Katolícka charita či skauti by boli tiež zahraniční agenti. Aj kresťanské mimovládky majú peniaze zo zahraničia

Tomáš Taraba sa v septembri odfotil na Národnom pochode za život. „Bolo krásne vidieť ľudí všetkých vekových kategórií v pokoji prehlásiť, že právo narodiť sa by mal mať každý,“ napísal budúci minister životného prostredia na Facebooku.

Už o mesiac neskôr môžu niektoré kresťanské mimovládne organizácie, ktoré sú partnermi pochodu, dostať od novej vlády Roberta Fica nálepku zahraničný agent.

Ide napríklad o Slovenskú katolícku charitu, organizáciu detských kresťanských hnutí eRko či Úsmev ako dar. Aj tieto organizácie majú peniaze zo zahraničia, a ak by nová vláda presadila zákon, ktorý avizuje, museli by sa označovať ako zahraniční agenti. Slovenskí skauti nie sú kresťanskou organizáciou, no dva skautské zbory Národný pochod za život podporili.

Kresťanské mimovládne organizácie takýto návrh kritizujú. „Je to lacný a bombastický pokus získať politické body, ktorý len zbytočne rozdeľuje ľudí a spoločnosť,“ hovorí predseda eRka Andrej Gejdoš.

Ak by chcela nová vláda označovať za zahraničného agenta každého, kto poberá peniaze z Európskej únie, zoznam by sa značne rozšíril. Dostala by sa tam napríklad aj Okresná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska, ktorá pred troma rokmi dostala 17-tisíc eur na program Aktívny senior – spokojný senior.

Peniaze z eurofondov čerpala aj obec Očová, a to na vybavenie miestnej základnej školy. Obec vlani dočerpala viac ako 160-tisíc eur pod vedením starostu Rudolfa Huliaka, ktorý v SNS takisto hovorí o sťažení života mimovládkam.

Nie je jasné, ako konkrétne si vláda predstavuje zákon o mimovládkach ako zahraničných agentoch a či doň zaradí aj peniaze z Európskej únie. Pozreli sme sa preto na konzervatívne a kresťanské mimovládne organizácie, ktoré okrem eurofondov čerpajú aj iné zahraničné peniaze.

Zahraniční agenti robia napríklad aj tábory pre deti z Ukrajiny

Zahraničnými agentmi by sa stali aj slovenskí skauti – organizácia s dlhou históriou mala vlani takmer 8-tisíc členov a 80 skautských zborov. Skauti vlani prijali 71-tisíc eur z grantu od organizácie UNICEF či 45-tisíc z grantu od Swiss Re.

Kam išli peniaze zo zahraničia? S partnermi ako Tesco či Eurowag sa vlani vyše 2-tisíc skautov zapojilo do pomoci utečencom z Ukrajiny.

Skauti tvrdia, že sú z avizovaného zákona zmätení a nevedia si predstaviť, ako by to malo fungovať. „Sme organizácia, ktorá vznikla pred viac ako sto rokmi, a máme skúsenosti aj s tým, že naša činnosť bola zakázaná. Veríme však, že toto označenie nesmeruje k podobnému koncu,“ hovorí Mária Budzáková.

„Nesúhlasíme s tým, aby sa na mimovládny sektor zo strany vlády útočilo. Sme za spoluprácu a vzájomnú podporu medzi všetkými troma sektormi,“ hovorí,

Skauti vysvetľujú, že sú členom svetového skautského hnutia a potrebujú posilňovať medzinárodné priateľstvá. Majú niekoľko príjmov aj zo skautských nadácií zo zahraničia a táto podpora je pre nich dôležitá. „Keďže mnoho grantových ponúk na rozvoj mládeže je zo zahraničia a na Slovensku sa takéto projekty len rozbiehajú,“ vysvetľuje Mária Budzáková.

Dôležitou kresťanskou organizáciou je aj eRko, ktoré sa zameriava na aktivity pre deti. Vydáva napríklad časopis Rebrík či organizuje Dobrú novinu – vianočné koledovanie, pri ktorom deti zbierajú peniaze do Afriky. Koledníkov Dobrej noviny víta každý rok aj hlava štátu, teda aktuálne Zuzana Čaputová či pred ňou Andrej Kiska.

Podľa eRka by vláda mala byť rada, že zahraničné organizácie sú ochotné investovať do detí na Slovensku. S podporou holandskej rozvojovej nadácie Vastenactie napríklad zorganizovali tábor pre deti utečencov z Ukrajiny v Gabčíkove.

Organizácia označenie zahraničný agent odmieta. „Je to nepravdivá informácia a žiadny zahraniční agenti nie sme,“ hovorí. Podľa predsedu Gejdoša je takýto návrh scestný. „Jeho jediným cieľom je prihriať si populisticky polievočku u ľudí, ktorí majú s časťou mimovládnych organizácií osobný problém alebo problematike mimovládnych organizácií málo rozumejú,“ hovorí.

Mimovládne organizácie podľa nich plnia nezastupiteľnú úlohu – pomáhajú najzraniteľnejším a charite. „Ak chce vláda efektívne spravovať túto krajinu, mala by život mimovládnym organizáciám skôr uľahčovať a nie ich spochybňovať,“ hovorí Gejdoš.

Vodičské preukazy pre mladých ľudí z detských domovov

Viac ako 400 mladých ľudí, ktorí vyrastali v detských domovoch, mohlo vďaka organizácii Úsmev ako dar získať zadarmo vodičský preukaz, ktorý by si inak nemohli dovoliť. Keďže projekt podporila Nadácia Volkswagen, Úsmev ako dar by tiež mohol byť označený za zahraničného agenta.

Aj keď ani to nie je celkom jasné. Nadácia Volkswagen je financovaná prevažne z dvoch percent, ktoré tam odvádza slovenská pobočka Volkswagenu Slovakia. V zásade teda nadácia zahraničné peniaze nemá, nie je však jasné, ako by to posúdil prípadný nový zákon.

Nezisková organizácia Úsmev ako dar patrí medzi najstaršie mimovládky na Slovensku, v roku 1991 ju založil Jozef Mikloško, ktorý je dnes vo funkcii komisára pre deti. Mikloško v organizácii pôsobí ako čestný predseda, výkonným riaditeľom je Štefan Adamjak.

Organizácia pred troma rokmi rozbehla zo severských fondov aj vzdelávací projekt pre mladých, ktorí v osemnástich opustia detský domov a majú problém zaradiť sa do spoločnosti. Pripravili pre nich sériu vzdelávacích aktivít, súčasťou toho sú aj vzdelávacie videá. Projekt podporili ACF grant Islandu, Nórska a Lichtenštajnska.

Úsmev ako dar organizuje aj benefičné koncerty a medzi generálnych partnerov patrí niekoľko veľkých zahraničných firiem – IT firma Cancom či logistická firma CTP, ktorá pomáhala financovať napríklad aj psychologickú pomoc pre mladých ľudí z detských domovov. Úsmev ako dar na otázky Denníka N neodpovedal.

Vďaka podpore zahraničných firiem ako DM markt či Tesco môže fungovať aj Slovenská katolícka charita. Tá napríklad každý rok organizuje potravinovú zbierku v prevádzkach obchodov Tesco. Naposledy ju organizovali v júni, pričom 10 percent z celkovej vyzbieranej sumy prispela aj firma.

Spoločnosť DM zase pomohla charite zriadiť charitatívne centrá v ôsmich centrách na Slovensku. Ide o diecézne vzdelávacie centrá pre Slovákov aj Ukrajincov, kde môžu deti chodiť na doučovanie alebo dospelí na jazykové workshopy.

Charitu podporuje aj nemecká katolícka nadácia Renovabis, ktorá napríklad vlani podporovala cirkevné vzdelávacie kurzy Dekacert.

„Táto spolupráca je nevyhnutná pre financovanie a realizáciu našich humanitárnych a rozvojových projektov, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi na Slovensku aj vo svete,“ vysvetľuje charita.

Označením zahraničný agent sa však organizácia necíti dotknutá. „Naša organizácia je nezávislá a práca so slovenskými aj s medzinárodnými partnermi nám umožňuje plniť naše poslanie efektívne a rozsiahlo,“ tvrdí s tým, že verí v dôležitosť práce mimovládnych organizácií a ich prínos pre spoločnosť.

Eurofondy aj pre pro-life organizácie

Robert Fico už viackrát pohrozil obmedzením mimovládnych organizácií, nie je však jasné, ako by si takýto zákon predstavoval. Budúci premiér sa odvolával na americký zákon o zahraničných agentoch, no ten sa zameriava iba na organizácie zapájajúce sa do politických aktivít.

Denník N pri bližšom pohľade na americký zákon zistil, že podľa tejto definície by vláda nedokázala obmedziť tie mimovládne organizácie, ktoré im prekážajú. Ich predstava o obmedzení sa približuje Putinovmu zákonu o zahraničných organizáciách, ktorý označuje za zahraničných agentov všetky organizácie s peniazmi zo zahraničia.

Jasné nie je ani to, či bude budúca vláda za zahraničné peniaze považovať aj zdroje z Európskej únie, ku ktorých čerpaniu sa hlási.

Z eurofondov totiž donedávna čerpali peniaze aj kresťanské organizácie, ako Fórum života či Áno pre život. Tieto pro-life organizácie podporovali Národný pochod za život, organizujú aktivity ako pamätník nenarodeným deťom či sviečka za nenarodené deti.

Organizácia Áno pre život tvrdí, že aktuálne peniaze zo zahraničia nemá, no pred rokmi čerpala prostriedky z európskych aj zo švajčiarskych fondov na podporu komunitných a poradenských centier. Aj Fórum života bolo do roku 2021 zapojené v európskom projekte Efektívna verejná správa. Z európskych peňazí vytvárali sieťovanie odborníkov a centier či platforiem na podporu rodín v núdzi.

Organizácia Áno pre život tvrdí, že za 25 rokov fungovania poskytli bezpečné bývanie už viac ako tisícke žien a detí. „Štát nie je bez mimovládok schopný zabezpečiť sociálne služby, takže nie sme žiadni agenti, ale, naopak, sme partneri štátu,“ hovorí riaditeľka Katarína Verešová.

Podľa organizácie Fórum života žiadne označovanie mimovládok nie je na mieste, pretože mnohé sanujú služby občanom, ktoré štát nedokáže poskytovať. „Máme osobné skúsenosti z politických lynčov z budúcej korupcie len zato, že sme za ochranu ľudského života od počatia po prirodzenú smrť,“ hovorí riaditeľka Marcela Dobešová.

Obe organizácie tvrdia, že peniaze z eurofondov či iných dotácií boli vždy účelovo viazané na sociálne služby, poradenstvo a na vytváranie siete pomoci. „Na advokáciu v prospech ochrany ľudského života realizujeme verejné zbierky,“ tvrdí Dobešová.

Aj organizácia Áno pre život odmieta nálepkovanie. „Sami sme pre svoj pro-life postoj zažili pri financovaní a podpore projektov vylučovanie a diskriminovanie,“ hovorí Verešová.