Poradca prezidentky Giba: Byť ministrom nie je automatické ústavné právo

Ak prezidentka Zuzana Čaputová nedostane nový návrh na ministra životného prostredia, tak v stredu nevymenuje vládu, hovorí profesor a vedúci Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Marián Giba.

Môže prezidentka odmietnuť návrh predsedu vlády na vymenovanie ministra?

To je otázka, ktorá sa tiahne tridsiatimi rokmi slovenského ústavného systému, a hneď prvý výklad, ktorý Ústavný súd podal, bol z roku 1993, keď išlo o spor prezidenta Michala Kováča a predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Ústavný súd vtedy povedal, že ak predseda vlády podá prezidentovi návrh na vymenovanie a dokonca aj na odvolanie ministra, povinnosťou prezidenta je sa návrhom zaoberať a nie mu vyhovieť. A Ústavný súd dokonca ani neformuloval to, že by prezident musel uviesť nejaké dôvody. Takto široko to vtedy Ústavný súd vyložil.

Dôležité je povedať, že v roku 1999 tu bol zo strany parlamentu pokus zmeniť to. Súčasne so zavedením priamej voľby prezidenta bol do parlamentu predložený návrh, kde sa mal upraviť článok 111, ktorý hovorí, že na návrh predsedu vlády prezident vymenúva a odvoláva ostatných členov vlády. Mal sa upraviť tak, že sa tam doplní ďalšia veta, že návrhom predsedu vlády je prezident viazaný. Keby to takto boli schválili, nebola by pochybnosť, že prezident môže maximálne skúmať formálne kritériá, či je to občan voliteľný do Národnej rady. Potom však prišiel niekto, kto asi ani nepochopil to, čo povedal Ústavný súd v roku 1993, keď jasne odmietol, že by sa cez slovesný vid dala vyvodzovať povinnosť. A bolo by to aj v rozpore s pravidlami slovenského jazyka. Tú vetu, že návrhom je prezident viazaný, vypustili a zmenili slovesný vid z „vymenúva“ na „vymenuje“, čo je veľmi kontroverzný spôsob, ako povedať, že to je týmto prelomené. Keď si zoberiete všetky tri komentáre k ústave, ktoré existujú, ani jeden nezastáva názor, že by mal prezident striktnú povinnosť vymenovať ministra na návrh predsedu vlády. Skôr je to o tom, kde je tá hranica.

Načo potom bola zmena ústavy, kde sa „vymenúva“ zmenilo na „vymenuje“? Nie je dôležité, aký bol úmysel zákonodarcov? Ten bol taký, aby bol prezident návrhom predsedu vlády viazaný.

Úmysel bol jasný, o tom sa nedá pochybovať. Keď to však poviem cez metaforu, tak si predstavme streleckú súťaž, kde strelec mieri na terč, minie a povie, že mal úmysel trafiť. Môžeme mu za toto dať cenu alebo body? Slovesný vid, či vymenúva alebo vymenuje, nie je o povinnosti. To, či poviem, že niekto číta alebo čítava; chodieva alebo chodí; hrá alebo hráva futbal, ani v bežnom jazyku nemá žiadnu konotáciu s povinnosťou alebo možnosťou.

Ústavný súd v roku 1993 povedal, že jasné je to len vtedy, ak je napísané, že prezident môže. Vtedy je jasné, že môže, ale nemusí. Alebo ak sa napíše, že prezident je povinný, prípadne musí, alebo je viazaný. Vtedy je jasné, že musí. Vo všetkých ostatných prípadoch je nutné výkladom a systematickými súvislosťami hľadať, či je to právo alebo povinnosť.

Na margo toho slovesného vidu, aj pri referende je napísané, že prezident vyhlasuje, nie vyhlási referendum, ak ho o to petíciou požiada 350-tisíc občanov. Azda by sme pre slovesný vid dospeli k tomu, že nemusí? Asi nie.

Je to škoda, že to Národná rada vtedy nezvládla, úmysel tu bol, spôsob realizácie bol, aký bol. Je tu nejaká judikatúra Ústavného súdu a nejaká prax, ktorá sa nikdy neustálila v závere, že prezident je iba poštár, ktorý nemá absolútne čo povedať k menovaniu členov vlády.

Video: Poradca prezidentky Giba o vymenovaní novej vlády

Robert Fico si to nemyslí a aj povedal, že prezidentka je tu iba poštárka. Takto to podľa Fica bolo vždy, len zrazu je teraz všetko inak. Podľa Fica sa „vyrojili roje ústavných právnikov“, ktorých v živote nevidel, „expertov na ústavné právo par excellence, všetci vyštudovali v Sládkovičove alebo neviem kde a všetci teraz idú rozprávať, že to pani prezidentka môže inak všetko“. Vy ste vyštudovali v Sládkovičove?

Vyštudoval som na právnickej fakulte v Prahe, potom som si na Sorbone robil doktorát, takže na mňa to asi mierené nebolo.

Teraz ste profesorom na Univerzite Komenského a vedúcim katedry ústavného práva.

Neviem, kto tým bol myslený alebo či to bolo skôr len niečo všeobecné. Nemám dôvod ani záujem to komentovať. Môžem zopakovať, čo som povedal: máme tri komentáre k ústave a vo všetkých troch sa píše, že prezident má nejaké možnosti uváženia, respektíve sa určite ani v jednom nepíše, že by prezident bol pri menovaní vlády iba štatistom, ktorý skúma, či je kandidát občanom voliteľným do Národnej rady.

Je rozdiel v tom, či prezidentka odmieta vymenovať niekoho za ministra teraz, keď sa vytvára celá vláda, alebo keď to robí neskôr, keď sa napríklad ministri len menia a premiér zostáva?

Rozdiel je v tom, že partnerom prezidentky v súčasnosti nie je predseda vlády, pretože predsedom vlády k dnešnému dňu je Ľudovít Ódor, ktorý s týmto nemá nič spoločné z povahy veci. Tu ešte ani nie je debata medzi prezidentkou a predsedom vlády, na ktorú by sme vedeli aplikovať nejaký výklad, ktorý je výkladom o prezidentovi a predsedovi vlády. Sme ešte o krok vpred. Za ten krok sa veľmi rýchlo dostaneme, a keby to malo byť o tom, že prezident môže, kým nevymenuje vládu, a potom už musí, tak by sa to dalo veľmi jednoducho obísť tým, že týždeň alebo hodinu po vymenovaní ministra predloží premiér návrh na výmenu.