Sulík ako predseda SaS skončí, na jar strana rozhodne o jeho nástupcovi

Richard Sulík ohlásil, že na jar budúceho roka ako predseda SaS skončí. V marci na kongrese tak bude strana voliť jeho nástupcu. Sulík chce byť čestným predsedom.

„Každý chvíľku ťahá pílku,“ oznámil Sulík svoje rozhodnutie v pondelok, stranu viedol od jej vzniku v roku 2009.

„Bol by som veľmi nerád, ak by tento politický projekt skončil so svojím zakladateľom. Je veľmi dôležité vedieť, kedy má človek odísť,“ povedal ešte.

Dodal, že nemá v pláne vrátiť sa neskôr opäť ako predseda strany.

Už v rozhovore pre Denník N minulý týždeň Richard Sulík potvrdil, že 8. júna bude kandidovať do europarlamentu, ak ho Republiková rada schváli. „Zároveň hovorím, že ak aj budem zvolený za europoslanca, určite budem kandidovať v roku 2027 do Národnej rady,“ povedal. V pondelok hovoril, že v Bruseli a Štrasburgu bude užitočnejší ako v slovenskom parlamente.

Richarda Sulíka už viacerí jeho kolegovia chceli na čele strany vymeniť, nikomu sa to doteraz nepodarilo. V roku 2017 to vyústilo do odchodu Jozefa Mihála, v roku 2019 zasa do odchodu Ľubomíra Galka a skupiny okolo neho.

Ešte tento rok na jar pritom Sulíka zvolili veľkým počtom hlasov na štyri roky. Už v rozhovore minulý týždeň pripúšťal, že na čele strany budú zmeny. „Na druhej strane som si vedomý, že tu nebudem večne,“ povedal.

Sulík má 55 rokov a má za sebou pozíciu predsedu parlamentu, ministra hospodárstva, europoslanca aj radového poslanca v slovenskom parlamente.

Kto by ho mohol nahradiť? Gröhling, Kolíková, Bittó Cigániková?

Branislav Gröhling povedal, že zvažuje kandidovať za predsedu SaS.

Mária Kolíková jasne nepovedala, či bude kandidovať na predsedníčku, oznámila, že bude kandidovať zatiaľ do Republikovej rady, ktorá je najvyšším orgánom strany. Sulík na to povedal, že má jeho hlas do Republikovej rady.

Jana Bittó Cigániková nechcela odpovedať na otázku, či bude za predsedníčku kandidovať. Sulík ani Kolíková sa neobávajú, že by voľba nového predsedu mohla spôsobiť rozkol v strane.

Predseda SaS hovorí, že do kongresu strany v marci je dosť času, aby sa ktokoľvek, kto by ho chcel nahradiť, mohol pripraviť na kandidatúru. „Nemám o budúcnosť SaS najmenšiu obavu,“ povedal. Zmena podľa neho prichádza, keď je pokoj a keď nie sú vnútorné pnutia v strane.

Ľudí, ktorí by boli dobrým predsedom, je podľa neho v strane dosť, menoval viacerých a zoradil ich abecedne, spomenul napríklad Janu Bittó Cigánikovú, Petra Cmoreja, Juraja Drobu, Karola Galeka, Branislava Gröhlinga, Máriu Kolíkovú, Mariána Viskupiča, Ľudovíta Paulisa či Juraja Krúpu.

Novým predsedom SaS sa môže stať podľa pravidiel strany len člen strany. Sulík povedal, že teraz na päť mesiacov pozastavujú prijímanie členov. Ak sa niekto nestihol stať členom strany do nedele, tak sa ním stane až po marcovom kongrese. To môže vylúčiť niektorých ľudí, ktorých ako silných kandidátov pomenoval aj Richard Sulík. Členmi strany nie sú zatiaľ ani poslanci, ktorí sa prekrúžkovali a sú výraznými tvárami strany. Ide napríklad o Vladimíru Marcinkovú, Vladimíra Ledeckého, Ondreja Dostála či Tomáša Szalaya.

Sulík navrhne v strane, aby sa vytvorila funkcia čestného predsedu, na ktorú chce kandidovať. Nebude mať podľa neho rozhodovacie právomoci a nebude členom Republikovej rady, chce z tejto funkcie podporovať nového predsedu. Pôjde podľa neho o dozornú funkciu.

