Beblavý: Papaláši povýšili svoje záujmy na štátne a vyhadzujú za to milióny

Podpredseda Siete a poslanec parlamentu Miroslav Beblavý tento týždeň otvoril masérsku kauzu, na ktorú musel odpovedať aj sám premiér Robert Fico. Hovorí aj:

• prečo si myslí, že zmluvy s masérom Kostkom sú horšie ako bordel;
• či by Sieť rovnako ako Pente či Paškovcom sekala peniaze skupine Pro Partners, ktorej šéfovia venovali pár tisíc na kampaň Radoslava Procházku;
• prečo je podľa neho absurdné zamýšľať sa nad vládou so SNS;
• či sa nebál, že ho niekto vyfotí na stretnutí so šéfom Penty;
• alebo či Procházka zvládol vysvetliť, či Sieť pôjde do koalície so Smerom.

Chodíte na masáž?

Chodím, aj keď nie často.

A kam?

Do jedného štandardného komerčného zariadenia, kde platím štandardné komerčné ceny.

Čiže si to nenecháte preplácať poisťovňou?

Nie a doteraz mi ani len nenapadlo, že sa to dá.

O klinike maséra Kostku ste teda doteraz nepočuli?

O tejto klinike som sa dozvedel z anonymného mailu jedného občana vlani v októbri, v ktorom ma informoval o tom, čo sa tam deje.

To je možno dobrá príležitosť povedať, čo bolo pred odhalením masérskej kauzy. Píšu vám o podobných prípadoch ľudia alebo si rešeršujete otvorené zdroje?

Tie cesty sú rôzne. V mojom tíme zvykneme kontrolovať všetky veľké obstarávania v rezortoch školstva, práce a financií. Viaceré kauzy o plytvaní eurofondmi ešte za ministra Čaploviča vznikli naozaj z toho, že sme sledovali vypísané verejné obstarávania či zmluvy. No a potom sú veci, keď dostaneme tip, ako to bolo v tomto prípade. Inokedy zasa tému otvorí niekto iný, bolo to tak pri tete Anke, za ktorou stáli Transparency International, Denník N a týždenník .týždeň, a ja som to začal riešiť, až keď som videl, že sa s tým nič nedeje. Zdroje sú rôzne.

Pri masérovi Kostkovi vám teda prišiel anonym.

Áno. Pri takýchto mailoch zvyknem pozrieť, či sú tam konkrétne overiteľné tvrdenia alebo sú to len reči, ktoré nemá zmysel rozoberať. Ak sa overiteľné tvrdenia ukážu ako pravdivé, začnem sa tomu venovať vážnejšie, lebo potom aj na veciach, ktoré overiteľné nie sú, zvykne niečo byť. Tu sa potvrdili všetky overiteľné tvrdenia. Získali sme si zmluvy, poslal som jedného človeka z tímu, aby na vyšetrenie aj reálne išiel, zaujímali sme sa o to, čo sa o pánovi Kostkovi hovorí v lekárskej komunite.

Vedeli ste už na začiatku, že to nejakým spôsobom bude smerovať až k premiérovi?

Od začiatku v tých mailoch bolo, že tam chodia ministri či manželky ministrov, no to bola práve tá vec, ktorú išlo overiť len veľmi ťažko. Preto sme najprv kontrolovali to ostatné.

Spomínal anonym konkrétne premiéra?

Spomínal premiérovu manželku.

Premiér hájil peniaze pre kliniku polopravdami, snažil sa hodiť vinu na Mariána Faktora z KDH, ktorý bol na čele Všeobecnej zdravotnej v roku 2011. Bola z toho cítiť bezradnosť?

Keď sa niečo nedá vysvetliť, môžete sa buď priznať, alebo budete klamať, aj keď viete, že vám nikto neverí. Opakovane sa ukázalo, že predseda vlády nemá problém klamať aj v situácii, keď všetci, ktorí stoja oproti nemu, vedia, že klame. Je to preňho prijateľnejšie riešenie, ako priznať, že či už on, alebo ľudia v jeho tíme majú natoľko blízko k doktorovi Kostkovi, že mu pomáhali aj s jeho obrannou reakciou pre médiá.

Ako bude Fico postupovať? Nechá zrušiť zmluvy s klinikami doktora Kostku?

Ak sa ocitne pod dostatočne silným tlakom verejnej mienky, verím, že áno. Zrušenie zmlúv je aj môj osobný cieľ, lebo každý deň nás stoja desaťtisíc eur na objednávkach. Ak by ten tlak nebol dosť veľký alebo ak by zmluvy zrušiť nemohol, lebo doktor Kostka napríklad naňho niečo vie, začne útočiť späť. Už od tety Anky ku mne všetkými možnými kanálmi zo Smeru chodia odkazy, že ak si nedám pozor, tak uvidím, čo vytiahnu oni na mňa. Myslím, že som ukázal, že sa zastrašiť nedám.

Majú na vás čo vytiahnuť?

Nemyslím. Nikto nie je dokonalý, ale ja si nie som vedomý, že by som vo svojej kariére nejako zneužil verejné zdroje alebo sa dopustil konania, ktoré by sa „dalo na mňa vytiahnuť“.

Premiér veľmi citlivo vníma papalášizmus svojich straníkov, viackrát ho rozčúlilo, keď ministri zneužívali svoje výhody alebo štátne firmy sponzorovali jachtárske kluby známych podnikateľov. Môže mu ublížiť, keď indície o takomto správaní smerujú priamo k nemu?

Slováci nemajú ilúziu o svojej krajine. No ja som si až do tejto kauzy nemyslel, že je na Slovensku možné, aby tu niekto v podstate robil šarlatánizmus a bol za to ešte nadštandardne odmeňovaný. Narážam na výpovede zamestnankýň, že robili akupunktúru na základe schémy, bez poriadneho vzdelania. Alebo že museli robiť „terapie“ s pokazenými prístrojmi, kde predstierali, že niečo robia, ale vlastne nič nerobili. Vďaka svojim kontaktom za to ešte pán Kostka dostával zaplatené mnohonásobne viac, ako by dostal, keby to robil poriadne. Veril by som, že je to možné v Moldavsku. V stredoázijských republikách asi áno. Ale na Slovensku? V roku 2016? Na toto sú citliví aj ľudia. Nechcú žiť v krajine, ktorá je na tisíc kilometrov na východ od miesta, kde sa reálne nachádza.

Čo vypovedá tento prípad o slovenskom zdravotníctve? Čo o ňom vypovedá odborný garant, ktorý má 70 rokov a je rok na péenke, alebo zmluvy na desaťtisíce za niečo, čo iné poisťovne ani neuhrádzajú?

To, čo ste vymenovali, je len jeden typ problémov. Ja by som dal ešte jeden navyše. Vo štvrtok sme sa z televízie dozvedeli, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá to celé v panike začala upratovať, povedala, že na klinikách v minulosti nejaké nedostatky našli, ale poskytovateľ ich vzorne odstránil. Takže ten stav, ktorý máme dnes – práceneschopný dôchodca ako garant šiestich kliník, neprítomní lekári a tak ďalej – to je stav, s ktorým je Všeobecná zdravotná poisťovňa spokojná. To je horšie ako bordel. Je to to, čomu hovorím papalášska imunita – môžete robiť všetko, ale nič sa vám nestane. V piatok už síce všetky možné inštitúcie vyhlásili, že to pôjdu ešte raz skontrolovať, ale už nikto neverí, že tam čokoľvek skontrolujú. Je to len súčasť Ficovej taktiky, ako kauzu zastaviť.

Čo si o tom celom môže myslieť pacient?

Že dve základné inštitúcie, na ktoré sa má spoliehať, teda Všeobecná zdravotná poisťovňa a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, sú totálne nefunkčné. Smer si úrad pre dohľad sprivatizoval, nielen cez pani Pažinkovú, ale aj cez ďalších ľudí, ktorí kryli už viacero káuz. Teraz máme dve možnosti. Buď ten úrad zrušiť, lenže čo by to pacientovi prinieslo, alebo ho sfunkčniť. Môj osobný názor je, že ho treba sfunkčniť. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou musí byť normálny nezávislý regulátor, ktorý bude chrániť pacienta a pôjde po každom, čo si to zaslúži.

