Le Penovej stúpa podpora. Nahráva jej atmosféra vo Francúzsku aj útok Hamasu v Izraeli

Útok teroristov Hamasu na Izrael spred dvoch týždňov zmenil atmosféru vo Francúzsku. Líderka krajne pravicovej strany Národné združenie Marine Le Penová to dokázala využiť a pripísať si politické body vo vypätej situácii v krajine, kde žije asi polmiliónová židovská komunita.

Le Penová tvrdo odsúdila útok palestínskych teroristov na Izrael, kým najväčšia ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko si vyslúžila kritiku, keď naznačila, že za útoky Hamasu je zodpovedný Izrael.

55-ročná líderka, ktorá dvakrát prehrala v prezidentských voľbách s Emmanuelom Macronom, môže z tejto situácie vyťažiť v roku 2027, keď sa už Macron nebude môcť uchádzať o zvolenie.

„Marine Le Penovú môžeme naozaj považovať za kandidátku v roku 2027. Jej účasť je v druhom kole pravdepodobná a ani jej zvolenie nie je úplne nemožné,“ hovorí pre Denník N francúzsky expert na krajnú pravicu Jean-Yves Camus z pozorovateľského centra Jeana Jaurèsa.

O popularite Le Penovej strany svedčia posledné prieskumy. Napríklad Ipsos ukázal, že 44 percent Francúzov má pocit, že by strana Národné združenie bola schopná riadiť krajinu. Ide o nárast o päť percentuálnych bodov.

Ďalšie prieskumy naznačujú, že Le Penová smeruje k výbornému výsledku nielen doma. Budúci rok sú voľby do Európskeho parlamentu a jej Národné združenie by tam mohlo obsadiť viac kresiel ako doteraz, aj keď v rokoch 2004 až 2016 Le Penová údajne zneužila európske peniaze na vyplácanie fiktívnych asistentov.

Očista strany

Strana Národný front, ktorú založil otec Marine Le Penovej Jean-Marie Le Pen bola dlho považovaná za rasistickú, xenofóbnu a antisemitskú. Le Pen v roku 1987 označil koncentračné tábory za „historický detail“ a v roku 2014 posielal svojich kritikov do plynových komôr.

Keď stranu prebrala jeho dcéra Marine Le Penová, postupom času ju očistila od nenávistných prejavov a prezentovala ju ako pravicovú stranu, ktorej záleží na voličoch, na ktorých veľké francúzske strany zabudli.

Aby sa zbavila dedičstva svojho otca, prestala hovoriť o odchode Francúzska z EÚ a návratu k franku a profilovala sa ako ochrankyňa židov.

Už v roku 2014 uviedla, že jej strana „je bez debát tým najlepším ochrancom pred jedným spoločným nepriateľom, islamským fundamentalizmom“. Svoju prožidovskú rétoriku zopakovala aj počas prezidentskej kampane v roku 2017.

Zmenu strany zavŕšila tým, že z nej vylúčila otca a Národný front v roku 2018 premenovala na Národné združenie.

„Marine Le Penová pôsobí slušnejšie a dôveryhodnejšie ako jej otec,“ hodnotí Jean-Yves Camus.

V súčasnosti sa ukazuje, že zatiaľ čo ostatné francúzske strany vrátane Macronovej centristickej strany Renaissance budú v najbližších voľbách bojovať o prežitie, Le Penová sa nemusí obávať o percentá.

Umiernení pravičiari a vykrikujúci ľavičiari

Macron svojím nástupom k moci a vytvorením vlastnej strany zdecimoval dovtedy najväčšie politické zoskupenia – republikánov a socialistov, ktorí sa striedali vo vláde aj v Elyzejskom paláci.

Počas posledných prezidentských volieb sa mnohí Francúzi sťažovali, že vo voľbách nemajú žiadneho ľavicového kandidáta a ľavicovú stranu, ktorú by mohli voliť. Bol tam krajne ľavicový Mélenchon, ktorý obdivuje Mao Ce-tunga, alebo parížska starostka Anne Hidalgo zo strany socialistov, ktorá však zaznamenala mizivú voličskú podporu.