Aká je pozícia Gröhlinga a Kolíkovej

SaS si tak na jar bude musieť prvýkrát zvoliť nového predsedu. Sulík zatiaľ nepovedal, koho podporí. Dlhodobo sa hovorí o bývalom ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi, ktorý je podpredsedom strany a bol aj dvojkou na kandidátke do parlamentných volieb.

Sulík plánuje v nasledujúcich mesiacoch cestovať po Slovensku a v desiatich mestách sa stretne s členmi a podporovateľmi strany. Sprevádzať ho má práve Gröhling.

Ako o druhej možnej kandidátke za predsedníčku sa hovorí o Márii Kolíkovej. Bývalá ministerka spravodlivosti je v SaS nová, prišla zo strany Za ľudí, kde chcela byť predsedníčkou namiesto Veroniky Remišovej. Nakoniec došlo v Za ľudí k rozkolu a viacerí poslanci zo Za ľudí prešli do SaS. Kolíková do SaS aj vstúpila.

Kolíková jasne nepovedala, či chce byť predsedníčkou. Na otázku v nedeľnej relácii Na telo, či plánuje byť novou líderkou SaS, odpovedala, aby moderátor nepredbiehal.

Kolíková bola v parlamentných voľbách úspešná. Kandidovala zo štvrtého miesta, nakoniec dostala po Richardovi Sulíkovi druhý najvyšší počet hlasov – viac ako 53-tisíc. Predbehla tak aj Gröhlinga, ktorý mal vyše 48-tisíc hlasov, a prekrúžkovala sa na druhé miesto.

Zmena na poste predsedu môže priniesť aj ďalšie výmeny. Richard Sulík povedal, že s tým bude súvisieť aj zmena podpredsedov, možné sú aj zmeny na úrovni krajských šéfov a tímlídrov.

Richard Sulík hovoril, že nemá zmysel, aby si strana zadala prieskum a zistila, kto z jej členov má najväčšiu podporu medzi voličmi. Spochybnil prieskumy, kritizoval predovšetkým exit poll Focusu, ktorý netrafil výsledky volieb, a povedal, že rozumie Andrejovi Dankovi, ktorý prieskumy zakázal. Keď bol Andrej Danko predsedom parlamentu a SNS vo vláde 2016 až 2020, pretlačil 50-dňové moratórium; po zásahu Ústavného súdu bolo napokon moratórium 14-dňové.

Ako to bude s Európskym parlamentom

Sulík chce viesť kandidátku do Európskeho parlamentu, dodal, že by s ním mali kandidovať aj Eugen Jurzyca a Vladimíra Marcinková. Voľby budú v júni budúceho roka.

Marcinková tvrdí, že nie je ešte rozhodnutá kandidovať do europarlamentu. „Jeho rozhovor ma prekvapil, lebo naposledy sme o kandidátke do europarlamentu rokovali v roku 2021,“ reagovala. Vraví, že si váži ponuku, ale to podľa nej neznamená, že ju aj prijala. „A ani tak neviem v blízkom čase urobiť,“ povedala.

Sulík to v TA3 potvrdil s tým, že sa o tom naozaj rozprávali len v roku 2021. „Domotal som to. Mrzí ma, ak som jej narobil problémy, povedal Sulík. Dodal, že to bral automaticky, že bude chcieť kandidovať.

Kandidatúru do Bruselu nevylúčila ani Jana Bittó Cigániková v nedeľu v TA3.

Po Smere sú najdlhšie v parlamente a akú úlohu mali Korčok, Mistrík či Kiska

SaS je po Smere stranou, ktorá je najdlhšie v parlamente, hoci každé druhé voľby to s ňou vyzeralo tak, že sa do parlamentu nemusí dostať. Zaregistrovaná bola v roku 2009 a hneď nasledujúci rok vo voľbách 2010 získala vyše 12 percent, do parlamentu sa posadilo 22 jej poslancov a boli súčasťou vlády Ivety Radičovej.

Vláda nevydržala a mnoho ľudí to dávalo za vinu predsedovi Richardovi Sulíkovi. To sa prejavilo aj na výsledku vo voľbách 2012, keď Smer po voľbách zložil vládu sám. SaS získala len 5,88 percenta a posadila sa do opozície.

Štyri roky vlády Roberta Fica jej pomohli, vo voľbách 2016 získala po Smere druhý najvyšší počet hlasov – 12,10 percenta. Richard Sulík dokonca začal rokovať ako možný budúci premiér o pravicovej vláde. No Smer nakoniec koalíciu zostavil so SNS Andreja Danka, s Mostom-Híd Bélu Bugára a so Sieťou Radoslava Procházku.

V predchádzajúcich voľbách 2020 SaS získala šesť percent, a hoci sa stala súčasťou vládnej koalície, pre slabý výsledok Richard Sulík vtedy ponúkol svoju funkciu. Predsedníctvo ho podržalo.

Richard Sulík ponúkal pozíciu lídra postupne viacerým ľuďom. V týchto voľbách presviedčal na volebného lídra Ivana Korčoka. Podľa Sulíka už boli aj dohodnutí, že povedie stranu do parlamentných volieb. Kampaň s heslom „Meníme hru“ bola podľa odchádzajúceho predsedu nastavená na Korčoka. Mali už aj vytlačené bilbordy s ním, ale nakoniec sa bývalý minister zahraničných vecí rozhodol, že nebude kandidovať do parlamentu, ale v prezidentských voľbách.

Bývalý minister zahraničných vecí, ktorého do tejto funkcie navrhla práve SaS, to odmietol a namiesto toho ohlásil kandidatúru na prezidenta.

Podobne to bolo v roku 2019. Vtedy Sulík ponúkol líderské miesto Robertovi Mistríkovi. Mal viesť kandidátku do volieb a mal sa stať aj predsedom strany. Mistrík takisto odmietol. Pred voľbami v roku 2010 dostal podobnú ponuku aj Andrej Kiska, odmietol a o štyri roky sa stal prezidentom.

Dnes je časť ľudí z Kiskovej strany Za ľudí súčasťou SaS. Potom, čo skupina okolo Márie Kolíkovej odišla pre spory s Veronikou Remišovou, vstúpili do klubu SaS a nakoniec za ňu aj kandidovali.

Rozpačitá kampaň 2023

Sulík ohlásil svoj odchod tesne po voľbách, v ktorých strana získala 6,32 percenta, a ledva sa tak dostala do parlamentu. Výsledku predchádzala rozpačitá kampaň, ktorá sa skončila tým, že týždeň pred voľbami Igor Matovič (OĽaNO) zverejnil údajnú komunikáciu medzi Richardom Sulíkom a Jaroslavom Haščákom o dofinancovaní poisťovní. Sulík po pár dňoch priznal, že s Haščákom komunikoval, nie však v znení, ako to zverejnil Matovič.

Nielen záver, ale celá kampaň bola problematická. Strana menila témy, vizuál aj názov.

Na kampaň si SaS najala českého marketéra Mareka Prchala, ktorý sa najviac zviditeľnil kampaňami pre Andreja Babiša. Jeho vplyv bol výrazný – Sloboda a solidarita bola zrazu Saska a predstaviteľov strany na fotografiách ukazoval vyzutých.

Prekvapenie bolo aj jedno z prvých kampaňových videí o zastavení zákazu spaľovacích motorov. „Toto je dôležitá správa pre všetkých vodičov,“ hovoril z okienka tmavého auta Richard Sulík v šiltovke. Viacerých táto téma od SaS prekvapila podobne ako prvé týždne kampane.

Ďalšou témou bolo napríklad právo na platbu v hotovosti zakotvené v ústave.

Prchala viacerí členovia SaS vnímali ako človeka, ktorý si dá záležať na vizuálnej stránke, nie až tak na obsahu. Viditeľné to bolo na sociálnych sieťach bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Pred kampaňou sa prezentovala ako striedma odborníčka s odbornými výstupmi, s kampaňou sa to však zmenilo. Na sociálnych sieťach začali pribúdať fotky, kde varí alebo sa stará o rodinu, či ukazuje svojich psov či mačky.

Nespokojnosť s kampaňou sa prejavila aj v tom, že po piatich mesiacoch sa strana vrátila aj k svojmu pôvodnému názvu – zo Sasky tak bola opäť SaS.

V závere kampane ustúpili aj ženské témy, ktorú prezentovali bilbordy, kde Jana Bittó Cigániková objímala Máriu Kolíkovú.