Svetový newsfilter: Orbán definitívne ukázal, že ho nezaujíma budúcnosť Európy

Odporúčanie redakcie: Podporte Napunk, aby sme mohli priniesť exkluzívny obsah o kľúčových voľbách v Maďarsku vrátane knihy rozhovorov o Orbánovom režime.

Dobrý deň,

Viktor Orbán urobil ďalší krok, ktorým sa posunul na úplný okraj Európy. Maďarský premiér sa stretol s Vladimirom Putinom, verejne si s ním podal ruku a rozprával o tom, aké sú dôležité vzájomné vzťahy.

Nie je síce prvým lídrom, ktorý sa od začiatku vojny proti Ukrajine stretol s ruským prezidentom. Predbehol ho rakúsky kancelár Karl Nehammer, ktorý bol v apríli 2022 v Moskve, no ten sa aspoň tváril, že mu vyčítal inváziu. Odvtedy navyše Putinovi pribudlo obvinenie z vojnových zločinov a medzinárodný zatykač.

O čo ide: V Pekingu sa tento týždeň konal dvojdňový samit o čínskom projekte takzvanej novej Hodvábnej cesty. Prišli naň lídri z okolitých štátov, predstavitelia viacerých afrických krajín, prezidenti Čile a Argentíny, ale aj Putin a dvaja európski politici.

Prvým je srbský prezident Aleksandar Vučić, ktorý má veľmi dobré vzťahy s Čínou aj Ruskom, druhým Viktor Orbán. Ten je zase v Európskej únii najväčším spojencom týchto dvoch nedemokratických režimov.

Toľko kontext, teraz to najpodstatnejšie – Orbán si v Pekingu nenechal ujsť príležitosť, aby potvrdil, že mu je ukradnutá akákoľvek spoločná európska zahraničná politika.

Ak o ňom jeho kritici dlhodobo hovoria, že je trójskym koňom Ruska v EÚ, tak fotografia, na ktorej si podáva ruku s Putinom, je silným a hmatateľným dôkazom.

Dve kľúčové slová: Druhý dôkaz poskytol sám Orbán. To, že sa úplne mentálne odpojil od svojich spojencov v Európe, najviac ukázal, keď použil slová, na ktoré si celý Západ už takmer 20 mesiacov dáva pozor.

Orbán nazval Putinovu vojnu proti Ukrajine „vojenskou operáciou“. Žiadna ruská agresia, invázia, brutálny a nevyžiadaný útok na susedný štát či porušenie medzinárodného práva.

Maďarská vláda dlhodobo hovorí, že s Ruskom sa treba rozprávať, vystupuje proti členstvu Ukrajiny v NATO, ďalej nakupuje plyn a ropu od Ruska, stavia s ním jadrovú elektráreň a kritizuje sankcie.

Stretnutie s Putinom a Orbánove výroky počas neho sú napriek tomu ďalším prekročením hranice. Pomenovala to aj estónska premiérka Kaja Kallas, ktorá to považuje za „veľmi, veľmi nepríjemné“, jeden z lídrov európskych liberálov Guy Verhofstadt to komentoval vracajúcim emotikonom.

Nervózny Orbán: Okrem vyhlásení maďarského premiéra zostane v pamäti ešte jeden moment. Kremeľ zverejnil zo stretnutia krátke video, na ktorom Orbán sedí pri Putinovi, ale pôsobí veľmi nervózne, neustále sa hmýri, upravuje si papiere, sako aj kravatu.

Ruský prezident, ktorý je kúsok od neho, zatiaľ pokojne sedí a rozpráva. Všimli si to mnohí experti a jeden z nich, maďarský analytik András Rácz, upozornil na to, že video zverejnil priamo Kremeľ.

V Moskve si teda vyberali, aké zábery zo stretnutia ukážu verejnosti, a rozhodli sa pre tie, kde Orbán pri Putinovi vyzerá ako nervózny podriadený. Rácz si myslí, že je to zámer.

Cieľom je domácemu aj zahraničnému publiku ukázať, kto vo vzťahu dominuje. A na to treba myslieť aj pri tom, keď budúci slovenský premiér Robert Fico rozpráva, že Orbán urobil dobre a že aj on by na podobný samit do Číny išiel.

Earlier, Putin met Viktor Orban, the first western leader to see him since the ICC Ukraine war crimes indictment.

