Na inváziu sa čaká aj pre rokovanie o rukojemníkoch. Prečo v ňom zohráva kľúčovú úlohu Katar?

Len niekoľko hodín po tom, čo sa teroristi z Hamasu infiltrovali na izraelské územie a spustili tam masakre proti civilistom, americký minister zahraničných vecí Antony Blinken telefonoval s katarským premiérom.

Spojené štáty aj mnohí ďalší od začiatku dúfali, že Katarčania môžu byť počas eskalujúceho konfliktu na Blízkom východe dôležitým prostredníkom. A ako píšu New York Times, ich očakávania sa napĺňajú.

V piatok Hamas vďaka katarskému diplomatickému úsiliu prepustil dve americké rukojemníčky, ktoré zadržiaval od 7. októbra. Obe sú v dobrom zdravotnom stave.

Viacerí experti sú presvedčení, že práve pre rokovania o prepustení rukojemníkov izraelskí partneri na čele so Spojenými štátmi tlačia na vládu Benjamina Netanjahua, aby oddialila štart očakávanej pozemnej invázie.

Vyrokovali aj dohodu USA s Iránom a prepustenie ukrajinských detí

Ako je možné, že hlavným sprostredkovateľom pri rokovaniach o rukojemníkoch sa stal Katar?

Kľúčové je, že ide o dôležitého partnera Spojených štátov, ktoré na jeho území majú vlastnú vojenskú základňu a takisto s ním udržiavajú významnú hospodársku spoluprácu. Prezident Joe Biden označil Katar za „hlavného amerického partnera, ktorý nie je v NATO“.

Lenže Katar je zároveň blízkym spolupracovníkom Hamasu a jeho lídrom dlhodobo poskytuje útočisko. Aj dnes sa mnohí predstavitelia tohto teroristického hnutia zdržiavajú v Dohe.

Katar je výrazným podporovateľom Palestínčanov a s Hamasom udržiava vzťahy už takmer dve desaťročia. Okrem iného sa snažil byť sprostredkovateľom aj medzi týmto hnutím a jeho konkurenčným Fatahom, ktorý vládne na okupovanom západnom brehu Jordánu.

V roku 2012 bol katarský emir prvým arabským lídrom, ktorý navštívil Pásmo Gazy po tom, čo v ňom získal moc Hamas. Palestínčania ho vtedy privítali s červeným kobercom. Aj v tom čase si však aspoň do určitej miery udržiaval i pragmatické vzťahy s Izraelom.

Denník Guardian zdôrazňuje, že emirát v juhozápadnej časti Perzského zálivu roky využíva ropné bohatstvo na posilňovanie svojho vplyvu, a to napríklad aj cez svoju televíznu stanicu al-Džazíra. Na medzinárodnej scéne sa snaží pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi stranami, ktoré spolu často vôbec nediskutujú.

„Mediácia a riešenie konfliktov sú kľúčovou súčasťou našej zahraničnej politiky, do ktorej sa aktívne zapája veľký počet našich zamestnancov,“ povedal britským novinám nemenovaný katarský predstaviteľ.

Denník Washington Post vysvetľuje, že Kataru sa v posledných rokoch darilo udržiavať diplomatické vzťahy aj s viacerými militantnými hnutiami a vládami, ktoré Spojené štáty otvorene považujú za svojich nepriateľov. Okrem Hamasu aj s Talibanom a Ruskom.

V poslednom období bol Katar úspešný vo viacerých rokovaniach. Okrem iného zohral kľúčovú úlohu pri dôležitej výmene medzi USA a Iránom, keď si obe krajiny vymenili vojakov a Washington sa zároveň Teheránu zaviazal odblokovať miliardy dolárov určené na humanitárnu pomoc.

Len pred pár dňami vyrokoval aj dohodu, na základe ktorej Rusko súhlasilo s návratom štyroch ukrajinských detí späť k ich rodinám.

Prepustené Američanky sú v dobrom stave

Momentálne sa sústreďuje na rokovania o rukojemníkoch, ktorých zajal Hamas po tom, čo vnikol na izraelské územie. Palestínske hnutie prvé dve Američanky prepustilo v piatok. Ide o 59-ročnú matku a jej 17-ročnú dcéru, Judith a Natalie Raananové, ktoré sa zdržiavali v kibuci na juhu Izraela.

Americký prezident Joe Biden už s nimi telefonoval a obe sú podľa ich rodinných príslušníkov v dobrom zdravotnom stave.

Ako opísal zdroj televíznej stanice NBC News, rokovania o ich prepustení neboli jednoduché. Diplomati napokon zástupcov Hamasu presvedčili, že týmto gestom si v očiach ostatných krajín môžu získať dôveru.

Hovorca Hamasu vyhlásil, že rozhodnutie urobili z humanitárnych dôvodov a s cieľom „ukázať americkému národu aj svetu, že výroky Bidena a jeho fašistickej vlády sú chybné a nezakladajú sa na ničom“.