Na žiadosti Francúzov napokon reagovali ľavicové strany, ktoré sa ešte pred minuloročnými parlamentnými voľbami spojili do koalície Nupes (Nová ekologická a sociálna ľudová únia), ktorú tvorili nielen krajne ľavicoví poslanci Nepoddajného Francúzska, ale aj socialisti, komunisti a zelení. Táto koalícia vo voľbách získala druhý najvyšší výsledok po Macronovej strane.

Historické zisky si pripísala Le Penovej strana, ktorá v parlamente obsadila desaťnásobok kresiel oproti predošlému obdobiu (osem kresiel v roku 2017 verzus 89 kresiel v 577-člennom parlamente v roku 2022).

Jej poslanci sa odvtedy pokúšajú zapadnúť do politického mainstreamu.

Zatiaľ čo politici koalície Nupes v Národnom zhromaždení často vykrikujú, blokujú návrhy, predlžujú debaty o reformách, odmietajú kompromisy, politici pravicového Národného združenia dodržiavajú parlamentné pravidlá a pravidelne hlasujú za návrhy zákonov predložené vládou.

Koniec koalície pre Hamas

Nupes sa však vplyvom udalostí v Izraeli minulý týždeň rozpadla po tom, čo Mélenchon odmietol odsúdiť palestínsku militantnú skupinu Hamas ako teroristickú.

Krajne ľavicový politik trval na tom, že „násilie rozpútané proti Izraelu a Gaze dokazuje len jednu vec – násilie plodí násilie“.

Niektorí z jeho blízkych spolupracovníkov zašli vo svojich vyjadreniach ešte ďalej a označili Hamas za legitímne hnutie odporu proti koloniálnym okupantom.

Stalo sa to v čase, keď Francúzsko, kde žije tretia najväčšia židovská komunita na svete, zaznamenalo nárast antisemitsky motivovaných trestných činov, od vyhrážok smrťou až po grafity na židovských obchodoch.

Mélenchonove slová o Hamase boli pre ostatné politické strany posledným impulzom pre odchod z tohto spojenia.

Socialisti, ktorí desaťročia dominovali ľavici, povedali, že nemôžu spolupracovať so stranou, ktorá stratila morálny kompas. Od Mélenchona odišli aj komunisti, zatiaľ čo zelení, ktorí sa stihli premenovať na Ekologickú stranu, sa s Nepoddajným Francúzskom ešte úplne nerozišli. Ich líderka Marine Tondelier však povedala, že koalícia „bola pre mnohých zdrojom nádeje, no teraz sa stala zdrojom zúfalstva“.

To využila Le Penová, ktorá v parlamente hovorila o svojom zdesení nad utrpením v Izraeli, a popri tom útočila na Mélenchona a jeho kolegov, ktorí podľa nej podporujú, ospravedlňujú alebo relativizujú neznesiteľné.

„Deje sa to úplne najhoršie, vidíme pogromy na izraelskej pôde, ktoré spôsobila teroristická skupina s neopísateľnou beštiálnosťou… Izraelu treba dovoliť vykoreniť Hamas,“ povedala Le Penová, ktorá sa v posledných týždňoch vyhýba konfrontáciám a pokojne hovorí o bezpečnosti a migrácii.

„Francúzi dnes majú pocit, že žijú v násilnej spoločnosti, pričom podľa nich násilie len narastá. To všetko zvyšuje šance pre Marine Le Penovú,“ hovorí Jean-Yves Camus a odkazuje na prieskumy, podľa ktorých každý druhý Francúz má pocit, že žije v spoločnosti, v ktorej prevláda hnev.

V prieskumoch rastie

Mélenchonovo vyhýbanie sa označeniu masakra militantov Hamasu v Izraeli za teroristický čin Le Penovej umožnilo znova sa chopiť antiislamskej agendy.

Navyše francúzska ľavica sa do veľkej miery spolieha na podporu v imigrantských štvrtiach a moslimských komunitách, kde by obranu Izraela neprijali najlepšie.

„Európa nie je homogénna, v niektorých krajinách sa obávame neonacistov napravo, ale vo Francúzsku a v Belgicku sú koreňom antisemitizmu islamistické hnutia, ktoré zabíjajú Židov, pretože sú Židia,“ cituje Politico Serga Dahana zo Židovskej federácie CRIF.