Hungary is an ICC member, but Orban said: "Hungary never wanted to confront Russia… we are trying to save everything that is possible from our bilateral contacts" pic.twitter.com/QQmT33Q85f

— max seddon (@maxseddon) October 17, 2023

Ázia: Napätie v Gaze rastie

Koniec vojny Hamasu s Izraelom je v nedohľadne. Na spadnutie je izraelská pozemná operácia a počet civilných obetí v jednom z najhustejšie obývaných a najchudobnejších miest na svete s 2,3 milióna obyvateľov prudko rastie.

O čo ide: Izrael tento týždeň navštívil aj Joe Biden, ktorý podľa informácií svetových médií izraelského premiéra podporil v plánovaní ofenzívy.

Zároveň však tlačí na to, aby myslel na dôsledky. V hre je nielen bezpečnosť Izraela, ale aj celková globálna nestabilita a výbušný konflikt na Blízkom východe, ktorý bude náročné deeskalovať.

Situáciu posledných dní ešte zhoršil výbuch v nemocnici, z ktorého Hamas obviňoval Izrael, ale zverejnené videá skôr naznačujú, že išlo o nevydarený raketový útok smerom k izraelským mestám. Ani to však neschladilo vášne v arabskej verejnosti.

Zhoršuje sa to: Napätie cítiť po celom svete. Na európskych synagógach sa objavujú svastiky, v Tunise rovno jednu podpálili, v Bruseli zabíjal islamista a v Spojených štátoch zase islamofób, ktorý zavraždil palestínskeho chlapca.

Najbližšie dni sa situácia bude zrejme iba zhoršovať s prichádzajúcim spustením pozemnej operácie, ktorá je reakciou na bezprecedentné teroristické útoky proti izraelským civilistom. Tie sa nevyhli ani bábätkám či preživším holokaust.

Celkový počet obetí na izraelskej strane je približne 1400 ľudí, na palestínskej strane podľa Hamasu okolo 3500 ľudí vrátane mnohých detí, no tieto údaje sa nedajú nezávisle overiť a teroristické hnutie aj tento týždeň počty svojich mŕtvych zrejme výrazne nadhodnotil.

Čo čakať od ofenzívy: Ako agentúre Reuters povedali izraelskí aj západní predstavitelia oboznámení so situáciou – táto vojenská kampaň by mala byť svojou krutosťou neporovnateľná s ničím, čo Izrael v minulosti v Gaze uskutočnil.

Izrael už povolal rekordných 360 000 záložníkov a Pásmo Gazy bombarduje intenzívnymi náletmi. Prvoradým cieľom Izraelčanov je zničiť infraštruktúru.

Prekážkou nemajú byť ani vysoké straty medzi civilistami, ktorých chcú vytlačiť k egyptským hraniciam. Súčasťou operácie má byť prenasledovanie približne 40-tisíc bojovníkov Hamasu v rozsiahlom labyrinte tunelov.

Čo však príde po tejto operácii a aký je plán izraelskej vlády po vojne, je veľký otáznik.

USA preto tlačia na premiéra Benjamina Netanjahua, aby myslel aj na to, čo príde potom. V hre je riziko oveľa väčšieho regionálneho konfliktu, ktorý sa môže absolútne vymknúť spod kontroly a svojím dosahom prekonať už viac ako jedenapolročnú vojnu na Ukrajine.

Severná Amerika: Snemovňa ešte stále nemá lídra

Dolná komora amerického kongresu je bez predsedu už vyše dvoch týždňov. Neschopnosť republikánov nájsť nového lídra okrem iného znamená, že Spojené štáty nemôžu prijať balík na pomoc Izraelu či Ukrajine.

Aký je kontext: Republikáni v minuloročných voľbách získali mimoriadne tesnú väčšinu v snemovni reprezentantov. Lenže ich klub nie je jednotný a okrem „tradičných“ konzervatívcov ho tvoria aj krajne pravicoví konšpirátori.

Rozkol v strane sa ukázal hneď v januári pri voľbe predsedu snemovne. Republikáni sa po tvrdých rokovaniach zhodli na Kevinovi McCarthym, ktorého však nedávno kolegovia z pravého okraja strany (spolu s demokratmi) odvolali. Bol to trest za to, že sa s demokratmi dohodol na kompromise o financovaní amerických vládnych programov.

