Izraelskú verziu počas stredajšej návštevy podporil Joe Biden, ktorý sa odvolal na zistenia vlastných úradov. Pre amerického prezidenta pritom išlo o mimoriadne dôležitú návštevu, ktorá podľa The Guardian môže definovať celé jeho pôsobenie vo funkcii.

„Už len to, že k nej došlo, je zásadné,“ konštatuje akademik Kraus. Zatiaľ podľa neho nie je možné odhadnúť jej výsledok ani dosah, ale Biden naozaj má šancu deeskalovať situáciu a predísť „prepadu celého regiónu do chaosu a násilia“.

Biden, ktorý sám seba označuje za sionistu, v Tel Avive zdôraznil, že stojí na strane Izraela. „Do Izraela som prišiel s jedným posolstvom: nie ste sami. Kým sú tu Spojené štáty, nikdy to nedopustíme,“ vyhlásil na brífingu.

Okrem premiéra Benjamina Netanjahua sa stretol aj s preživšími obetí útokov teroristického hnutia Hamas.

Viacerí z nich v rozhovoroch pre izraelské médiá Bidena chválili a zdôrazňovali, že cítia jeho osobnú podporu. Americký líder je v tejto chvíli v Izraeli mimoriadne populárny.

Vox píše, že Bidenov prístup k Blízkemu východu dlhodobo spočíva vo vyjadrovaní plnej podpory na verejnosti a vyjadrovaní ostrých názorov v súkromí. Je možné, že medzi štyrmi očami tlačil aj na Netanjahua, aby dôkladne zvážil svoje nasledujúce kroky.

BBC píše, že Biden počas návštevy dal Izraelu „jasné varovanie Netanjahuovej vláde, aby nešla príliš ďaleko“. Urobil to vyjadrením, že Izrael sa neriadi „pravidlami teroristov“, ale zákonmi vojny. „To si vyžaduje úprimné zhodnotenie, či ste schopní naplniť svoje ciele,“ uviedol americký prezident.

Biden vyhlásil, že chápe, že Izraelčania cítia obrovský hnev. „Ale nenechajte sa ním ovládnuť. Presne to sme zažili po 11. septembri. V snahe nájsť spravodlivosť sme urobili chyby,“ spomenul.

Biden kúpil čas pre diplomaciu a priniesol uvoľnenie humanitárnej pomoci

Bidenova návšteva priniesla okamžitý výsledok, o ktorý sa americká diplomacia usilovala dlhšie: Izrael povolí obmedzené dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy zo susedného Egypta.

Izrael po útoku Hamasu zablokoval do regiónu dodávky vody, potravín aj elektriny. Ľudskoprávni experti OSN hovoria, že môže ísť o vojnový zločin. Izrael tvrdí, že voči Gaze nemá žiadne záväzky.

Podľa OSN už bolo v Pásme Gazy vysídlených viac než milión ľudí.

Medzinárodné organizácie upozorňujú, že situácia v Gaze je kritická a civilisti súrne potrebujú prístup k základným potrebám. Podľa správ z utorka až 11-tisíc ľudí potrebuje lekársku starostlivosť. Biden v Tel Avive poznamenal, že Palestínčania trpia a nie všetci podporujú Hamas.

Egypt v posledných dňoch tvrdil, že hraničný prechod nemohol otvoriť, pretože ho Izrael ostreľoval.

Biden takisto ohlásil sto miliónov dolárov na humanitárnu pomoc pre palestínskych civilistov.

Druhým dôležitým dôsledkom Bidenovej návštevy, ako si všimol Ian Bremmer, je to, že uprostred čakania na pozemnú inváziu „kúpil čas pre diplomaciu“. Napríklad možno oddialil začiatok blížiacej sa pozemnej ofenzívy.

Spojené štáty sa obávajú, že konflikt sa môže rozšíriť a zapojiť sa doň môže prostredníctvom libanonského hnutia Hizballáh aj hlavný izraelský nepriateľ Irán. Aj preto do Izraela s cieľom odstrašiť Teherán poslali v posledných dňoch lietadlové lode.

„Hlavným záujmom USA je predovšetkým stabilita a ochrana dobrých vzťahov a väzieb s množstvom krajín v regióne. Tie by mohli byť poškodené, pokiaľ by bola miera násilia enormná. Američania by si museli vybrať stranu,“ dodáva Kraus.

Americkí diplomati vyzývajú svojich izraelských kolegov, aby uvažovali nad stratégiou, pretože sa obávajú, že cieľ „zničiť Hamas“ bez premyslenia ďalších krokov môže byť krátkozraký. Biden v posledných dňoch vyhlásil, že okupácia Gazy by bola veľkou chybou.

Spojené štáty medzitým v Bezpečnostnej rade OSN zablokovali rezolúciu, ktorá volala po prímerí a zriadení humanitárnych koridorov do Pásma Gazy. Hlasovalo za ňu 12 z 15 krajín vrátane Japonska a Francúzska.