Danko bol pre neho smiešny politik, chcel dekriminalizovať Tisa: kto je Roman Michelko, ktorý by rád rozdelil RTVS

„Poznáme sa 15 rokov, máme za sebou rôzne obdobia vzťahov, ale tak to má byť. Verím, že priateľské podanie ruky nás spoločne dostane do parlamentu,“ povedal začiatkom júna Andrej Danko a podal ruku politickému komentátorovi a bývalému kandidátovi strany Vlasť Romanovi Michelkovi.

A stalo sa – Michelko sa ako jedna z tvárí dezinformačnej scény prekrúžkoval z 15. miesta na kandidátke SNS do parlamentu. Michelko pritom v minulosti o Dankovi nemal vysokú mienku. Keď sa v predošlých parlamentných voľbách SNS nedostala do Národnej rady, Michelko cez svoj youtubový kanál radil delegátom SNS, aby zmenili lídra. Na Dankovu adresu takisto povedal, že je ako politik smiešny.

Dnes je však všetko inak a Michelko po voľbách tvrdí, že poslanecký klub SNS bude pod vedením Andreja Danka stabilný. Predseda SNS má podľa Michelka „dosť sociálnej inteligencie“ a chápe, že každý jeden z členov klubu má nejakú agendu, ktorú chce presadzovať v budúcej koalícii. SNS má 10 poslancov, no iba Danko je členom strany.

Michelko vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v odboroch filozofia -história a politológia. V minulosti komentoval politickú situáciu aj vo verejnoprávnych médiách, v Udalostiach a komentároch RTVS bol podľa svojich slov častým hosťom, spoločne s Eduardom Chmelárom.

„Po kandidatúre za Vlasť mi to zarezali. Podstatné je pre mňa nie to, kde hovorím, ale čo hovorím. Mne nikdy nikto nenašiel žiadnu konšpiráciu,“ obhajuje svoje pôsobenie na dezinformačných weboch Michelko.

Na rozdiel od svojich nových poslaneckých kolegov za SNS verejne nehovorí o tom, že chce v parlamente riešiť chemtrails (konšpiračná teória, podľa ktorej sú z lietadiel do vzduchu rozprašované škodlivé látky či vírusy a baktérie s cieľom poškodiť zdravie človeka -pozn. red.) ako napríklad lekár a šéf TV Slovan Peter Kotlár.

Matičiar Michelko sa však v uplynulých rokoch pravidelne zúčastňoval protivládnych protestov, spoluorganizoval aj jeden z protestov proti podpisu obrannej zmluvy s USA a bol aj jedným z komentátorov ruského propagandistického webu Sputnik News.

Okrem toho sa objavoval na TV Slovan ako hosť Martiny Šimkovičovej a Petra Kotlára, diskutoval s antisemitom a internetovým agresorom Danielom Bombicom a redaktorsky sa podieľal na vysielaní Slobodného vysielača. „Pozdravujeme nášho redaktorského kolegu Romana Michelka (z relácií Trikolóra a Politické rozhovory), prajeme mu úspešné fungovanie v NR SR, prípadne vo vláde SR, a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu,“ napísal po voľbách na Facebooku Slobodný vysielač.

Politik nemôže byť smiešny

Ako sa vlastne politický komentátor Michelko dostal na kandidátku SNS? Po sneme SNS v septembri 2020 natočil video, v ktorom kritizoval stranu, že za zlý výsledok vo voľbách nevyvodila politickú zodpovednosť.

„Danko začal dobre, ale veľmi rýchlo sa stal smiešnym. V politike môžete byť nenávidený, v politike môžete byť odsudzovaný, v politike môžete robiť kontroverznosti, ale nemôžete byť smiešny,“ hovoril Michelko a kritizoval, že Danko v strane nikoho nepočúval.

„Do exekutívnych funkcií dával ľudí mimo strany, čo je vec, ktorá môže strane vadiť, Ak by to boli dobré nominácie, nemuselo to tak vadiť voličom, ale tie nominácie neboli často dobré a často neboli vôbec dobré,“ hodnotil lídra SNS pred tromi rokmi.

SNS v bývalej vláde nominovala na ministerské kreslá nestraníkov – napríklad ministrom školstva bol Peter Plavčan, ktorý odstúpil pre podozrenia z pochybení s eurofondami, v kresle ho následne vystriedala Martina Lubyová, ktorá do SNS vstúpila až v roku 2020.

Aj teraz Andrej Danko na ministerské posty nominoval politikov, ktorí nie sú členmi strany. Rudolf Huliak je predseda malej strany Národná koalícia, Martina Šimkovičová je nestraníčka.

Michelko SNS pod vedením Andreja Danka takisto zazlieval, že nebola schopná presadiť výročie podpísania Trianonu ako pamätný deň, a poukazoval aj na kauzu Dobytkár, ktorá sa spája s nominantmi SNS.

Napriek tomu sa uchádzal o zvolenie za stranu Andreja Danka a pri ohlásení kandidatúry to vysvetľoval tak, že „voľby 2023 budú prelomové a treba urobiť všetko preto, spojiť všetky sily, aby neprepadli národné hlasy“.

Viac ako osobu lídra SNS vyzdvihol Michelko fakt, že strana otvorila kandidátku a umožnila kandidovať aj ľuďom z menších politických subjektov – ľuďom okolo Tomáša Tarabu či hviezdam dezinformačných webov ako Rudolf Huliak, Martina Šimkovičová a Peter Kotlár.

SNS vyťažila z Michelkovej popularity – na YouTube jeho súkromný kanál, kde komentuje politické dianie, odoberá viac než 63-tisíc ľudí. Politológ Michelko, ktorý je aj publicistom a vydavateľom kníh v Spolku slovenských vydavateľov, získal vo voľbách 25 872 prednostných hlasov.

Blízko Mečiarovmu hnutiu

Michelkov vstup do parlamentu možno považovať za jeho prvý veľký úspech. V minulých parlamentných voľbách neúspešne kandidoval za stranu Štefana Harabina Vlasť, ktorú nepodporili ani tri percentá voličov.

K Národnej rade mal však Michelko blízko už v minulosti – počas prvej vlády Roberta Fica (2006 – 2010) pôsobil v parlamente ako asistent poslanca Smeru Jána Podmanického, ešte predtým robil asistenta poslancovi HZDS Augustínovi Mariánovi Húskovi, ktorý bol podpredsedom parlamentu v najhorších časoch mečiarizmu. V rokoch 1999 až 2001 riadil Michelko spravodajstvo rádia Hviezda FM, ktoré bolo blízke Mečiarovmu hnutiu.

Michelko je aj aktívnym členom Matice slovenskej, v roku 2013 a 2017 kandidoval za predsedu tejto inštitúcie, no neúspešne – súčasného predsedu Matice Mariána Gešpera podporilo 258 delegátov, Michelko získal 127 hlasov.

V Matici je však naďalej aktívny, prispieva napríklad do periodika Slovenské národné noviny, kritizoval reklamnú grafiku bratislavského Divadla Pavla Országha Hviezdoslava s bustou Hviezdoslava, ktorá pobúrila matičiarov aj politikov SNS, Republiky či Smeru.

„Ukrajinská a dúhová vlajka, odrezaná hlava Hviezdoslava a preškrtnutý slovenský dvojkríž. Zastavme to! Aj preto kandidujem do parlamentu, aby sme vytvorili hrádzu proti progresivizmu a Slovensku vrátili úctu k jeho koreňom,“ okomentoval grafiku Michelko.

Dekriminalizácia Tisa

Michelko je známy aj tým, že v minulosti vyzýval „národné sily“, aby dekriminalizovali prezidenta vojnového Slovenského štátu Jozefa Tisa odsúdeného na smrť.

„Pred národnými silami je obrovská úloha – intenzívne a systematicky pracovať na dekriminalizácii prezidenta prvej Slovenskej republiky Tisa. Schytávali by sme za to poriadne mediálne útoky od neoliberálnych médií. Nájdu sa však ľudia, ktorí pôjdu na túto kamikadze misiu? Ako dlho budú schopní schytávať útoky predajných médií? Toto je najväčšia výzva pre národné sily – nájsť a sformovať novú generáciu a jej obsahovú platformu,“ hovoril Michelko v roku 2012 na konferencii Spolku slovenskej inteligencie Korene.