Teraz majú republikáni pri hľadaní nového lídra opačný problém. Kandiduje Jim Jordan, teda kongresman, ktorý je až príliš radikálny, a odmietajú ho podporiť niektorí umiernenejší republikáni.

O koho ide: Jordan patrí medzi najväčších podporovateľov bývalého prezidenta Donalda Trumpa. Okrem iného sa preslávil opakovaním lží o zmanipulovaných prezidentských voľbách spred troch rokov. Odmietol aj hlasovať za potvrdenie výsledkov volieb, ktoré priniesli víťazstvo Joea Bidena.

Kongresman z Ohia je tvrdým odporcom ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine. V ostatných témach sa zhoduje s väčšinou spolustraníkov: podporuje právo na legálnu držbu zbraní a odmieta právo na interrupcie.

Proti Jordanovi bolo v prvom hlasovaní v utorok až dvadsať jeho straníckych kolegov. V stredu dokonca ešte ďalší dvaja. Ak chcel byť predsedom, mohol si dovoliť stratiť iba štyri republikánske hlasy. Jordan následne ohlásil, že nateraz sa nebude znova uchádzať o funkciu.

Čo ďalej: Republikáni budú musieť hľadať alternatívne riešenie, ktorým by mohli byť ďalšie rokovania a jeho zvolenie v novom roku. Naďalej hrozí, že kľúčový legislatívny orgán najvplyvnejšej krajiny sveta ostane zaseknutý a nebude môcť pomáhať svojim občanom ani spojencom.

Vo Washingtone sa už špekuluje, či sa umiernenejší republikáni radšej nedohodnú s demokratmi na centristickom kandidátovi. Ak by sa to stalo, pre konzervatívcov by išlo o veľkú prehru.

Demokrati sa v týchto dňoch rétoricky pýtajú, ako chcú republikáni vládnuť krajine, keď si nevedia urobiť poriadok ani vo vlastnej strane.

Latinská Amerika: Ekvádor si zvolil nového prezidenta

Po mimoriadne napätej kampani si Ekvádor zvolil najmladšieho prezidenta v histórii krajiny. Jeho súperka nielenže uznala porážku, ale dokonca mu osobne zablahoželala a zaželala veľa šťastia, čo v regióne nie je bežné.

Aký je kontext: V Ekvádore sa v posledných rokoch dramaticky zvýšil počet vrážd. Začiatkom augusta v hlavnom meste zastrelili jedného z prezidentských kandidátov Fernanda Villavicencia. Do vyšetrovania prípadu sa už zapojili aj Spojené štáty.

Práve násilie a nelegálna činnosť zločineckých skupín, ktoré pašujú drogy, patrili medzi hlavné téme kampane. Okrem nich sa v posledných mesiacoch často spomínala aj ekonomika, ktorá sa ešte stále nezotavila z pandemických čias.

Na tieto výzvy najlepšie zareagoval 35-ročný Daniel Noboa, ktorý sa prezentoval ako nekonfliktný a kompetentný kandidát. V druhom kole vyhral o zhruba štyri percentuálne body.

Kto je Noboa: Ide o absolventa Harvardovej univerzity, ktorý už v osemnástich rokoch založil vlastnú firmu. Kritici mu však často vyčítajú, že za úspech vďačí svojmu otcovi, ktorý je v Ekvádore známy ako banánový magnát a patrí medzi najbohatších ľudí.

Noboa v kampani sľuboval tvrdý prístup ku gangom a protrhové reformy, ktorými chce naštartovať ekonomický rast. Bol presvedčivý v debatách a podarilo sa mu zaujať mladých ľudí, ktorí tvoria až štvrtinu ekvádorského elektorátu.

Zjavne pritom zafungovali aj jeho uvoľnené videá na sociálnych sieťach, v ktorých často zdieľal svoj pobyt na pláži či návštevu osláv. Latinskoamerické médiá ho označujú za stredopravého politika.

Čo bude ďalej: Noboa sa ujme funkcie koncom roka, no nebude vládnuť celé štyri roky. Mandát sa mu skončí už v roku 2025. Dôvodom je, že súčasný prezident v máji tohto roka rozpustil parlament, ktorý rokoval o jeho odvolaní pre obvinenia z korupcie.

Jedným z najpozitívnejších okamihov volieb bol jej záver, keď Noboova súperka uznala porážku a sľúbila, že bude konštruktívnou opozíciou.

Dokonca s istými podmienkami ponúka novému prezidentovi podporu jeho plánovaných reforiem.

Afrika: Konflikt Izraela a Hamasu sa týka aj Afriky

Boje medzi Izraelom a Hamasom upriamili pozornosť aj na Egypt. Severoafrická krajina je prirodzenou destináciou pre ľudí, ktorí utekajú z Pásma Gazy.

O čo ide: Ak nerátame Izrael, Gaza susedí iba s jednou krajinou. Hraničný priechod medzi ňou a Egyptom sa nachádza v meste Rafah.

Keď Izrael po útoku Hamasu na civilistov ohlásil odvetnú akciu, vyzval obyvateľov severnej časti Pásma Gazy, aby sa presunuli smerom na juh. Tisíce ľudí prišli až do Rafahu, kde by sa chceli dostať cez hranicu.

Priechod však bol dlhšie zavretý a egyptská vláda dáva najavo ochotu otvoriť ho iba pre ľudí, ktorí to potrebujú zo zdravotných dôvodov, prípadne sú občanmi tretích štátov. Úplne ho otvoriť nechce, pretože sa obáva príchodu veľkého počtu utečencov.

Analytici si myslia, že Egypt navyše nechce byť súčasťou procesu, ktorý by mohol z dlhodobého hľadiska znamenať, že z Pásma Gazy natrvalo odídu desaťtisíce ľudí.

Potrebujú pomoc: Priechod bol dlho neprejazdný aj pre kamióny, ktoré viezli do Gazy palivo, potraviny či humanitárnu pomoc. OSN už varovala, že civilistom v oblasti hrozí bezprecedentná katastrofa.

Zlepšenie prišlo po tom, čo sa americký prezident Joe Biden dohodol s Egyptom, že do Pásma Gazy pustí cez hraničný priechod humanitárnu pomoc – síce v obmedzenej miere, ale predsa. Otvorí sa v piatok.

K ľuďom v Gaze tak príde asi 20 kamiónov s pomocou. Stačiť to však nebude ani zďaleka, keďže v dôsledku izraelskej blokády v oblasti chýbajú základné potreby.

Hnev v Afrike: Egypt však nie je jedinou africkou krajinou, ktorej sa týka palestínsko-izraelský konflikt. Vo viacerých štátoch – najmä v severnej Afrike – vypukli protesty proti Izraelu.

V jednom z miest v Tunisku dav poškodil synagógu. Demonštranti prišli aj pred francúzske veľvyslanectvo, kde protestovali proti západnej podpore Izraela.

Demonštrácie na podporu Palestíny sa konali aj v Juhoafrickej republike.

Meno týždňa: Donald Tusk

Donald Tusk, líder najsilnejšej opozičnej strany Občianska platforma, vo volebnom štábe. Exit polly mu dávajú nádej na zostavenie vlády. Foto – TASR/AP

Zdá sa, že Donald Tusk znovu bude poľským premiérom. Politik, ktorý sa vrátil do domácej politiky, aby pomohol ukončiť vládu strany Právo a spravodlivosť, splnil svoj cieľ. Občianska koalícia, ktorú viedol bývalý predseda Európskej rady, získala o tri percentuálne body viac ako pred štyrmi rokmi, no polepšili si aj jej potenciálni koaliční partneri.

Vďaka tomu budú mať v poľskom sejme väčšinu, čo znamená, že Právo a spravodlivosť nedokáže zostaviť vládu, hoci voľby vyhralo. Zatiaľ sa však očakáva, že Andrzej Duda bude proces naťahovať tak, ako mu to dovolí ústava, a najprv poverí skladaním vlády víťaza volieb. Tusk a spol. sa tak môžu dostať k moci až na konci roka.

Pre Poľsko to bude znamenať veľkú zmenu, nová vláda zrejme zvráti mnohé veci, ktoré Právo a spravodlivosť zaviedlo v oblasti právneho štátu, interrupcií či médií.

Viac čítajte tu: Tusk môže povedať, že Poľsko je späť. Voľby rozhodli mladí ľudia a poľské ženy

Foto týždňa

Palestínske dievča s dekami na mieste výbuchu pri nemocnici v Gaze. Kým Hamas z raketového útoku na nemocnicu obvinil izraelskú armádu, Izrael to odmietol a zverejnil aj zábery, ktoré podľa nich ukazujú, že išlo o raketu teroristického hnutia Islamský džihád. Túto verziu podporujú aj Spojené štáty.