Voči plánu kolonizovať Mars som silne skeptický, hovorí nobelista, ktorý objavil prvú planétu mimo slnečnej sústavy
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]
Astrofyzika Michela Mayora na štúdium vedy inšpirovala hora v tvare písmena Z, ktorá vznikla posunom litosférických dosiek, a učiteľ, ktorý na hodinách robil extravagantné experimenty.
V roku 1994 spolu s kolegom Didierom Quelozom objavil prvú planétu, ktorá sa nachádza mimo slnečnej sústavy, 51 Pegasi b, a v roku 2019 sa vďaka tomu stal laureátom Nobelovej ceny za fyziku. Mayor stál aj za objavom väčšiny z ďalších exoplanét v Mliečnej ceste, ktorých dnes poznáme približne 5000.
Bez váhania však hovorí, že jeho najobľúbenejšou zostáva planéta Zem. „Mám veľmi rád prírodu, turistiku v Alpách a v neposlednom rade sú tu aj vhodné podmienky na prežitie,“ hovorí vedec, ktorý študuje planéty tvorené oceánom, lávou či tie, na ktorých pravdepodobne prší železo.
V rozhovore sa dočítate aj:
- prečo nevidí dôvod kolonizovať Mars;
- aké najbizarnejšie planéty vo vesmíre zatiaľ poznáme;
- ako vedci na planétach mimo našej sústavy hľadajú život a ako by mohol vyzerať;
- prečo je pre vedcov problém Starlink a podobné projekty;
- ako sa nobelista stal komiksovou postavičkou.
Stojíte za objavom väčšiny planét, ktoré sú mimo našej slnečnej sústavy. Nie je trochu mrzuté, že na rozdiel od objaviteľov nových kontinentov, vodopádov či pohorí nikdy nenavštívite miesta, ktoré ste objavili?
Ja som o niečom takom nikdy ani nesníval. Som veľmi spokojný s vedeckou dráhou, ktorá ma priviedla k takýmto otázkam. Takže mi stačí vidieť tieto planéty z diaľky.
Myslíte si, že niekedy v budúcnosti bude možné dostať sa na tieto planéty mimo slnečnej sústavy?
Nevidím žiaden spôsob, akým by to bolo možné. V rámci slnečnej sústavy sa ľudia dostali najďalej na Mesiac, pričom svetlu na to stačí jedna sekunda. Aj pilotovaná misia na Mars bude podľa mňa veľmi náročná, pretože ak sa uskutoční, bude trvať približne osem mesiacov. Dlhšie cesty už nevidím veľmi ružovo a cestu na extrasolárnu planétu (mimo slnečnej sústavy – pozn. red.) považujem sa nemožnú.
Predstavte si, že by sme objavili dokonalú planétu pre život, ktorá je od nás vzdialená 30 svetelných rokov. V mierke Mliečnej cesty je to v podstate náš blízky sused. Ale 30 svetelných rokov je jedna miliarda sekúnd. Takže je to miliardukrát ďalej než na Mesiac. No a my nemáme možnosti, čas ani energiu, ktorá by nás tam dostala.
Nemám nič proti fantasy filmom či sci-fi príbehom, ktoré o takomto cestovaní rozprávajú. Veľakrát sú zaujímavé a veľmi pekné. No nie je to veda. Sme pozemšťania a sme spojení s touto fajn planétou. Takže si ju treba chrániť a nesnívať o tom, že odídeme niekam preč.
Čiže cestovanie po kolóniách na exoplanétach ako v Hviezdnych vojnách sa nekoná…
Nie, pretože fyzikálne zákony platia pre všetkých rovnako. Čiže ak je pre nás nemožné ísť na planétu mimo našej slnečnej sústavy, tak pokiaľ vo vesmíre existujú nejaké iné bytosti, tak je to pre nerovnaké. Sme teda chránení vzdialenosťou.
Ako vnímate ambície súkromného sektora dobývať Mars? Elon Musk napríklad povedal, že do roku 2050 chce mať na Marse milión ľudí.
K tomuto som silne skeptický. Nejakí ľudia pravdepodobne pôjdu čoskoro na