Sieť v rámci riešení pre prvých 100 dní vlády v zdravotníctve navrhuje najmä protischránkový zákon a hmotnú zodpovednosť politikov. Pomohli by zamedziť biznisu maséra Kostku?

Áno. Tu sme možno žiadne schránky nevideli, ale videli sme ich pri iných prípadoch. Vytláčanie schránok z verejného priestoru je dôležité, bez ohľadu na to, že tento doktor bol natoľko bezostyšný, že ani necítil potrebu svoj biznis nejakou schránkovou firmou maskovať. Ale práve toto je situácia, kde by mala nastúpiť hmotná zodpovednosť. Manažment Všeobecnej zdravotnej poisťovne by mal znášať následky za to, že nenarábal s verejnými peniazmi s pozornosťou dobrého hospodára, ako to hovorí zákon. Malo by sa ísť po nich aj z hľadiska náhrady škody.

Kolega Lukáš Fila v jednom komentári napísal, že zákon o hmotnej zodpovednosti môže byť účinný, ale aj veľmi mäkký. Záleží, v akej podobe bude reálne prijatý. Bol by naozaj zárukou spravodlivosti?

Toto je práve nedorozumenie. Lukáš Fila je právnik a pozerá sa na takéto záväzky právnicky. No na politické záväzky treba pozerať politicky. Právnický pohľad je, že takýto záväzok je zmluva, v ktorej s vami môže niekto vybabrať. Chvalabohu, takto to v politike nefunguje. Keby napríklad Ficovým voličom najviac zo všetkého záležalo na zákone o preukazovaní majetku a on by urobil to, čo urobil, teda formálne ho schválil, ale reálne sa nezmenilo nič, nemal by dnes tridsať percent, ale trebárs desať. No jeho voličom v skutočnosti záleží na niečom inom – ako sú trináste dôchodky a vlaky zadarmo – a tieto požiadavky sa im snaží plniť.

Čo z toho vyplýva pre hmotnú zodpovednosť?

Pre nás je to jeden z najdôležitejších záväzkov. Ak by sme boli pri moci a vy by ste po troch rokoch ako redaktor spravili analýzu, že sme ju síce prijali, ale v realite bolo nula prípadov, ktoré by postihol, mali by sme smolu. Darmo by sme niečo vysvetľovali voličom, sklamali by sme ich dôveru a mnohí by nás ďalej nevolili.

Aký trest by malo bývalé či súčasné vedenie poisťovne dostať za zmluvy s masérom Kostkom? Akú škodu spôsobili?

To už by bola otázka na súd. Zrejme by to mal byť rozdiel medzi tým, čo by niekto mal dostať, ak by išlo o primeranú odmenu, a koľko mu reálne štát poslal peňazí. Ale toto je taký flagrantný prípad, že tu by nešlo len o hmotnú zodpovednosť. Ak niekto dopustí, aby na jeho klinike vykonávali nekvalifikovaní ľudia lekárske úkony, na ktoré nemali právo, tak by sme sa mali baviť aj o strate licencie alebo trestnom stíhaní.

Podobný problém, na ktorý ste upozornili, boli dotácie z eurofondov, ktoré namiesto zanedbaných štátnych nemocníc získali najmä nemocnice Penty a Agelu. Prečo má človek pocit, že verejné zdroje v zdravotníctve vo veľkom tečú k súkromným firmám a verejné nemocnice sú na chvoste?

Moderný európsky štát môže fungovať len vtedy, keď v jadre rozhodovacích procesov sú ľudia, ktorí majú prvú zodpovednosť voči občanom. Všade na svete sa lobuje, všade na svete chce niekto vybaviť niečo pre seba. Rozdiel u nás je, že kým vo svete rôzne skupiny chodia za politikmi, ktorí sa inak zodpovedajú ľuďom, a snažia sa ich o niečom presvedčiť, u nás tieto skupiny štát priamo obsadili. Pri Kostkovi papaláši povýšili svoje záujmy na štátne a vyhadzujú za to 3 milióny ročne. Aby sa to zmenilo, nemôžeme len prijať nové zákony. Musí nastúpiť nová generácia politikov, ale aj nová generácia úradníkov. Ministerstvá zdravotníctva či školstva sú na úradníckej úrovni jedny z najhoršie obsadených inštitúcií v krajine, a pritom patria k najzložitejším.

Váš predseda Radoslav Procházka hovorí, že zdravotníctvo by mal manažovať človek, ktorý je rovnako ďaleko od Penty ako od Paškovcov. Ako však dokážete zaručiť, že váš človek nebude kopať za inú finančnú skupinu, zaujímajúcu sa o zdravotníctvo? Napríklad Pro Partners, ktorá podniká v pomerne lukratívnom biznise zdravotníckej diagnostiky.

Odkedy som v Sieti, necítil som zo strany Rada Procházku či iných kolegov vo svojom boji nič iné len podporu. Nikto ma tu nikdy nehamoval. Druhá vec je, že kľúčové podľa mňa nie je to, či sa niekto s niekým pozná. Tomu sa v päťmiliónovej krajine nevyhnete. Kľúčové je, ako človek vníma svoju misiu. Za seba môžem povedať, že keď sme si pri debatách o zdravotníctve kreslili, čo treba robiť, naše kroky boli rovnako bolestivé pre všetkých, ktorí zo zdravotníctva nadštandardne profitujú. Keď vidíme niekde tuk, všetci súhlasili s tým, aby sme ho zosekali a vrátili peniaze pacientom.

Našli ste tuk aj pri zdravotnej diagnostike, ktorej sa venujú firmy pod skupinou Pro Partners?

Áno. Dokonca som to verejne hovoril v minulosti. Denník N a Transparency International už vlani priniesli analýzu, že celý slovenský trh s cétéčkami a magnetickými rezonanciami je preplatený. Dostať sa do tohto odvetvia je ako nájsť malú zlatú baňu. To treba seknúť, a treba to seknúť všetkým. Je mi úprimne jedno, či sa to bude týkať Pro Partners, Gro Partners alebo koho.

Neozval sa proti tomu ani Andrej Hrnčiar, ktorý bol s jedným zo šéfov Pro Partners na dovolenke a firma figurovala v spleti spoločností, kde sedia aj jeho príbuzní či blízki podnikatelia, ako je Jozef Kubinec a Peter Huňor? Alebo sám Procházka, ktorý pred prezidentskými voľbami od troch ľudí z firmy dostal niekoľko tisíc na kampaň?

Nie. Andrej Hrnčiar ma dokonca podporoval najviac. Prekliatie Slovenska je, že na jednu úroveň dávame malé príspevky a kamarátske vzťahy s tým, že je niekto niečí kôň.

Pred pár dňami vás na stretnutie k zdravotníctvu pozval šéf Penty Jaroslav Haščák. Nechcete hovoriť o tom, o čom ste sa rozprávali?

Úprimne, takmer nič z toho, čo tam zaznelo, nebolo niečo, čo by Jaroslav Haščák už nepovedal v nejakom rozhovore pre médiá. Bolo by naivné očakávať, že by práve mne zveril nejaké tajomstvo. A ani sa to nestalo. On sa snažil hájiť a vysvetľovať ich pôsobenie v zdravotníctve. Hovoril, prečo si myslí, že so sebou prinášajú viac pozitív ako negatív. Bol to pomerne štandardný rozhovor.

Čiže išlo o klasické stretnutie niekde na verejnosti?

Áno, ja som na tom nástojil a pán Haščák s tým súhlasil. Dôvod, prečo som o tom sám informoval, bol, že som chcel trochu demýtizovať tento typ stretnutia. Na Slovensku je tendencia vidieť konšpirácie všade. Povedal som si, že ak má niekto šancu presvedčiť verejnosť, že ak idem na stretnutie s Haščákom k zdravotníctvu, je to naozaj stretnutie k zdravotníctvu, budem to ja. Vzhľadom na históriu, ktorú mám.

Nemali ste obavu, že vás pri tom niekto vyfotí a fotky sa potom objavia niekde v bulvári?

Takto do detailu som to neriešil.

Kolega komentátor Tomáš Gális u nás napísal, že informáciu o stretnutí s Haščákom ste zverejnili pravdepodobne pre jeden z dvoch dôvodov. Prvým bolo, že ste chceli byť transparentný, druhým, že ste to zverejnili preventívne, z obavy, že to inak urobí Penta, ktorá dokáže človeka skompromitovať už len svojou blízkosťou. Štefan Hríb by vedel rozprávať.

Nad ničím takým som nerozmýšľal, ale ak to tak aj bolo, svojím zverejnením stretnutia som Pente takúto kartu z rúk zobral.

Čo vás najviac hnevá, keď idete do nemocnice?

Môj mladší syn je teraz hospitalizovaný, každý večer ho chodím do nemocnice uspávať. Leží vo verejnej nemocnici, ktorá je vo svojej oblasti zrejme absolútnou špičkou. Napriek tomu stav tých priestorov, oddelenia, kde leží, je na prvý pohľad žalostný. Samozrejme, ja som bol aj v nemocniciach na vidieku v Ugande a s tým sa to, prirodzene, porovnávať nedá…

Ale to hádam ani nikto porovnávať nechce.

Presne tak. No pri porovnaní so západoeurópskymi nemocnicami je ten stav naozaj žalostný. To je jedna vec. Druhá je, že v našom súčasnom systéme nie je pacient v strede uvažovania, a to vidno aj na veciach, ktoré nestoja peniaze, ako je napríklad organizácia času. Nechcem z toho nikoho viniť. Musíme premýšľať nad tým, ako to zmeniť. K tomu patria aj spokojnejší zamestnanci, ale aj zvyšovanie očakávaní pacientov.

Vaša strana sľubuje do roku 2020 skrátenie čakacích lehôt pre pacienta, ale aj celkovo väčší komfort. Ako chcete dosiahnuť, aby sa napríklad dalo ísť k lekárovi aj po práci, trebárs o šiestej večer?

Študovali sme príklad britského zdravotníctva, kde na takýchto veciach intenzívne pracujú. Je pravda, že sa musí zmeniť napríklad organizácia ambulancií, lebo nie je mysliteľné, aby jeden lekár a jedna sestra ordinovali dvanásť hodín denne. Preto by sa praxe museli spájať či inak spolupracovať. My chceme nielen odbúravať bariéry, aby to išlo, ale cez Všeobecnú zdravotnú poisťovňu aj motivovať lekárov, aby na takéto zmeny kývli. Aby trebárs ordinovali nielen doobeda.

Čiže pre predstavu, poisťovňa priplatí lekárovi, ktorý bude ochotný brať pacientov aj večer?

Napríklad.

Kde na to zoberiete peniaze?

Spočítali sme, že zo zdravotného poistenia, vplyvom zamestnanosti a podobne, sa do štyroch rokov zvýšia zdroje o 570 miliónov eur. Ďalších 800 miliónov eur, podľa medzinárodných porovnaní, je vata, ktorá sa dnes v slovenskom zdravotníctve stráca. Čiže skoro 1,4 miliardy eur ročne sú zdroje, s ktorými sa dá pracovať.

Súhlasíte so slovami vašej kandidátky na ministerku zdravotníctva Lucie Copákovej, že najlepšie zmeny v zdravotníctve presadili Smer a Ivan Uhliarik?

Nerád sa púšťam do polemík s novinármi o detailoch, no ja som jej rozhovor v Denníku N čítal a toto, čo ste dali do titulku vy, nebolo to, čo pani Copáková povedala. Ona povedala dve veci. Jednak, že keďže je relatívne mladá, má 34 rokov, pamätá si len to, čo sa dialo posledných osem či deväť rokov. Z týchto rokov vymenovala dve-tri pozitívne zmeny, ktoré inak podľa mňa pomenovala správne. No keďže za ten čas boli ministrami len ľudia zo Smeru a Uhliarik, tak ani nemohla nič iné povedať. Jedine, že by nepochválila nič, ale aj za najhoršieho ministra sa stane niečo dobré.

Prečítajte si

Odborníčka na zdravotníctvo Siete: Najlepšie zmeny doniesol Smer a Uhliarik

Ako by ste na takúto otázku odpovedali vy?

Pre mňa žiadny minister, ktorého si pamätám, čo môže byť tak pätnásť rokov, nepresiahol kritickú hranicu, keď by môj obdiv bol väčší ako moje výhrady. Rudolf Zajac mal k tomu najbližšie, lebo mal ambície a odvahu, ale nedokázal to dotiahnuť do konca a podľahol aj niektorým záujmom. Pri ostatných ministroch, pred ním aj po ňom, nie je ani o čom diskutovať.

Pani Copáková nemá skúsenosti s politikou. Reprezentovať Sieť v zdravotníctve ide ako 34-ročná primárka oddelenia genetiky. Zvládne to?

Na funkciu ministra ani predsedu vlády neexistuje žiadna škola. Človeka na to nepripravia ani iné typy úspešného zamestnania. Pán Malatinský bol úspešný v súkromnom sektore, ale ako minister hospodárstva vo Ficovej vláde úplne vyhorel. To len ako príklad. Nestál by som za ňou, keby som si myslel, že na to nemá. Vidím u nej inteligenciu, hodnoty, aj istú neústupčivosť a vôľu ísť za svojím cieľom. Nemá nič spoločné ani s Paškovcami, ani s Pentou, čo je vzácne. Latka pri slovenských ministroch zdravotníctva nie je nastavená veľmi vysoko a ja nemám obavu, že by ju neprekročila.

Prečo sa Smeru nedarí pohnúť s kvalitou zdravotníctva?

Robert Fico, tak ako ho ja sledujem, úprimne neverí, že by sa táto krajina mohla mať lepšie. Že by to mohlo byť inak. Ak úprimne neveríte, že to môže byť inak, načo ísť do konfliktov či stresu. Ak je to len o tom, či si zo zdravotníctva bude trhať Penta alebo Paškovci, tak načo sa trápiť? Ja si myslím, že je to inak. Slovensko a Česko sú krajiny, ktoré sú si v Európe najbližšie. V Českej republike je dnes s kvalitou zdravotníctva spokojných viac ako 70 percent ľudí v porovnaní so socialistickým zdravotníctvom. U nás je to úplne naopak. Nehovorím, že to tu teraz bude ako vo Francúzsku. Ale môže to tu byť aspoň také ako v Česku. Robert Fico neverí ani v to.

Šéf KDH tento týždeň prišiel s myšlienkou koaličnej vlády KDH, Siete, Mosta a SNS. Bez ohľadu na reálnosť takejto koalície, do ktorej Béla Bugár zrejme nikdy nepôjde, vy si viete predstaviť takúto zostavu?

Odpoveď je vo vašej otázke. Každý deň sa zaoberám množstvom vecí, ktoré riešiť musím. Rozmýšľaním nad vecami, ktoré sú absolútne nereálne, netrávim svoj čas.

Čiže nikomu u vás na centrále nenapadlo, že takto by koalíciu poskladať išlo?

Nezachytil som ani slovom, a ja by som to vedel, že by niekto od nás rozprával so SNS. Podľa mňa by to ani nemalo význam. Nezabíjam čas úvahami, či by sme vedeli vládnuť s Borisom Kollárom, a takisto ani nerozmýšľam nad SNS.

Darilo sa posledné týždne vášmu predsedovi vysvetľovať postoj Siete k účasti vo vláde so Smerom?

Pokúšali sme sa ľuďom dlho vysvetliť, že chceme Smer vymeniť. Že prinášame inú víziu štátu. V rámci toho sme si mysleli, že si môžeme dovoliť zároveň hovoriť, že to nie je tak, že Smer neznášame alebo jediným problémom tohto štátu je Robert Fico. No v politike je všetko zložitejšie riskantné, jednoduchšie posolstvá sú prosto riskantné menej. Mohli nastať šumy, ale podstatné je, že tie šumy sme nikdy nemali vnútri medzi sebou, a zároveň som presvedčený, že náš postoj je úplne jasný. Voliči sa môžu spoľahnúť, že tá voľba je buď – alebo.

Keby ste to mali sformulovať vy, ako by ste jednoznačne odpovedali na otázku, či osobne podporujete koalíciu so Smerom?

Tak ako som odpovedal v septembri a ako veľakrát odpovedal aj Rado Procházka. Chceme nahradiť Smer, nie byť jeho prílepkom. Nie pre naše egá, ale preto, že máme ambicióznu agendu, ktorú by sme pri Smere nikdy nepresadili. No a navyše, byť prílepkom Smeru je pre každú stranu, ktorá nie je len biznis projektom ako SNS, úplne zničujúce.

Je dobré rozhodnutie predsedu Procházku nechodiť mesiac pred voľbami do debát, ak tam proti nemu nebude sedieť Robert Fico?

Myslím si, že je to správne rozhodnutie. Čo by mala verejnosť z toho, ak bude náš predseda debatovať s Richardom Sulíkom? Zároveň, ak by sme akceptovali túto hru, akceptujeme dobre premyslenú stratégiu Roberta Fica, ako vyhrať voľby, ktorá však nemá nič spoločné s jeho schopnosťou ponúknuť slovenským občanom lepší štát. Je postavená na strašení a rozbíjaní druhej strany presviedčaním občanov, že tam nie je šanca, a teda ignorovaním jediného skutočného súpera, ktorým je Procházka. Pre nás aj pre Slovensko má veľký zmysel ukázať, že sa Robert Fico bojí duelu s Radom Procházkom.

Lenže on neodmietol len debatu so Sulíkom, ale aj s podpredsedom Smeru Marekom Maďaričom, čo je dôležitý politik.

To nie je pravda. Marek Maďarič je úplne nepodstatný človek z hľadiska voliča. Bol by vhodný len na to, aby robil kampaň spálenej zeme a osobné útoky. Nebol by to duel lídrov, duel jediných kandidátov na premiérov, ktorí tu v tejto chvíli sú.

Myslíte si, že Smer môže klesnúť? Stále veríte, že sa ľudia od neho môžu odvrátiť?

Moja osobná skúsenosť z chodenia po Slovensku mi hovorí, že za posledné dva mesiace sa vietor výrazne otočil. Ľudia prekukli fiktívnosť utečeneckej témy, prestalo to byť to najdôležitejšie. Téma volieb sa zmenila, stali sa ňou reálne problémy Slovenska, ako je zdravotníctvo, školstvo, stav ekonomiky. Druhá vec, ktorá sa objavila, je viera ľudí, že zmena je možná. Ficovi ľudia intenzívne pracovali na tom, aby demoralizovali občanov a presvedčili ich, že akokoľvek sú nespokojní, inak to byť nemôže. Keď sa spoja tieto dve veci, tak Robert Fico pokojne môže klesnúť pod tridsať percent.

Neodídu jeho ľudia k populistickým proteststranám, ako je hnutie Borisa Kollára? Nie je cesta od Smeru k stredopravým stranám ďaleká?

Pozor, tu nejde len o voličov Smeru, ktorí zostanú doma alebo sa presunú k iným stranám. Ale aj o voličov, ktorí nechceli ísť hlasovať, lebo neverili, že zmena je možná. Samozrejme, že ak Fico bude slabý, no nebude mať protihráča, žiadna zmena nenastane. Naša úloha je preto dvojitá. Stlačiť Fica dole, ale aj presvedčiť ľudí, že môžeme uspieť.

Ako nová strana by ste mali mať étos akejsi nádeje. Necítite však, že vám to všetko komplikujú otázky okolo financovania Siete?

Úprimne, toto nie je na prvých troch miestach medzi témami, o ktorých sa s nami ľudia bavia. Ak sa chcete pobiť v politike, ľudia musia veriť, že to myslíte vážne, ale aj tomu, že na to máte hlavu aj odvahu. Každá nová partia čelí najmä pri tej druhej veci veľkej výzve. To bola hlavná téma pri rozhovoroch s ľuďmi a zdá sa mi, že za posledný rok sa nám ich podarilo dostať na našu stranu.