Podľa zdrojov agentúry Reuters ide len o „prvý krok“ a v tejto chvíli rokovania pokračujú. Aj katarské ministerstvo zahraničných vecí sľubuje, že chce oslobodiť „civilných rukojemníkov každej národnosti“.

Keď sa spustí ofenzíva, rokovanie bude problematické

Izraelská armáda tvrdí, že Hamas celkovo zajal 212 ľudí, medzi ktorými sú ďalší Američania, ale aj občania Francúzska či Veľkej Británie. Medzi zajatými sú vojaci, zdravotne znevýhodnení ľudia a dokonca aj deväťmesačné dieťa.

Podľa New York Times Hamas zajal aj aktivistov za mier a najmenej jedného palestínskeho rezidenta Izraela, ktorý pracuje ako vodič autobusu.

Irena Kalhousová tvrdí, že diskusie o prepustení rukojemníkov sú jedným z hlavných dôvodov, prečo sa ešte nezačala pozemná invázia do Pásma Gazy. Zdôrazňuje, že rokovania sa majú týkať predovšetkým cudzincov a ľudí s dvojitým občianstvom.

„Táto situácia je výhodná predovšetkým pre Hamas,“ píše na sieti X odborníčka, ktorá sa dlhodobo zaoberá Izraelom. Vysvetľuje, že teroristickému hnutiu môže pomôcť ukázať sa v lepšom svetle po útokoch na izraelských civilistov, ktoré kritizovali aj niektoré arabské krajiny.

Spojené štáty sľubujú, že sa pokúsia oslobodiť všetkých svojich zajatých občanov.

Kalhousová uvádza, že po spustení pozemnej ofenzívy by už rokovania o rukojemníkoch boli mimoriadne náročné.

Ako ďalšie dva dôvody, prečo zatiaľ izraelská armáda nespustila inváziu, spomína čas potrebný na prípravu a eskalujúcu situáciu na severnej hranici a západnom brehu Jordánu.

Podľa agentúry AP bolo na okupovanom západnom brehu zabitých najmenej 90 ľudí. Väčšina z nich zomrela pri zrážkach s izraelskou armádou.

V nedeľu izraelská armáda podnikla letecký útok na mešitu v utečeneckom tábore Džanín, ktorý Izrael považuje za jedno z centier palestínskych militantov.

„Izrael musí pracovať s variantom, že pozemná operácia povedie k výraznej eskalácii na ďalších dvoch frontoch,“ dodáva, čím naráža na hranicu Izraela s Libanonom. Izraelská armáda si tam v posledných dvoch týždňoch vymieňa paľbu s hnutím Hizballáh.

Eskalácii – a teda otvoreniu druhého frontu – sa intenzívne snažia predísť aj Spojené štáty, ktoré do Izraela poslali lietadlové lode. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že ak by sa Hizballáh otvorene zapojil do vojny, urobil by „najväčšiu chybu vo svojich dejinách“.

Izrael medzitým nariadil evakuáciu už vyše štyridsiatim komunitám zo severu Izraela, ktoré sa nachádzajú blízko hranice s Libanonom.

Moslimský svet obviňuje Západ z pokrytectva 

Cez víkend sa v Egypte uskutočnil mierový samit, na ktorom sa zúčastnili lídri z celého sveta, ale bez zástupcov Izraela aj USA. Nedohodli sa prakticky na ničom: európske krajiny na čele s Nemeckom zdôrazňovali, že Izrael má právo brániť sa, kým mnohí arabskí lídri vyjadrovali predovšetkým svoje obavy o civilistov v Gaze.

Ako spomínajú New York Times, veľká časť moslimského sveta vníma reakciu Západu na dianie v Pásme Gazy ako pokryteckú a vyčíta mu dvojité štandardy pri posudzovaní vojnových zločinov v porovnaní s ruskou vojnou proti Ukrajine.

Cez víkend do Gazy dorazili prvé dva konvoje s humanitárnou pomocou, odkedy Izrael voči územiu po útokoch Hamasu zaviedol blokádu: v nedeľu cez hraničný priechod prešlo 17 kamiónov s potravinami aj vodou.

Humanitárni pracovníci na mieste aj agentúry OSN to považujú za „kvapku v mori“ a žiadajú zintenzívnenie pomoci. Tvrdia, že by potrebovali až sto kamiónov denne. Zároveň zdôrazňujú, že v Gaze potrebujú palivo, bez ktorého nemôžu fungovať nemocnice.

Izrael, naopak, hlási, že plánuje zintenzívniť letecké nálety na Pásmo Gazy, a v nedeľu zopakoval varovanie civilistom zo severnej časti regiónu, aby sa urýchlene evakuovali na juh.

OSN cez víkend vyhlásila, že v Pásme Gazy od 7. októbra zomrelo už 29 jej pracovníkov.