Kristina Böhmer
„Pešia vychádzka bola skvelá. Odporúčam. Sprievodkyňa vie, ako to skutočne bolo,“ písalo sa v hodnotení trojhodinovej prechádzky po Bukurešti s výkladom o komunistickej minulosti krajiny. Tak som si ju zarezervovala.
So sprievodkyňou sme sa stretli v Starom centre, ktoré trochu pripomína to bratislavské. Zamierili sme k širokému bulváru, na konci ktorého dal brutálny komunistický diktátor Nicolae Ceaușescu zrovnať časť Bukurešti so zemou, aby mohol postaviť honosný parlamentný palác.
Podľa sprievodkyne to neurobil pre seba, zaujímal sa o ľudí, bol „ako starostlivý otec, ktorý dohliada na svoje dietky“. Čo na tom, že väčšina z nich nemala čo do úst a tí, ktorí sa sťažovali, boli mučení vo väzení.
„To nie je pravda! V Rumunsku neboli žiadni politickí väzni. To je všetko len americká propaganda, ktorú vám vtĺkajú do hláv,“ odvetila mi sprievodkyňa a začala vymenúvať ďalšie príklady „americkej propagandy“ od pandémie covidu až po nový svetový poriadok.
„Vám o tom ešte nepovedali, však?“ opýtala sa sprisahanecky, keď si všimla moju reakciu. „My v Rumunsku to už vieme, ľudia sa skutočne boja.“
Čo sa to v Rumunsku stalo?
Táto tradične k Rusku kritická krajina sa zrazu stala baštou kremeľskej propagandy a za najväčšieho nepriateľa mnohí jej obyvatelia považujú Európsku úniu a Spojené štáty americké.
Podľa prieskumov verejnej mienky je z takmer 20 prezidentských kandidátov na štvrtom mieste krajne pravicová politička Diana Șoșoacă, známa svojou agresívnou a xenofóbnou proruskou rétorikou.
Vyhlasuje, že Európska únia by mala prestať posielať zbrane Kyjivu a že Rumunsko by malo anektovať niektoré ukrajinské územia. „Zničili ste Rumunsko, všetky cesty sú zničené, Rumuni sú ochudobnení z nepretržitej pomoci Ukrajincom,“ povedala.
S Moskvou podľa vlastných slov diskutovala o ukončení vojny, keďže Rusko bolo „jedinou stranou, ktorá chcela diskutovať o mieri“.
V júni jej malá ultranacionalistická a euroskeptická strana SOS Rumunsko prekvapivo získala dve kreslá v Európskom parlamente. Na svoje prvé rokovanie si Șoșoacă obliekla tradičný rumunský ľudový odev, priniesla si myrhu, voňavú živicu a ikonu balkánskej svätice, pretože „rovnako ako v rumunskom parlamente, aj tu sa stretávajú diabli“.
„Privediem kňaza, aby posvätil úrady, a kdekoľvek inde budem môcť. Je to moje právo na náboženstvo, na vyjadrenie mojej náboženskej viery,“ dodala.
Počas voľby predsedníčky Európskeho parlamentu na Facebooku naživo vysielala, ako preškrtla mená oboch kandidátok Roberty Metsolaovej a Irene Monterovej a na hlasovací lístok veľkými písmenami napísala: „NIKDY S UKRAJINOU, NIKDY ZA DIKTATÚRU EÚ, NIKDY ZA LGBT.“
Počas prejavu šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej si Șoșoacă dala na ústa psí náhubok a vykrikovala tak, že Metsola požiadala ochranku, aby rumunskú poslankyňu vyviedli von.
Prvé kolo prezidentských volieb je naplánované na 24. november a druhé kolo na 8. december. Cez víkend sa zišiel rumunský ústavný súd, aby prediskutovali právne námietky vznesené proti šiestim kandidátom a kandidátkam. Päť z nich zamietli, no jednu prijali.
Diane Șoșoacăovej zakázali kandidovať.
Romania’s top court removed far-right MEP Diana Șoșoăca from the list of presidential candidates without explaining why — triggering an outraged antisemitic response yesterday from the pro-Russia lawmaker.
🔗 https://t.co/M5xrY0MCwS pic.twitter.com/ec8ZYpw7ZJ
— POLITICOEurope (@POLITICOEurope) October 7, 2024
Rumunov naženú do geta a vezmú im deti
Rumunský politológ a profesor Národnej školy politických štúdií a verejnej správy v Bukurešti Cristian Pârvulescu Denníku N povedal, že ruská propaganda a konšpirácie sa krajinou šíria ako mor. „Máme tu teraz pár populárnych naratívov,“ povedal a ako prvý spomenul politický a urbanistický plán takzvaných 15-minútových miest, ktorého cieľom je, aby ľudia mali všetky potrebné služby v 15-minútovej pešej vzdialenosti od domu.
„V Rumunsku je populárna konšpiračná teória, že takýmto spôsobom chcú ľudí donútiť žiť v getách,“ hovorí Pârvulescu. „Populárna je aj teória, že nám chcú vziať deti a predať ich kvôli fondom z EÚ, teória o výmene Rumunov za migrantov a, samozrejme, mýty na tému anti-LGBT.“
Okrem toho podľa neho adaptovali na súčasnosť staré antisemitské konšpirácie. „Rumunsko bolo veľmi antisemitskou krajinou. V medzivojnovom období tu žilo 800-tisíc Židov, teraz ich tu žije len dvetisíc. Tie čísla hovoria za všetko, je to tragédia. Asi 300- až 400-tisíc rumunských Židov bolo zavraždených počas holokaustu a ostatní ušli, mnohí do Izraela. Teraz to spojili s farmaceutickými firmami, cez ktoré chcú Židia ovládnuť ľudstvo. Postavili EÚ a USA proti národným záujmom Rumunov,“ vysvetľoval.
Toto všetko zapadá do obrany diktátora Ceaușesca. Používajú údajne naratív, že „komunistický režim bol veľmi dobrý, nemali sme problémy, Ceaușescu bol otcom národa“, pričom cieľom je prezentovať rumunskú históriu ako úspech. „Rumunsko bez EÚ, Rumunsko ako samostatnú krajinu, ktorá sa o seba vedela postarať,“ dodáva politológ.
Opýtala som sa ho aj na zhrozenie mojej sprievodkyne Bukurešťou z toho, že Ceaușescu držal politických väzňov. „To je pravda, my sme nemali politických väzňov,“ povie Pârvulescu s iróniou v hlase. „Mali sme jednoducho väzňov. Mali sme prípad disidenta, ktorého v roku 1985 zavraždili vo väzení. Oficiálne nebol disident. Bol kontrabandista, lebo mal pár dolárov.“ Minulý rok mal súd rozhodnúť, či išlo o vraždu zo strany príslušníka Securitate, ale zhodnotil, že obeť nebola žiadny disident, ale len kontrabandista.
Hoci Rumunsko bolo silne komunistickou krajinou, bolo zároveň aj antiruské. Pre svoj protisovietsky postoj bol Ceaușescu spočiatku obľúbený doma aj na Západe. V roku 1968 dokonca otvorene kritizoval sovietsku inváziu do Československa. „A mali sme aj Coca-Colu a západné filmy,“ vravela s úsmevom sprievodkyňa. V tomto prípade jej USA neprekážajú.
Odkaz Židom, Američanom a Francúzom
Șoșoacă na rozhodnutie rumunského ústavného súdu, ktorý jej znemožnil kandidovať za prezidentku, zareagovala v živom prenose na Facebooku. „Toto dokazuje, že Američania, Židia a Európska únia plánovali zmanipulovať rumunské voľby ešte pred ich začiatkom,“ vyhlásila.
Na svoju webovú stránku veľkými písmenami napísala: „ODKAZ ŽIDOM A AMERIČANOM A FRANCÚZOM ATĎ.: NEBOJÍM SA VÁS! NEZASTAVÍM SA! NEBUDEM TICHO! BUDETE MA MUSIEŤ ZABIŤ A ANI POTOM NEBUDEM TICHO, LEBO MÔJ HLAS BUDE ZNIEŤ AJ Z HROBU!
Dôvod rozhodnutia súd zatiaľ nezverejnil, zvykne to robiť až dodatočne. Jeho deväť členov je politicky menovaných a rozhodnutie vyvolalo obavy naprieč politickým spektrom. Viacerí politici kritizovali Șoșoacăovej antisemitskú a krajne pravicovú rétoriku, ale zároveň sa domnievajú, že rozsudok predstavuje bezprecedentnú hrozbu pre demokratické hodnoty.
Politológ Pârvulescu týmto obavám nerozumie. Ústava podľa neho jasne zakazuje šíriť extrémistický a antisemitský naratív. „Osoba, ktorá nerešpektuje ústavu, predsa nemôže byť rumunskou prezidentkou,“ povedal s tým, že mu nesedí ani argument o slobode prejavu.
„Sloboda prejavu vám totiž nedáva slobodu šíriť fašistickú propagandu, čo táto dáma (Șoșoacă – pozn. red.) jednoducho robí.“
Hovorí, že mnohí, ktorí sa postavili na Șoșoacăovej stranu, sa len obávajú, kam pôjde jej 12 až 15 percent hlasov a či to nepomôže druhému krajne pravicovému kandidátovi Georgeovi Simionovi dostať sa do druhého kola.
Súhlasí, že ide o bezprecedentný rozsudok. „Ale ja tvrdím, že aj Șoșoacăovej rétorika je precedentná. To sme tu ešte nemali. Problém je, že tento antieurópsky naratív je teraz veľmi populárny.“
Odolnosť proti dezinformáciám je v Rumunsku nízka. Spomedzi členov EÚ je krajina predposledná v rebríčku mediálnej gramotnosti obyvateľov. V správe, ktorú vypracovalo Euroatlantické centrum odolnosti, sa píše, že „Rumuni si osvojili globálne konšpiračné príbehy… a mylné informácie prevážili nad argumentmi prezentovanými vedeckou komunitou alebo úradmi“.
