Denník N

Bieloruský denník: Zdá sa, že existujú dve Bieloruská: vnútri krajiny a v exile. Je však medzi nimi taký veľký rozdiel?

Ilustračné foto – Gerd Altmann/Pixabay
Ilustračné foto – Gerd Altmann/Pixabay

Skúsme si to vyjasniť.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

V bieloruskom verejnom priestore pravidelne vznikajú spory medzi tými, ktorí zostali v krajine, a tými, ktorí emigrovali. Ľudia sa môžu navzájom obviňovať z nečinnosti, zo zastavenia boja proti diktatúre a iných smrteľných hriechov.

Zdá sa mi, že hoci takéto spory pomáhajú vypustiť nahromadenú negatívnosť, sú zbytočné. Pretože sme menej odlišní, než sa zdá. A objektívne rozdiely sú celkovou výhodou a nie dôvodom na karhanie.

Pre Bielorusov, ktorí sú proti diktatúre a zostali v krajine, to nie je ľahké. Neustále nad nimi visí hrozba zadržania. Áno, v určitom bode mozog potláča strach. Človek môže žiť zdanlivo obyčajný život, baviť sa, byť šťastný, blázniť sa. No táto hrozba existuje a je reálna. A je tu aj strach. Človek sa už dávno odhlásil zo všetkých nezávislých médií, pretože predplatné môže viesť k zadržaniu.

Pravidelne vymazáva čety s priateľmi, aby bezpečnostné zložky pri prehliadke, nedajbože, nenašli žiadne nedbalé výroky. O správach a politike diskutuje len s blízkymi priateľmi, pretože človek nikdy nevie. A opäť sa snaží nevytŕčať – či už v práci, na ulici, alebo kdekoľvek inde. Takisto je najlepšie vôbec neprísť do styku so štátnymi orgánmi, aby ste na seba nepritiahli pozornosť.

V emigrácii je väčšia sloboda: môžete si čítať akékoľvek stránky, dokonca aj tie, ktoré Lukašenkov režim zakázal. Neexistuje strach z nezákonného zadržania za to, že chcete spravodlivé voľby. Ak chcete diskutovať o politike v Bielorusku, nemusíte sa skrývať. Na sociálnych sieťach môžete byť otvorení a nebáť sa, že si po vás prídu príslušníci KGB za neúctivý komentár. Emigrácia má však, samozrejme, aj svoje problémy a obmedzenia: na dianie v krajine nemáte vplyv priamo, ale len sprostredkovane. Menej rozumiete tomu, čo sa deje v Bielorusku, pretože tam nie ste. Máte svoje vlastné problémy: ako si nájsť bývanie, prácu, ako sa legalizovať v novej krajine. Staré spoločenské väzby sa prerušujú – je čoraz ťažšie nájsť spoločné témy s priateľmi, ktorí zostali v Bielorusku.

Oveľa dôležitejšie je však to, čo majú spoločné tí, ktorí odišli, a tí, ktorí zostali: túžba žiť v slobodnom a demokratickom Bielorusku. Túžba, aby sa dostali na slobodu všetci politickí väzni. Aby občania Bieloruska smeli bez obáv vyjadrovať svoje názory a na ich hlase záležalo. Aby bolo Bielorusko krajinou, v ktorej môžete žiť a rozvíjať sa.

A pokiaľ máme tento spoločný cieľ, je to oveľa dôležitejšie než rozdiely.

Týždeň v Bielorusku
v číslach, slovách a represiách

Koľko je v Bielorusku politických väzňov?

K 18. októbru 2023 bolo v Bielorusku uznaných za politických väzňov 1485 ľudí. Ide len o tých ľudí, ktorí sú práve vo väzení a ktorých aktivisti za ľudské práva uznali za politických väzňov. Niekoľkonásobne viac ľudí je v zajatí z politických dôvodov, ale nemajú takéto postavenie z rôznych dôvodov, napríklad z obáv príbuzných väzňa.

Stovky Bielorusok a Bielorusov, ktorých už prepustili, sa obracajú na aktivistov za ľudské práva, aby štatút politických väzňov získali dodatočne, ak ho od nich nezískali už predtým.

Bieloruský emigrant o voľbách v Poľsku

15. októbra sa v Poľsku konali parlamentné voľby, ktoré pozorne sledovali bieloruskí emigranti, ktorí utiekli do tejto krajiny pred prenasledovaním Lukašenkom.

Bývalý bieloruský diplomat Pavel Sľuňkin, ktorý pred diktatúrou takisto utiekol do Poľska, na sieti X o výsledkoch volieb napísal: „Mám 34 rokov, som Bielorus, žijem v exile v Poľsku. Prvýkrát v živote uvidím pokojné odovzdanie moci. Opozícii. Po demokratických voľbách. S účasťou 73 % voličov. Mojím odkazom pre vás je vážiť si a chrániť svoju demokraciu. Ani si neviete predstaviť, aký zázrak máte.“

Príspevok v jednom zo svojich prejavov odcitoval Donald Tusk, líder hlavnej poľskej opozičnej strany Občianska platforma.

Začínajú Bielorusov zadržiavať pri podávaní žiadostí o poľské vízum?

Poľský denník Gazeta Wyborcza informoval, že je už známych viacero prípadov zadržania Bielorusov pri podávaní žiadosti o poľské vízum. Podľa periodika zadržali občanov príslušníci KGB priamo vo vízových centrách. To znamená, že ľudia si prišli po doklady s vízami, ale odišli v putách.

Z bieloruských zdrojov sa takéto prípady zatiaľ nepotvrdili.

Bývalý britský premiér Boris Johnson nahral video na podporu bieloruských politických väzňov

Boris Johnson, bývalý premiér Veľkej Británie, podporil kampaň Sviatlany Cichanovskej a na svojom Instagrame hovoril o bieloruských politických väzňoch. Vo videu spomína najmä Svetlaninho manžela a bývalého kandidáta na prezidenta Siarheja Cichanovského. Politik vyzval svoje publikum, aby takisto vyjadrilo solidaritu s politickými väzňami v Bielorusku.

Svoj písomný komentár k videu Johnson uzavrel v bieloruštine: „Nech žije Bielorusko!“

Môže sa zdať, že bieloruské bezpečnostné sily zaobchádzajú zle len s politickými väzňami, ale nie je to tak

Bieloruské bezpečnostné zložky sa k zadržaným z politických dôvodov správajú kruto a neľudsky. Berú im matrace (ľudia spia na kovových tyčiach), nevypínajú svetlá v celách ani na noc, nútia ich vyzliekať sa počas prehliadok, urážajú a ponižujú ich. Zdalo sa, že takto sa zaobchádza len s jasnými odporcami Lukašenka. Prípad dôchodkyne zo Žlobina však hovorí o niečom inom.

Na jar 2023 sa na policajné vedenie mesta Žlobin sťažovala 70-ročná dôchodkyňa Eva Piskun. Po zverejnení videa so sťažnosťou žena skončila v cele dočasného zadržania, kde jej nedali matrac, svetlá v cele neboli vypnuté 24 hodín denne a ženu viedli v putách s tvárou k podlahe.

A to aj napriek tomu, že žena priamo a úprimne hovorila, že Lukašenka zbožňuje a stojí vždy za ním. Zadržanie ešte pred rozhodnutím súdu dôchodkyňu šokovalo. Napokon dostala vysokú pokutu.

Ak zákon neplatí pre určitú skupinu ľudí, v určitom momente prestáva platiť pre všetkých.

Preložené z ruštiny. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie