Vojaci ukázali nové nákladiaky z Bánoviec

Výrobcu nákladných vozidiel v minulosti ovládala rodina Jozefa Majského, dnes má neznámeho vlastníka z Lichtenštajnska.
Nadrotmajster Jozef Lomnický si už v armáde odšoféroval svoje. Dlhé roky sedel za volantom známej Pragy V3S, ktorú vyskúšal v najrôznejších terénoch. „Rád hovorím, že kam sa nedostane kôň, tam sa dostane – vétrieska,“ vraví.
Desiatky rokov staré Pragy však postupne odchádzajú do výslužby. Lomnický, ako aj ďalší armádni vodiči prechádzajú na vozidlá Aktis, ktoré montujú v Bánovciach nad Bebravou.
Nákupom najnovšej várky týchto áut sa vo štvrtok pochválil minister obrany Martin Glváč.
„S týmito vozidlami budú jazdiť napríklad vojaci, ktorí majú zabezpečovať naše východné hranice s Ukrajinou,“ povedal.

Spolu s nimi minister dokúpil aj ďalšie nákladné vozidlá Tatra 815 a desiatky britských džípov Land Rover. „Vojaci nám jasne povedali, aby sme pokračovali v nákupe týchto vozidiel, pretože sú zavedené a máme pre ne už vybudovanú logistiku,“ dodal Glváč.
Akcionár z Lichtenštajnska
Najnovší nákup znamená dobrú správu pre bánovskú automobilku Tanax Trucks, ktorá je výrobcom spomínaných Aktisov.
Podľa zmluvy uverejnenej v centrálnom registri ministerstvo aktuálne nakúpilo 12 týchto vozidiel za 2,4 milióna eur. V slovenskej armáde tak dnes jazdí už 169 týchto áut.
Dodnes pritom nie je jasné, kto spoločnosť Tanax vlastní.
Firma nadviazala na niekdajšiu Tatru Bánovce nad Bebravou, ktorá vznikla po druhej svetovej vojne ako prvá automobilka na Slovensku.
Od jej vzniku v roku 2000 (vtedy ešte pod názvom Tatra Sipox Trading) za ňou stála rodina privatizéra Jozefa Majského, ktorý je už trinásť rokov stíhaný pre údajné tunelovanie nebankových spoločností.
V súčasnosti sa však ako jediný akcionár automobilky uvádza neznáma eseročka Winnex, ktorú podľa obchodného registra ovláda ešte menej známa firma Lynn Invest so sídlom na adrese v Lichtenštajnsku.
Konečného vlastníka podľa svojich slov nepozná ani minister Glváč. „Ja viem len to, čo som si mohol prečítať v novinách,“ hovorí minister.

V médiách bola pritom firma spájaná nielen s Majským, ale aj s ďalšími vlastníkmi.
Týždenník Trend v minulosti napísal, že jedným z akcionárov bol indický podnikateľ Ravinder Kumar Rishi, ktorý bol aj spolumajiteľom českej automobilky Tatra.
Rishi si publicitu vyslúžil predovšetkým v Indii. Tam ho polícia pred tromi rokmi obvinila z podplácania miestnych úradníkov ministerstva obrany, ale prípad zatiaľ neskončil právoplatným rozsudkom.
Kto je dnešným vlastníkom Tanaxu, zisťoval Denník N i v centrále firmy. Tamojšia pracovníčka sa však ospravedlnila, že takéto informácie môže poskytovať iba riaditeľ, ktorý je práve v zahraničí.
Firma Tanax pritom získava štátne zákazky naprieč rôznymi vládami. Len od roku 2011 s ňou ministerstvo obrany podpísalo nákupy vozidiel a náhradných dielcov za takmer osem miliónov eur.
Bezpečnejší a pohodlnejší…
Nehľadiac na nejasné pozadie výrobcu si vojaci nové nákladiaky chvália. „Je to dobré vozidlo. Pre šoféra je oveľa bezpečnejšie a pohodlnejšie než Praga, kde ste cítili každú nerovnosť,“ hovorí armádny vodič Lomnický.
Aktis je podľa neho aj rýchlejší a úspornejší na prevádzku. „Vozidlo bez nákladu má spotrebu zhruba 22 litrov na sto kilometrov, zatiaľ čo pri Prage to bolo 30 litrov,“ približuje.

Hoci Aktis býva niekedy označovaný za slovenské vozidlo, v skutočnosti je väčšina konštrukcie nemecká. Tanax podpísal strategickú spoluprácu s výrobcom MAN, ktorý dodáva kľúčové komponenty vrátane motora a kabíny.
Podobná „skladačka“ je však bežná pri iných vojenských automobiloch. Napríklad Tatra 810, ktorú si pred pár rokmi objednala česká armáda, je vybavená motorom a kabínou francúzskeho Renaultu.
… ale menej odolný
Česká tatrovka však vychádza lacnejšie: kým Glváčovo ministerstvo kúpilo Aktis v bežnej výbave za 188-tisíc eur, Česi pred rokmi platili za jednu Tatru v prepočte 140-tisíc eur.

Česká armáda si však svoje vozidlá objednávala vo veľkých sériách, pri ktorých jednotková cena klesá.
A hoci je Aktis podľa ministra Glváča vozidlom pre 21. storočie, v niektorých smeroch za svojou legendárnou predchodkyňou Pragou zaostáva. „Vétriesky“ boli totiž konštruované ako vozidlá, ktoré odolajú takmer akémukoľvek zaobchádzaniu.
„Pokiaľ sa neobjavil zásadný problém na motore, dali sa opraviť prakticky aj na ceste. V moderných vozidlách vám zasvieti kontrolka a už musíte do servisu,“ dodáva Lomnický.






Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].