Le Penovej zmierlivé vystupovanie pôsobí priaznivo na voličov, ktorí v prieskume Ipsosu stranu Nepoddajné Francúzsko označili za nebezpečnejšiu ako Národné združenie.

Posuny k pozitívnemu imidžu Le Penovej strany dokazuje dlhodobý trend. Kým pred troma rokmi 61 percent opýtaných označilo Národné združenie za stranu nebezpečnú pre demokraciu, v roku 2021 to bolo 56 percent a v roku 2022 54 percent opýtaných.

V súčasnosti si to myslí 52 percent respondentov oproti 57 percentám, ktorí za nebezpečnú považujú Mélenchonovu stranu.

K nárastu Le Penovej popularity takisto prispelo minulotýždňové zabitie učiteľa na strednej škole v Arrase, ktoré Macron označil za barbarský čin islamského terorizmu. 20-ročný muž čečenského pôvodu mal podľa stanice BFMTV pri svojom útoku kričať slová Allahu Akbar, a teda po arabsky Boh je veľký.

Francúzsko po tomto útoku prešlo na najvyšší stupeň varovania pred terorizmom.

„Samozrejme, Marine Le Pen reagovala tak, že vysvetlila, že jej strana bola prvá, ktorá varovala pred vzostupom radikálneho islamu a vždy upozorňovala, že medzi prijatými utečencami vo Francúzsku (ako v prípade vraha a jeho rodiny) sú niektorí radikáli, ktorí sú schopní konať,“ vysvetľuje Jean-Yves Camus.

„Taktiež odsúdila skutočnosť, že niekoľko ľavicových združení sa v roku 2014 postavilo proti deportácii rodiny vraha, čo umožnilo tejto plne radikalizovanej rodine zostať na francúzskom území.“

Európske voľby

Voliči budú môcť Národnému združeniu dokázať svoju podporu o osem mesiacov, keď sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu. Prieskumy Le Penovej zatiaľ nahrávajú – vedie s 28 percentami pred Macronovou stranou, na ktorú má náskok osem percentuálnych bodov.

Pre Národné združenie je to nárast o tri percentuálne body oproti predošlému augustovému prieskumu. Ak by si strana tieto čísla udržala, získala by o päť percent viac, ako dostala vo voľbách v roku 2019. Tak by mohla prevziať vedenie v skupine Identita a demokracia, ktorá v Európskom parlamente združuje nacionalistickú a euroskeptickú krajnú pravicu. V súčasnosti túto pozíciu zastáva Marco Sanni z talianskej strany Liga, ktorá však zaznamenáva klesajúcu podporu.

Predtým však Le Penová bude doma čeliť procesu za údajné zneužitie eurofondov. Parížska prokuratúra ju po sedemročnom vyšetrovaní zavolala pred súd rovnako ako ďalších 26 členov jej strany.

Európsky parlament v roku 2018 informoval, že v období rokov 2009 až 2017 spreneverili 6,8 milióna eur, ktoré boli vyplatené pre asistentov či na nákladné akcie. Le Penová už v lete vrátila EÚ takmer 330-tisíc eur, ktoré dostávala za platenie fiktívnej asistentky.

Ak sa súd uskutoční, môže podľa denníka Guardian hroziť Le Penovej desaťročné väzenie, pokuta vo výške jedného milióna eur alebo aj zákaz výkonu verejnej funkcie počas desiatich rokov.

Ako je teda možné, že po takomto správaní strane stále veria voliči?

„Voliči vedia, že práve v tejto chvíli prebieha niekoľko súdnych konaní namierených proti iným stranám a iným osobnostiam (vrátane bývalého prezidenta Nicolasa Sarkozyho) za správanie, ktoré nie je príliš v súlade s morálkou a zákonom. Voliči Národného združenia tiež hovoria, že ich strana má v konečnom dôsledku pravdu, keď maximálne využíva možnosti, ktoré im ponúka inštitúcia, ku ktorej sa stavajú nepriateľsky,“ uzatvára francúzsky expert Camus.