Vedkyňa Ružena Bajcsy: Verím, že zajtra bude lepšie ako dnes. Toto nastavenie mi pomohlo prežiť
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Slovenské voľby cez Roberta Fica posilnili vplyv Viktora Orbána v regióne. Maďarský projekt Denníka N Napunk bude ešte dôležitejší a zachránia ho len predplatitelia, ktorých zatiaľ nie je dosť. Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024).]
Profesorka Ružena Bajcsy je americká vedkyňa v oblasti robotiky a umelej inteligencie. Narodila sa na Slovensku v roku 1933 do židovskej rodiny.
Slovenský štát jej otcovi stavebnému inžinierovi Felixovi Kučerovi síce udelil Tisovu prezidentskú výnimku, aby ho jeho vlastná krajina neposlala na smrť do koncentračného tábora, no po vypuknutí SNP výnimky platiť prestali. Jej rodičov odviedla a zavraždila tajná polícia a jedenásťročná Ružena so štvorročnou sestrou sa museli o seba postarať samy.
Ružena po vojne vyštudovala na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde získala inžiniersky titul aj prvý doktorát. Vydala sa a porodila dcéru a syna. V roku 1967 sa dostala do Spojených štátov na Univerzitu v Stanforde. Po vpáde spojeneckých sovietskych vojsk v auguste 1968 sa rozhodla v USA zostať. So svojimi deťmi, ktoré zostali v komunistickom Československu a ktoré režim odmietol za matkou pustiť, sa videla až po pätnástich rokoch.
Ako dievča, ktoré sa kedysi v oblasti prírodných vied necítilo samo sebou, vám musím zložiť poklonu za všetko, čo ste v oblasti svetovej robotiky a umelej inteligencie dokázali. Je pre mňa úžasné sledovať, keď sa dievčatá a ženy zaujímajú o prírodné vedy a sú v nich viac ako dobré.
Viete, môj otec bol stavebný inžinier, mal technické myslenie a ja som ho veľmi obdivovala. Chcela som byť ako on.
Zaujímavé, že to hovoríte. Aj fyzička Ursula Keller mi pred pár rokmi povedala, že jej hlavnou motiváciou a vzorom bol pre ňu jej otec.
Áno, aj môj otec bol idolom pre mňa. Bol mojou inšpiráciou. Ako stavebný inžinier bol zodpovedný za infraštruktúru, cesty a mosty (v Československu a neskôr po roku 1939 v Slovenskom štáte – pozn. red.). Pamätám si na jeho veľký stôl, na ktorom kreslil a navrhoval mosty.
Fascinovalo ma, ako kreslí, ako má pritom v hlave všetko, čo k projektovaniu patrí. Pretože to nebola len geometria, ale aj statika, pevnosť mostov, aby vydržali záťaž a rýchlosť dopravy. V tom čase ešte nebolo veľa áut, doprava sa riešila aj konskými povozmi. Práve dynamika pôsobiaca na tieto mosty bola výzvou pre každého inžiniera. Pre mňa ako dieťa bolo fascinujúce to sledovať.
Pochádzate zo židovskej rodiny. Slovenský štát vedený prezidentom Jozefom Tisom najprv židovskú menšinu systematicky vylučoval z verejného života a zbavil ju majetku, potom v marci 1942 začal s jej transportmi do koncentračných táborov, kde väčšinu ľudí čakala smrť. Váš otec mal vďaka svojej práci z týchto deportácií udelenú výnimku. Vašu rodinu však neochránila.
Naša rodina bola výnimkou chránená do roku 1944. V auguste 1944 (v reakcii na vstup nacistických okupačných jednotiek na Slovensko – pozn. red.) vypuklo Slovenské národné povstanie. Výnimky prestali platiť.
Podľa Dokumentačného strediska holokaustu Nemci a ich kolaboranti už v tom čase nebrali ohľad na akékoľvek pracovné povolenia, doklady o krste či výnimky. Cieľom bolo zaistiť všetkých Židov žijúcich na Slovensku a buď ich deportovať do vyhladzovacích táborov, alebo zavraždiť priamo na Slovensku. Pamätáte si na deň, keď po vašich rodičov prišla nemecká tajná polícia gestapo?
Áno, pamätám si naň veľmi dobre. Keď prišli,