Kto sú tí „oni“?
Kto vlastne šíri konšpirácie v Rumunsku? Kto sú tí „oni“, o ktorých Pârvulescu hovorí? Ortodoxná cirkev a trollovia z niekdajších fariem Jevgenija Prigožina, ktorý zomrel pri páde lietadla, ku ktorému došlo po jeho neúspešnom pochode na Moskvu.
„Prigožinove trollie farmy v Petrohrade zamestnávajú stovky ľudí z Moldavska a niektorí sú aj priamo z Rumunska. Vedia po rumunsky a poznajú rumunskú mytológiu, čo je veľmi dôležité, pretože musia ruský naratív vložiť do kontextu, ktorý bude pre rumunskú verejnosť chytľavý,“ vysvetľuje rumunský politológ.
Svoje teórie zvyčajne šíria cez sociálne siete, ako Facebook, Instagram alebo TikTok, ale najmä cez WhatsApp, ktorý je v Rumunsku veľmi obľúbený a ľudia sa prihlasujú do rôznych whatsappových skupín.
Druhým veľkým šíriteľom konšpirácií je podľa Pârvulesca ortodoxná cirkev. Medzivojnové fašistické obdobie bolo v Rumunsku nielen politické, ale aj náboženské, lenže vtedajší legionári boli „totálne antiruskí“. Dnešná rumunská krajná pravica podľa politológa takisto využíva náboženstvo, ale na rozdiel od medzivojnových fašistov je proruská.
„Využívajú náboženstvo, farárov a množstvo mníchov z gréckej hory Athos, čo je centrum ortodoxného sveta,“ pokračuje politológ. „Putin je tam veľmi populárny, mnoho mníchov pochádza z Rumunska. Sú tam pod ruským vplyvom, sú proti Európskej únii a v Rumunsku sú považovaní pomaly za svätých. Sú veľmi vplyvní a práve oni spopularizovali ruský naratív v Rumunsku.“
Autokefálna cirkev sa podľa neho chce stať najväčšou kultúrnou mocnosťou v Rumunsku. Má obrovský vplyv na rumunskú spoločnosť, a to najmä na vidieku a v malých mestách, ktoré majú ekonomické problémy.
„Farári tam šíria konšpiračné teórie,“ hovorí Pârvulescu. Nahovárajú ľuďom, že za ich zlú životnú úroveň môže EÚ a USA, pretože kedysi – za komunizmu – bolo Rumunsko samostatné a nezávislé. „Šíria rôzne konšpirácie, napríklad aj o vakcínach proti covidu. Máme videá, na ktorých mnísi a farári vysvetľujú veriacim, že vo vakcínach sú mikročipy. A zaočkovanosť je u nás katastrofálna, zaočkovať sa dalo okolo 35 percent populácie.“
Prečo je pre Rusko také zaujímavé práve Rumunsko? Lebo je tam veľa dôležitých základní NATO, myslí si Pârvulescu. „Druhý dôvod je, že pre Rusko je dôležité rozpútať hybridnú vojnu v každej európskej krajine,“ dodal s tým, že vláda s konšpiráciami nič nerobí.
A takto národ pripravili o otca…
Prehliadka Bukurešti s dôrazom na komunistickú minulosť sa pre mňa skončila pod balkónom, z ktorého sa diktátor Nicolae Ceaușescu snažil 21. decembra 1989 prihovoriť nahnevanému davu ľudí.
V tom čase protesty prebiehali už týždeň v iných mestách a príslušníci štátnej bezpečnosti Securitate proti demonštrantom použili vodné delá, spustili na nich paľbu, rozháňali ich na tankoch a ostreľovali z vrtuľníkov. Pod Ceaușescovým balkónom na nich spustili paľbu z guľometov.
Demonštrantom sa podarilo vtrhnúť do prezidentského paláca, z ktorého strechy Ceaușescu s manželkou Elenou ušiel vrtuľníkom.
O niekoľko hodín Caușescovcov zadržali a predviedli pred špeciálny vojenský tribunál, ktorý ich odsúdil na trest smrti a hneď po vynesení rozsudku ich zastrelila popravná čata.
„A tak nás Američania pripravili o nášho otca,“ zhrnula sprievodkyňa a dodala, že práve Američania zároveň strieľali na demonštrantov a zavraždili tu približne tisíc ľudí.
Politológ Pârvulescu nad tým len krúti hlavou. „Vieme veľmi dobre, kto tých ľudí vraždil: Securitate,“ povedal. „Cieľom tejto konšpirácie je prehodiť vinu za zločiny zo Securitate na USA, aby tvrdili, že skutočnou hrozbou sú USA.“
Boj proti ruskej propagande a dezinformáciám je v Rumunsku beh na dlhú trať a je otázne, ako sa k tomu postaví nový prezident alebo prezidentka, ktorý vzíde z nastávajúcich volieb. Isté je len jedno: nebude to Diana Șoșoacă.
Rozsudok ústavného súdu je konečný a nedá sa proti nemu odvolať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
