Kaliňák u Žilinku najprv uspel s paragrafom 363, potom mu to pomohlo pri ospravedlnení od štátu

Po zakladateľovi Penty Jaroslavovi Haščákovi má v rukách ospravedlnenie od štátu aj vplyvný člen Smeru Robert Kaliňák, ktorý sa má vo štvrtej vláde Roberta Fica stať ministrom obrany.

Kaliňákovi sa ospravedlnilo ministerstvo spravodlivosti za nezákonné trestné stíhanie a väzbu v prípade Súmrak. Ako prvý to zverejnil portál aktuality.sk. Ak by ospravedlnenie nedosiahol, chcel si nárokovať náhradu nemajetkovej ujmy v maximálnej výške 35-tisíc eur.

Budúci štvornásobný premiér Fico tiež čelil obvineniu v kauze Súmrak, no na rozdiel od Kaliňáka nemohol od ministerstva požadovať ospravedlnenie, lebo nebol stíhaný vo väzbe. Poslanci parlamentu vlani nedali súhlas na to, aby sa súd vôbec mohol zaoberať tým, či Fico pôjde do väzby.

Prípad Súmrak sa dodnes vyšetruje, Kaliňáka podozrievali, že ako niekdajší minister vnútra spolu s premiérom Ficom zneužívali políciu a finančnú správu na boj proti politickým oponentom, najmä proti vtedajšiemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi a predsedovi OĽaNO Igorovi Matovičovi.

Ak by kauza teoreticky vyústila do nového obvinenia Kaliňáka, na ospravedlnenie by to nemalo žiaden vplyv, pretože sa týka toho, ako mu doposiaľ bolo zasiahnuté do práv.

Zvrat nastal na generálnej prokuratúre

Prípady Haščáka a Kaliňáka, ktorým sa štát ospravedlnil, nie sú identické. Rozdiel je v tom, že kým u vplyvného finančníka Najvyšší súd pri prepúšťaní z väzobnej cely konštatoval, že chýbajú dôkazy na jeho trestné stíhanie v kauze súvisiacej s Gorilou, v prípade Kaliňáka sudcovia o jeho obvinení nepochybovali.

Zvrat nastal až na generálnej prokuratúre, ktorá Kaliňáka vlani v novembri zbavila obvinenia využitím sporného paragrafu 363 Trestného poriadku.

Práve uznesenie námestníka generálneho prokurátora Maroša Žilinku Jozefa Kanderu, proti ktorému sa nedalo odvolať, prispelo k tomu, za čo všetko sa štát Kaliňákovi ospravedlnil.

Pózovanie v putách

Najprv si pripomeňme, čo sa dialo vlani v apríli, keď vyšetrovatelia NAKA Kaliňáka zadržali. Vtedy bol mimo politiky, robil advokáta a ešte nebolo jasné, že vo voľbách bude kandidovať za Smer a z politického dôchodku, na ktorý sa sám poslal po vražde Jána Kuciaka v roku 2018, sa vráti priamo do vlády.

Keď ho kukláči predvádzali pred sudcu Špecializovaného trestného súdu Miroslava Mazúcha, novinárom pózoval v putách. Zo súdu však domov nešiel, keďže sudca rozhodol, že na základe dovtedy získaných dôkazov je jeho obvinenie v kauze Súmrak opodstatnené, a zobral ho do kolúznej väzby.

Kaliňák nesúhlasil, podal proti tomu sťažnosť. Za mrežami strávil zhruba tri týždne, kým senát Najvyššieho súdu v zložení Peter Hatala a členovia Juraj Kliment a Peter Štift rozhodol, že na jeho držanie v kolúznej väzbe nie sú zákonné dôvody. Trojčlenný senát však trval na tom, že Kaliňákovo trestné stíhanie je dôvodné.

Bývalý minister vnútra tak išiel na slobodu a ďalej bol obvinený. Až do momentu, kým generálna prokuratúra vlani v novembri zasiahla do vyšetrovaného prípadu Súmrak a zbavila obvinení Kaliňáka, ale aj predsedu Smeru Fica, bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara a oligarchu blízkeho Ficovi Norberta Bödöra.

Budúci minister obrany Kaliňák teraz nedosiahol ospravedlnenie len za nezákonnú väzbu, ale aj za nezákonné obvinenie, hoci sudcovia zaoberajúci sa jeho väzobným stíhaním v ňom nijaké pochybenie nenašli. Ako nezákonné zrušil obvinenie až Žilinkov námestník Kandera, ktorý vyhovel žiadosti Kaliňáka zbaviť ho trestného stíhania cez paragraf 363.

Ministerstvo hovorí o štandardnom postupe

Ministerstvo spravodlivosti reagovalo, že v prípade Kaliňáka postupovalo tak ako vo všetkých ostatných prípadoch – v súlade so zákonom o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. „Ministerstvo je povinné rešpektovať rozhodnutia príslušných súdov o tom, že osoby nemali byť vzaté do väzby, ako aj rozhodnutia generálneho prokurátora SR o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť,“ napísal hovorca rezortu Timotej Lauko.

„Ospravedlnenie za štát bolo poskytnuté štandardným postupom za zásahy štátnej moci do práv občana, ktorých nezákonnosť konštatovali na to príslušné orgány, teda za vznesenie obvinenia a vzatie do väzby,“ dodal ešte Lauko.

Kaliňákovi vyhoveli na poslednú chvíľu, o predbežné prerokovanie nároku na odškodné požiadal 20. apríla a štát má na vybavenie pol roka. Ospravedlnenie mu podpísali v stredu, dva dni pred uplynutím lehoty.

Budúci minister obrany sa k záležitosti nevyjadril, telefón nedvíhal, na zaslané otázky nereagoval.

Podpísal štátny tajomník, ktorý bol roky na generálnej prokuratúre

Ospravedlnenie Kaliňákovi podpísal štátny tajomník rezortu spravodlivosti Peter Sepeši, ktorý bol prakticky celú profesionálnu kariéru prokurátorom. Na generálnej prokuratúre pracoval 20 rokov, od apríla 2021 pôsobil ako predseda prokurátorskej rady GP a člen Rady prokurátorov SR.

Dvojkou rezortu spravodlivosti sa stal v novembri minulého roka, keď SaS opustila vládnu koalíciu a namiesto ministerky Márie Kolíkovej nastúpil do vedenia rezortu Viliam Karas.

Podľa hovorcu ministerstva ospravedlnenie podpísal štátny tajomník Sepeši po schválení postupu terajšou ministerkou spravodlivosti Janou Dubovcovou, ktorá je z úradníckeho kabinetu Ľudovíta Ódora. „Vo všetkých prípadoch poskytuje ospravedlnenie v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, nie konkrétna osoba, ktorá v súlade s internými predpismi oznámenie podpísala,“ uviedol hovorca ministerstva Lauko.

Žilinka verzus Lipšic

K ospravedlneniu Kaliňákovi sa rozdielne vyjadrili generálny prokurátor Maroš Žilinka a špeciálna prokuratúra pod vedením Daniela Lipšica, ktorí sú dlhšie v spore pre paragraf 363, ktorým u Žilinku zasahujú do prípadov týkajúcich sa prominentov.

Žilinka v piatok zverejnil na Facebooku status s názvom „Pravda zostane vždy len pravdou“, venoval sa v ňom prípadom Haščáka a Kaliňáka, ktorým sa štát ospravedlnil. Hoci sa v minulosti viackrát ohradil, že to nie on, ale jeho námestník Kandera zbavil v kauze Súmrak obvinení Kaliňáka či Fica, teraz už v statuse písal o „rozhodnutí generálneho prokurátora“.

Ľudí sa pýtal, či si spomínajú, „aké útoky zo strany niektorých mienkotvorných médií a politikov sprevádzali rozhodnutia generálneho prokurátora“, ktorými došlo podľa paragrafu 363 k zrušeniu nezákonných rozhodnutí o trestnom stíhaní Haščáka a obvinených v kauze Súmrak vrátane Kaliňáka. Podľa Žilinku išlo o útoky „bez vecných a právnych argumentov“, ktorých cieľom bolo „spochybňovať, diskreditovať a manipulovať“.

„Tieto dve kauzy nemajú spoločné len to, že postupy a rozhodnutia OČTK boli nezákonné, že nezákonnosť väzobného stíhania obvinených konštatoval Najvyšší súd SR a nezákonné trestné stíhania obvinených boli reparované až postupom podľa § 363 Trestného poriadku. Spája ich aj to, že ZA NEZÁKONNÉ TRESTNÉ STÍHANIE a VӒZBU sa obvineným Jaroslavovi H. a Robertovi K. musel OSPRAVEDLNIŤ ŠTÁT prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR,“ napísal na Facebooku Žilinka.

To, že Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd v prípade Kaliňáka konštatovali, že jeho trestné stíhanie bolo dôvodné, Žilinka v statuse nijako nerozoberá.

Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na otázky týkajúce sa ospravedlnenia Kaliňákovi uviedol, že nebude komentovať postupy a rozhodnutia iných štátnych orgánov. V stanovisku poukázal na to, že Špecializovaný trestný súd aj Najvyšší súd konštatovali dôvodnosť trestného stíhania vrátane právnej kvalifikácie zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.

„Štyria sudcovia, vrátane troch sudcov Najvyššieho súdu SR sa teda zhodli, že obvinenie R. K. bolo zákonné a dôvodné. Rešpekt k právoplatným rozhodnutiam súdnej moci je nevyhnutným predpokladom fungovania právneho štátu,“ podotkla hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová.

Prípad Súmrak dodnes nie je ukončený, Fico s Kaliňákom stále nemajú isté, že nebudú znova obvinení.

Po tom, čo do kauzy vstúpila generálna prokuratúra cez paragraf 363, sa však prípad rozdelil. Podozrenia týkajúce sa zosnovania zločineckej skupiny dozoruje špeciálna prokuratúra a v prípade podozrení z ohrozenia daňového tajomstva, keď Smer v roku 2017 zverejňoval daňové informácie o Kiskovi a Matovičovi, robí dohľad bratislavská krajská prokuratúra, čo vyšetrovanie sťažuje, keďže nevedia, čo odhalili tí druhí.

Výnimočné kroky u Žilinku, keď Kaliňákovi rušili ďalšie obvinenie

Kaliňáka v auguste, teda krátko pred voľbami, zbavila generálna prokuratúra pomocou paragrafu 363 obvinenia aj v ďalšej kauze. Ide o prípad týkajúci sa podozrení, že oligarcha blízky Smeru Jozef Brhel za éry Smeru dorovnával nízky štátny plat na úroveň zárobku v súkromnej firme niekdajšiemu šéfovi finančnej správy a nominantovi Smeru Františkovi Imreczemu. Podľa vyšetrovateľov mu takto pomimo vyplatil milión eur a kúpil si Imreczeho lojalitu. Za Brhelom údajne poslal Imreczeho práve Kaliňák, ktorý to odmieta.

Generálna prokuratúra v lete pri rušení obvinenia Kaliňákovi v kauze „dorovnávania platu“ vybočila zo svojich zaužívaných pravidiel, okrem iného rozhodla bez originálu spisu a uznesenie neobvykle podpísal Žilinkov netrestný námestník Jozef Sedlák.

Haščák bol pripravený súdiť sa o milióny

Niekdajšiemu spolumajiteľovi Penty Haščákovi sa štát ospravedlnil za jeho trestné stíhanie a väzbu vlani v septembri. Ak by mu nevyhoveli, bol pripravený súdiť sa o odškodné okolo 16 miliónov eur. Haščák bol vo väzbe mesiac od decembra 2020 v súvislosti s podozreniami z korupcie pri získavaní nahrávky Gorily. Ospravedlnenie mu podpísal vtedajší štátny tajomník rezortu spravodlivosti a terajší poslanec z klubu SaS Ondrej Dostál.

Dostál vraví, že prípad Kaliňáka je podobný Haščákovmu a postupuje sa v zmysle zákona o odškodňovaní ľudí za nezákonné stíhanie vo väzbe. „Nemalo to nič spoločné s tým, čo si myslím o Gorile, čo si myslím o pánovi Haščákovi, aký je môj občiansky postoj v tejto veci, bol som štátny tajomník a musel som postupovať v zmysle zákona a postupoval som tak, ako sa postupuje v obdobných alebo rovnakých prípadoch,“ hovorí Dostál z klubu SaS.

K tomu, že súdy v prípade člena Smeru Kaliňáka ani raz nekonštatovali, že by bol v kauze Súmrak nezákonne obvinený, Dostál podotkol: „Len to potvrdzuje, že generálny prokurátor pán Maroš Žilinka uplatňuje paragraf 363 Trestného poriadku nesprávnym spôsobom. Rovnako to potvrdzuje, že súčasná právna úprava obsiahnutá v paragrafe 363 je zneužiteľná na zametanie káuz pod koberec, ale iná vec je právny stav.“

„Právny stav je taký, že pokiaľ bol niekto zbavený obvinenia a predtým bol vo väzbe, tak táto väzba je zmysle zákona nezákonná bez ohľadu na to, či k tomu dospeli orgány činné v trestnom konaní alebo o tom rozhodol súd, alebo o tom rozhodol generálny prokurátor cez paragraf 363,“ pokračoval Dostál.

Žilinka odmieta, že by generálna prokuratúra paragraf 363 zneužívala, zopakoval to aj v piatok v reakcii na ospravedlnenie Kaliňákovi.

Generálny prokurátor sa však v piatok nechcel vyjadriť k tomu, čo avizoval v septembri pár dní pred parlamentnými voľbami – vtedy vyhlásil, že urobil zásadné rozhodnutie, o ktorom už informoval rodinu. Podrobnosti neuviedol, iba odmietol špekulácie, že by na budúci rok kandidoval za prezidenta.

Ani teraz neprezradil, aké rozhodnutie spravil. Za generálneho prokurátora bol zvolený na sedem rokov, funkčné obdobie mu má vypršať v decembri 2027.