Denník N

Čo bolo, bolo, hlavne, že už je dobre. Prečo tragikomédia o delení republiky ostala na polceste?

Z filmu A máme, čo sme chceli. Foto - B Production
Z filmu A máme, čo sme chceli. Foto – B Production

Film A máme, čo sme chceli, ktorý vznikol v slovensko-kanadskej koprodukcii, mal takmer všetky predpoklady stať sa novou kultovou snímkou vyrovnávajúcou sa s komplikovanou minulosťou fungovania ŠtB. Akurát, že sa nestal.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Do slovenských kín sa dostal film, z ktorého upútavky poľahky nadobudnete pocit, že to budú „nové Pelíšky“.

Tiež sa zaoberá socialistickou históriou našej krajiny a namiesto vážnej drámy stavil na žáner tragikomédie, čo je neľahká úloha.

Jeho tvorcovia však mali k dispozícii dobrý námet a na pľaci sa im zišli skúsení herci a herečky, ktorí dokážu utiahnuť dramatické aj komediálne scény. Mohlo to byť výborné, no je to len priemerné.

Čo sa stalo? Príbeh ostal na polceste.

Silvestrovská zábava sa môže začať

Začína sa to sľubne: Je 31. december 1992, a teda deň, keď sa delí republika. Zdá sa, že rodinou Varchalovcov to nemôže otriasť, Slováci a Česi sú v nej predsa spojení dlhoročnými putami.

V posledný deň roka sa schádzajú na krste najmladšieho člena rodinného klanu, z ktorého však náhle zíde. Otec dieťaťa, Peter (Daniel Fischer), totiž dostáva do rúk zložku, v ktorej je jeho otec (Ady Hajdu) vedený ako dlhoročný agent ŠtB. Po rokoch osobných sporov má teraz v rukách jednoznačný dôkaz,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Československo

Filmy

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie