Denník N

Je to živel! hovoria o Bartuszovi kolegovia umelci, teoretici a teoretičky

Juraj Bartusz na výstave v Tatranskej galérii v Poprade, august 2023. Foto N - Tomáš Benedikovič
Juraj Bartusz na výstave v Tatranskej galérii v Poprade, august 2023. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Umelec Juraj Bartusz má 90 rokov. Oslovili sme jeho kolegov, bývalých študentov, teoretikov a teoretičky, s ktorými počas svojej umeleckej kariéry spolupracoval, a pýtali sme sa ich, čo pre nich Juraj Bartusz a jeho tvorba znamenajú.

„Naučil ma brať vážne umenie a pritom sa nebrať príliš vážne,“ hovorí o Bartuszovi ako pedagógovi umelec Dušan Zahoranský. „V jeho dielach je naliehavo prítomný závažný autorský odkaz – nebyť apatický, neustále reagovať a zaznamenávať to, čo sa okolo nás v čase a priestore deje,“ píše Vladimíra Büngerová, historička umenia, kurátorka Slovenskej národnej galérie.

Juraja Bartusza, ktorý sa dožíva neuveriteľnej deväťdesiatky, vidím stále ako vášnivého a mimoriadne zaujatého tvorcu schopného neustále inovovať svoju tvorbu a expandovať na nové územia. Jeho tvorba napriek svojej mnohotvárnosti a rôznorodosti vykazuje určitú jednotiacu silu – vnútornú ideu, alebo ak chcete, princíp, ktorý jeho tvorbu spája. A tým je jeho veľmi komplexné umelecké gesto. To gesto sa vždy odohráva v čase, ním pretvára, stvárňuje svet okolo seba, je veľmi robustné, rudimentárne, intuitívne a spontánne, ale zároveň veľmi telesné, mentálne a fyzicky sústredené, energické i energeticky výbušné, jednoducho povedané, úderné. Zanecháva silnú autorskú stopu.

Katarína Bajcurová, historička umenia, kurátorka SNG


Juraja Bartusza poznám ako umelca, ktorého tvorbu sledujem od začiatku 70. rokov. Stretávali sme sa mimo oficiálnej scény – často v Košiciach (s ďalšími výtvarníkmi z tejto „obce“). Neraz som bol v čase normalizácie priamo v jeho košickom ateliéri – poznával som jeho post-geometricko-konceptuálno-akčné umenie… Juraj, pamätáš si na oslavu tvojej päťdesiatky, 23. 10. 1983, keď sme „prepadli“ teba a Máriu s Mišom Kernom a Etiennom Cornevinom? Spomínaš si, ako sme po revolúcii spolu začali učiť na VŠVU v Bratislave? A ako si ma po roku 2004 zlanáril na Technickú univerzitu v Košiciach, kde si bol pri zrode výtvarnej katedry? Rád, Juraj, spomínam aj na tieto „časy“ – bola tam skvelá atmosféra! Juraj, zdravie Ti prajem!

Rudolf Sikora, umelec

Juraj Bartusz: Kozmická hlava, 1976 – 1978. Zbierka SNG.
Juraj Bartusz: Chvíľa pred štartom (Hold J. Gagarinovi), 1972, Zbierka SNG.

Juraj ma naučil nespokojnosti a ukázal mi, ako dospieť k riešeniam, ktoré predstihujú moje vlastné limity. Naučil ma brať vážne umenie a pritom sa nebrať príliš vážne. V jeho okolí vládol rešpekt k prírode a prirodzeným veciam. Bolo prirodzené vnímať a užívať si kvality klasického umenia, napríklad realistického sochárstva, ale rovnako naplno zažívať efemérne formy konceptuálneho alebo angažovaného umenia. Ukázal mi, ako sa môžu tvary, formy a gestá neunavene vzťahovať k inak veľmi zložitým problémom života. Tej nespokojnosti som sa doposiaľ nezbavil a som mu za to vďačný.

Dušan Zahoranský, umelec, profesor AVU v Prahe


Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie