Už sú to štandardní európski demokrati

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Tak všetko je zasa inak. Môže za to preambula. Preambula je niečo slávnostné na úvod dákeho dôležitého textu. Jej úlohou je definovať hodnotové východiská, základný cieľ snaženia. Z preambuly koaličnej zmluvy, ktorú minulý týždeň podpísali predsedovia Smeru, Hlasu a SNS, musia byť mnohí paf. Je to preambula štandardných európskych strán.

Paf musí byť z nej napríklad taký Kremeľ a jeho slovenskí spojenci. Preambula nehlási a ani nenaznačuje žiadny odklon od súčasnej zahraničnej politiky Slovenska, od jej prozápadného vektora. V preambule je jasne napísané – a teraz dlhší, ale obsahovo výdatný citát – že Smer, Hlas a SNS „sa hlásia k členstvu Slovenskej republiky v bezpečnostných a nadnárodných štruktúrach, akými sú Európska únia a Severoatlantická aliancia, pretože sú si vedomé významu európskej integrácie a medzinárodnej spolupráce pre bezpečnosť občanov Slovenskej republiky, a preto koaličné strany garantujú zahraničnopolitickú orientáciu Slovenskej republiky na základe členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, Severoatlantickej aliancii a ďalších významných medzinárodných organizáciách pri plnom rešpektovaní národnoštátnych záujmov, suverenity a zvrchovanosti Slovenskej republiky a posilňovaní zdravého vlastenectva. Cieľavedomou a sebavedomou aktívnou zahraničnou politikou chcú upevňovať medzinárodné postavenie Slovenskej republiky“.

Uvedomovať si význam európskej integrácie a medzinárodnej spolupráce pre bezpečnosť nás, občanov, dať to verejne najavo v preambule a ešte k tomu pridať aj záväzok garancie zahraničnopolitickej orientácie na základe členstva Slovenska v EÚ a NATO znamená odvrhnúť všetky excesy, akými by bolo napríklad:

• pochlebovanie Vladimirovi Putinovi a akákoľvek pomoc Rusku v jeho invázii na Ukrajine;
• vypovedanie dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a USA;
• podpora referenda o vystúpení Slovenska z EÚ a NATO;
• posilňovanie nezdravého vlastenectva, teda nacionalizmu, fašizmu a podobne.

A keď k tomu prirátame záväzok cieľavedomou a sebavedomou aktívnou zahraničnou politikou upevňovať medzinárodné postavenie Slovenskej republiky, je nad slnko jasnejšie, že vláda neurobí nič také, že by trebárs odmietla vojenskú pomoc Ukrajine. Práve naopak. Bude ju aktívne podporovať, pretože je to ekonomicky, zahraničnopoliticky i morálne správne. Zdravé vlastenectvo sa v občanoch posilňuje práve tak, že sa vláda v ťažkých dejinných chvíľach nepostaví na stranu agresora, ale pomáha jeho obeti.

Oddaní právnemu štátu

Ale nedivme sa, že po hustých voľbách prichádzajú takéto zodpovedné slová. Aj na toto nájdeme odpoveď v preambule koaličnej zmluvy. Základom nemennej zahraničnej politiky Slovenska sú totiž ustálené hodnoty. V úvode preambuly Smer, Hlas a SNS explicitne potvrdzujú „svoju oddanosť princípom slobody, demokracie a právneho štátu, úcty k ľudským právam a základným slobodám“. Áno, toto je to ich hodnotové východisko: sloboda, demokracia, ľudské práva. Keď túto oddanosť potvrdzujú, súčasne to znamená, že ju mali aj pred podpísaním koaličnej zmluvy. Nie je to teda žiadna konjunkturálna záležitosť či divadielko pre zahraničné veľvyslanectvá. Môžeme len zopakovať: takto píšu len štandardní európski demokrati. A tí európski socialisti, čo si ich teraz držia na dištanc, im len krivdia.

Koaličná preambula pravdaže nepoteší nepriateľov slobody. Kto čakal od novej vládnej väčšiny nástup akéhosi „slovfašizmu“ alebo dáky odvar „orbánovčiny“, bude sklamaný. Oddanosť princípom slobody a demokracie, úcta k ľudským právam a základným slobodám vylučujú vládne útoky na médiá, mimovládky, perzekvovanie opozície, potieranie odlišného názoru. Keď to ešte miestami zaiskrí a príslušníci koalície sa oboria na pani prezidentku, zapadá to do prechodného obdobia, keď sa ešte ozývajú staré reflexy. Berme to tak, že aj hady vymieňajú starú kožu za novú, a nie je na to pekný pohľad.

Kto sa teší na demontáž spravodlivosti a návrat beztrestnosti „našich ľudí“, lebo sám má maslo na hlave, teší sa zbytočne. Deklarovaná oddanosť právnemu štátu znamená, že započaté vyšetrovania budú pokračovať tak, ako to ukladá orgánom činným v trestnom konaní Ústava SR, Trestný poriadok, Trestný i mravný zákon. Takzvaných čurillovcov nikto nebude vyháňať, zostanú na svojich miestach; špeciálna prokuratúra a Špecializovaný trestný súd nebudú zrušené. Naopak, budú mať v novej vláde potrebnú politickú oporu.

Niekomu sa môže zdať, že je to už len povinná jazda. Máme teraz na mysli ďalšiu deklaráciu z preambuly, že „koaličné strany budú principiálne a dôrazne vystupovať proti všetkým prejavom etnickej, rasovej a inej neznášanlivosti“. Lenže v časoch, keď je kopanie do LGBTI či utečencov výťahom k politickému úspechu, to teda vôbec nie je povinná jazda. Je to znak odvahy i principiálnosti v kľúčovej otázke rešpektu k ľudským právam. Správne, Slovensko potrebuje umiernenú, demokratickú vládu, ktorá dokáže vyviesť národ i s jeho menšinami z osídiel všade sa rozpínajúcej nenávisti.

