Tomáš Čorej
Aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priznal obavy, že eskalujúca situácia na Blízkom východe môže odvrátiť pozornosť od pokračujúcej vojny na Ukrajine.
Zatiaľ čo medzinárodné spoločenstvo očakáva izraelskú pozemnú operáciu do Pásma Gazy, ruské vojská aj tento týždeň zasahovali civilné ciele. V utorok podľa ukrajinského prezidenta zaútočili aj na obytný dom v Zaporižžii a v sobotu ruská raketa zničila budovu pošty v Charkivskej oblasti. Na mieste zabila šesť ľudí.
Akýkoľvek úmyselný zásah civilného cieľa je porušením medzinárodného práva a počíta sa ako vojnový zločin. Tie na Ukrajine od minulého roku monitoruje špeciálna komisia zriadená OSN, ktorá vydala novú správu.
Píše v nej o ďalších dôkazoch, že sa ruské úrady dopúšťajú vrážd civilistov, mučenia, deportácie detí aj znásilňovania a iného sexuálneho násilia.
Keď nevedela odpovedať, Rusi jej dali elektrický šok
Komisia už v predchádzajúcich reportoch napísala, že ruské úrady využívajú mučenie ako svoj pracovný nástroj. Tentoraz sa jej podarilo zmapovať niekoľko konkrétnych príkladov v zadržiavacích zariadeniach v Chersonskej a Zaporižskej oblasti, kde bolo mučenie „rozšírené a systematické“.
Viacero obetí aj svedkov popísalo, ako mučenie prebiehalo. Dochádzalo k nemu aj priamo zo strany personálu ruskej spravodajskej služby FSB, pričom poznávacím znamením bol jej biely autobus.
„Každý v zadržiavacom zariadení vedel, že jeho príchod znamená mučenie ľudí,“ uviedol jeden z respondentov, ktorého zadržali v meste Nova Kachovka neďaleko Chersonu.
Ukrajincov mučili ako vojaci ruských ozbrojených síl, tak aj tí z takzvanej Doneckej ľudovej republiky a z Vagnerovej skupiny. Mučenie podľa správy prebiehalo predovšetkým s cieľom zisťovať informácie o ukrajinskej armáde, jej pozíciách či plánoch. V niektorých prípadoch ho ruské úrady využívali aj ako trest.
Medzi obete patril i predstaviteľ ukrajinskej štátnej správy, ktorého sa mučením snažili donútiť k spolupráci.
Ďalšia z obetí pobyt v zadržiavacom zariadení opísala slovami, že „bol mimoriadne bolestivý – akoby tam mal človek zomrieť“. „Trvalo to dve hodiny. Opakoval som, že neviem, prečo mi to robia, a že naozaj nemám žiadne informácie,“ cituje ho správa.
Čo sú vojnové zločiny
Rozpútať vojnu proti suverénnemu štátu je podľa Charty OSN porušením medzinárodného práva. Rusko sa tak na Ukrajine dopustilo zločinu agresie.
Lenže aj vedenie vojny – dokonca i nelegálnej – má podľa medzinárodných zmlúv svoje pravidlá. Upravujú ich Ženevské konvencie, podľa ktorých napríklad nie je možné útočiť na civilistov či lekárov.
So Ženevskými konvenciami súvisia vojnové zločiny, pod ktorými sa okrem iného chápe využívanie zakázaných spôsobov vedenia vojny. Zaoberá sa nimi Medzinárodný trestný súd v Haagu, ktorý vyšetruje jednotlivcov a nie štáty.
Rusko síce neuznáva právomoci tohto súdu, ale Ukrajina vo vzťahu k zločinom páchaným na jej území áno. To v praxi znamená, že ak sa ruský vojak dopustí na ukrajinskom území vojnového zločinu, súd ho zaň môže stíhať.
Obete vyšetrovateľom opísali, že mučenie viedlo k ich dlhodobým fyzickým problémom a traumám. Jedna z respondentiek spomenula, že zakaždým, keď počas výsluchu nebola schopná odpovedať, jej ruskí úradníci dali elektrický šok.
„Neviem, ako dlho to trvalo. Mala som pocit, že celú večnosť,“ opísala. Po výsluchu niekoľko dní nebola schopná chodiť a trpela silnou úzkosťou. Jej manžel, ktorý všetko počul zo susednej cely, povedal, že nikdy nezabudne na jej výkriky bolesti.
Sexuálne násilie ako zbraň
Ako príklady porušenia medzinárodného práva uvádza komisia aj civilné budovy v Umani, Chersone a Kramatorsku.
V Umani tento apríl ruské riadené strely zasiahli deväťposchodový panelák, v dôsledku čoho zomrelo 23 ľudí. Rovnaký počet úmrtí hlásili ukrajinské úrady po útoku na supermarket a železničnú stanicu v Chersone. V Kramatorsku v júni po zásahu balistickou raketou zomrelo v reštaurácii 13 ľudí a desiatky ďalších ľudí utrpeli zranenia.
Komisia zároveň skúma zničenie Kachovskej priehrady, v dôsledku ktorého záplavy ohrozili desaťtisíce ľudí. V správe zdôrazňuje, že táto ekologická katastrofa dlhodobo poškodí hospodárstvo aj stav životného prostredia Chersonskej oblasti.
Čo je komisia pre Ukrajinu
Vyšetrovacia komisia OSN na Ukrajine vznikla v marci 2022 a jej cieľom je vyšetriť všetky porušenia ľudských práv aj medzinárodného práva v kontexte ruskej agresie proti Ukrajine.
Prvú správu vypracovala vlani v októbri, keď zdokumentovala zločiny ruských vojakov v Kyjivskej, Černihivskej, Charkivskej a Sumskej oblasti.
Ďalšia správa vznikla v marci, keď vyšetrovatelia navštívili desiatky ukrajinských miest a urobili stovky rozhovorov s Ukrajincami vrátane utečencov v Estónsku a Gruzínsku.
Najnovšia spáva predložená Valnému zhromaždeniu OSN spomína, že na Ukrajine od začiatku vojny zmonitorovali vyše 9-tisíc obetí a najmenej 17-tisíc zranených. Skutočné číslo je zrejme oveľa vyššie.
Spáva zároveň uvádza, že krajinu od minulého roka opustilo najmenej 6 miliónov ľudí, pričom zhruba 5 miliónov ďalších je vnútorne vysídlených. Humanitárnu pomoc potrebuje minimálne 17 miliónov ľudí.
Vo svojej správe sa zamerala aj na sexuálne násilie ako zbraň, na čo dlhodobo poukazuje ukrajinská generálna prokuratúra. Jednej z respondentiek sa napríklad ruskí predstavitelia vyhrážali, že ak im neprezradí mená informátorov ukrajinskej armády, znásilní ju skupina dvadsiatich vojakov.
Ďalšiemu mužovi Rusi povedali, že ak im neprezradí žiadané informácie, vojaci hromadne znásilnia jeho ženu. Tretí respondent spomenul vyhrážky, že mu odrežú genitálie.
Správa zaznamenala aj tri prípady porušenia medzinárodného práva na ukrajinskej strane. Obeťami boli zakaždým muži, ktorých svojvoľne zatkli a zadržali, keďže ich podozrievali z kolaborovania s Ruskom.
Putinovi imunita neplatí
Komisia venuje priestor aj nezákonnému premiestňovaniu ukrajinských detí: okrem iného spomína prípad 31 detí, ktoré deportovali zo sociálneho zariadenia v Donecku.
Práve za únosy ukrajinských detí v marci Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a spolu s ním aj ruskú splnomocnenkyňu pre práva detí Mariju Ľvovovú Belovovú.
Putin má síce imunitu, ale tá sa netýka vojnových zločinov. To znamená, že ak by vycestoval do krajiny, ktorá uznáva právomoci trestného súdu, jej orgány by ruského prezidenta boli povinné zatknúť.
Ukrajinské médiá dlhodobo upozorňujú, že ruské úrady deťom z ukrajinských sirotincov expresne udeľujú ruské občianstvo, dávajú im nový rodný list a s nimi aj novú totožnosť.
Ukrajina odhaduje, že celkovo deportovali vyše 16-tisíc detí.
Biden: Nenecháme Putina vyhrať
Na Ukrajine v posledných dňoch upútalo pozornosť prvé zdokumentované použitie taktických balistických rakiet ATACMS, ktorými Ukrajinci spôsobili veľké straty ruskej vrtuľníkovej základni pri Berďansku. Podľa dostupných záberov poškodili alebo zničili až 14 ruských strojov.
Čoraz viac sa hovorí o situácii na severovýchodnom fronte, kde sa vedú tvrdé boje pri obci Avdijivka. Viacerí ju prirovnávajú k mlynčeku na mäso a spomínajú, že by sa z nej mohol stať „nový Bachmut“.
Ukrajinský prezident Zelenskyj cez týždeň navštívil Cherson, kde diskutoval s vojenským velením na čele s vrchným veliteľom armády Valerijom Zalužným.
Takisto v Kyjive prvýkrát prijal špeciálnu predstaviteľku Spojených štátov pre obnovu Ukrajiny. USA sú kľúčovým ukrajinským partnerom, čo sa ukázalo aj tento týždeň, keď pre ňu prezident Joe Biden požiadal o 61 miliárd ďalšej pomoci.
V prejave k národu zdôraznil, že víťazstvo Ukrajiny je v americkom záujme, a ruského prezidenta Vladimira Putina prirovnal k teroristickému hnutiu Hamas.
„Hamas a Putin predstavujú odlišné hrozby. Ale jedno majú spoločné: obaja chcú úplne zničiť susednú demokraciu,“ povedal Biden po tom, čo osobne navštívil Izrael. V príhovore si spomenul aj na to, ako vo februári pricestoval do Kyjiva.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