Snaha o dekriminalizáciu Tisa však pripravila Michelka o miesto v Správnej rade Ústavu pamäti národa. Po tom, ako Denník N v roku 2015 upozornil na jeho snahu, vtedajší premiér Robert Fico stiahol z rokovania vlády jeho nomináciu. Na to premiéra vyzývala aj židovská humanitárna organizácia B’nai B’rith Tolerancia, ktorá sa vtedy proti Michelkovi ozvala.

Veľké plány s RTVS a médiami

Michelko už pred voľbami naznačoval, že by sa chcel v politike venovať kultúre, médiám, školstvu či sociálnej politike. „S najväčšou pravdepodobnosťou budem pôsobiť vo výbore pre kultúru a médiá,“ povedal v povolebnom rozhovore pre Plusku.

Do ministerského kresla nominovala SNS bývalú moderátorku TV Markíza Martinu Šimkovičovú, ktorá je v súčasnosti hviezdou dezinformačnej scény. Michelko podľa svojich vyjadrení nedostal ponuku stať sa ministrom kultúry, post štátneho tajomníka by odmietol. „V tom prípade ostanem v parlamente,“ povedal v diskusnej relácii RTVS.

V programe, s ktorým išiel do volieb, uvádza, že je za rozdelenie RTVS na dve samostatné inštitúcie. Rozhlas a televízia fungovali spoločne do roku 2010, keď ich navrhol spojiť vtedajší minister kultúry Daniel Krajcer (SaS).

Michelkovi podobne ako ďalším predstaviteľom extrémistickej scény prekáža, že alternatívne názory nedostávajú väčší priestor v médiách, najmä vo verejnoprávnych. Poukazoval na to, že Kotlebova ĽSNS sa len zriedka objavovala v politických diskusiách.

„Okamžite zastavím súčasný stav v rozhlase a televízii, kde sú niektoré politické subjekty jasne diskriminované a niektoré, naopak, extrémne preferované. Som za vyvážené politické a spoločenské diskusie proporčne zastúpené všetkými spoločensko-politickými názormi vrátane národno-sociálneho,“ tvrdí Michelko.

Na „proporčné zastúpenie“ by podľa neho mohla dohliadať aj novovytvorená dramaturgická rada. Zodpovedala by za to, aby všetky názorové prúdy boli zastúpené nielen v politických, ale aj spoločenských reláciách.

Podobne ako to vo svojom programe navrhovalo hnutie Republika, aj Michelko je proti „vypínaniu“ dezinformačných médií.

„Hlavné správy sú mienkotvorný, názorový, hodnotový web, ktorý má možno väčšiu mienkotvornosť ako Denník N v istej časti spoločnosti. Ja neriešim nálepky, ja riešim obsah,“ vyjadril sa napríklad na adresu tohto dezinformačného média Michelko.

Michelko sa podobne ako ďalší politici za SNS či Smer pridal k bojkotu mainstreamových médií – pre Hlavné správy sa vyjadril, že vzniká „nepísaná dohoda, že najviac nepriateľským, protislovenským médiám sa neodpovedá a nespolupracuje sa s nimi: sú to médiá ako Denník N, SME, Aktuality či Rádio Expres“. „Niektoré médiá vrátane veľkých televízií zatiaľ dostali šancu na sebareflexiu, ale tie najväčšie ,žurnalistické žumpy‘ si zaslúžia bojkot,“ povedal Michelko, ktorý bude v parlamentnom výbore pre kultúru a médiá.

Oceňovaný alternatívou

To, že má k dezinformačným médiám blízko, ukazuje okrem jeho častých komentátorských vstupov v jednotlivých alternatívnych médiách aj Krameriova cena, ktorú si v októbri tohto roka prebral už ako zvolený poslanec Národnej rady.

Ide o kontroverznú cenu, ktorú udeľuje Asociácia nezávislých médií – medzi jej zakladateľov patria aj prevádzkovatelia dezinformačných webov.

České médiá si Krameriovu cenu všímajú najmä pre osoby, ktoré založili spomínanú asociáciu. Jedným z nich bol Jan Korál, ktorý stojí za webom NWOO.org. Už jeho názov odkazuje na známu konšpiračnú teóriu o novom svetovom poriadku.

Cenu v minulosti získali napríklad spisovatelia známi z alternatívnej scény ako Jozef Banáš či Gustáv Murín, v roku 2018 dostal ocenenie aj zavraždený novinár Ján Kuciak, no jeho rodina ho odmietla prevziať.