Stabilita a pokoj na prácu

Zároveň by to mala byť vláda, ktorá realisticky posudzuje stav ekonomiky, nežiadúci vývoj verejného dlhu a súčasne má ťah k hospodárskemu rastu. Preambula koaličnej zmluvy nás uisťuje, že občania si práve takúto vládu zvolili. Posúďte sami: „Koaličné strany konštatujú, že nikdy v modernej histórii Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky, vytvorené na základe výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, nečelili takým zdevastovaným verejným financiám a narastajúcej chudobe.“

Isteže, je to trošku nadnesené a málo sebakritické, ale nie zas neprípustne. Podstatné je, že nová vládna väčšina nielen konštatuje zdevastované verejné financie, ale sa aj aktívne hlási k ich inteligentnému až bezbolestivému ozdraveniu: „Koaličné strany zaručujú, že konsolidácia rozvrátených verejných financií nebude realizovaná na úkor dosiahnutého sociálneho štandardu obyvateľov Slovenskej republiky a umožní prijatie mnohých opatrení na zabezpečenie vyššieho ako predikovaného hospodárskeho rastu.“

Každý súdny človek v tejto republike – nech bol za očkovanie či proti nemu – musí novej vláde v tomto držať palce: z ozdravenia verejných financií nikto nemá vyjsť chudobnejší, pretože ju potiahne vyšší hospodársky rast, ako je analytikmi predpovedaný. Práve o ten sa postará nová vláda. To, samozrejme, predpokladá jej heroickú podporu podnikaniu, umiernenosť v daňovej a odvodovej záťaži, úspešné lákanie zahraničných investícií, maximálne čerpanie eurofondov, lepšiu vymožiteľnosť práva, posilňovanie konkurencie na trhu a hlavne pokojnú spoločenskú atmosféru, aby sa občania a občianky sústredili na prácu, a nie na časté politické konflikty, ako to bolo za minulej vlády.

Ak by boli mohli v súvislosti s naštartovaním hospodárskeho rastu vzniknúť určité obavy, či cenou nebude priveľa štátneho dirigizmu, priveľa emisií uhlíka, holorubov a zastrelených medveďov, vládne strany deklarujú, že „budú v rámci vyváženej hospodárskej politiky aktívne podporovať trvale udržateľný hospodársky rast dosahovaný sociálne a ekologicky orientovanou trhovou ekonomikou“. Stručné a jasné.

Stačí? Nestačí

Nebývalo tu zvykom, ale je to znak vyspelosti, keď prichádzajúca vláda otvorene priznáva ochotu pokračovať v diele bývalej vlády. Áno, aj kontinuita demokratickej moci vedie občanov k zdravému vlastenectvu v zmysle: sme fungujúca demokracia, dobre namastený stroj. Takže zase preambula: „Koaličné strany nadviažu na všetky doterajšie opatrenia a rozhodnutia, ktoré nie sú v rozpore so sociálnym a s ekologickým charakterom trhového hospodárstva.“ Vyplýva z toho napríklad to, že nová vláda bude pokračovať v reformách z plánu obnovy, za ktoré nás ocenil aj Brusel. Slovensko má za ne dostať z EÚ okolo šesť miliárd eur a jeho občania lepší život.

Osobitne zaujímavé na tejto preambule je, že sa venuje dokonca aj takému detailu, akým je dekriminalizácia marihuany, alebo – inak povedané – nastoleniu rozumných trestných proporcií pri držaní a užívaní tejto omamnej látky. Veď čo iné človeku napadne, keď si v nej prečíta, že „koaličné strany vyjadrujú spoločnú vôľu ústavným a zákonným spôsobom realizovať reformu slovenského trestného systému a mechanizmu ochrany ľudských práv“.

Dlhý nos

Keď sme si dostatočne priblížili preambulu koaličnej zmluvy, trošku ju okomentovali, dali do praktických súvislostí i triezvo ocenili jej tvorcov, natíska sa otázka, čo to teda mali znamenať tie mesiace predtým. Tie mesiace spätne, keď sa zo Smeru, Hlasu a SNS valilo niečo diametrálne odlišné od toho, čo dnes svetu oznamujú v koaličnej preambule. Bola to len tá stará koža hadov? A ktože sa má teraz cítiť sklamaný, oklamaný. Tí, čo stoja za Ruskom, alebo tí, čo za Ukrajinou. Tí, čo stoja za slobodou, demokraciou a slušnosťou alebo tí, čo o nič z toho nestoja. Tí, čo sú za EÚ a NATO, alebo tí, čo proti. Tí, čo by radi konsolidovali, alebo tí, čo by naďalej radi rozhadzovali. Tí, čo požadujú spravodlivosť a rovnosť pre všetkých, alebo tí, čo túžia po beztrestnosti a výhodách privilegovaných…

Možný je však aj taký variant, že sa teraz všetci môžeme cítiť takpovediac na(h)ratí. Fico, Pellegrini a Danko majú svoju preambulu, ktorá akoby ukazovala všetkým – teda tým, čo im fandili, i tým, ktorí ich zatracovali – dlhý nos. Nuž ale dajme bokom emócie. Už je po voľbách, zjednoťme sa. Veď iné je podstatné: keď veci náhodou nepôjdu smerom, ako sa píše v preambule, treba ju týmto pánom len pokojne pripomenúť a požiadať o nápravu. Pokojne to teraz povedzme za nich: „Tak určite vám vyhovieme, pravdaže sa tou preambulou cítime viazaní.“