Jednou vetou môžete ublížiť na týždne. Odborníčky radia, ako komunikovať, ak niekto schudol alebo nezjedol obed
Tretí diel štvordielneho miniseriálu o tom, že byť chudý neznamená byť zdravý.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
„Ako dobre vyzeráš, odkedy si schudla!“
„Nie si nejaká veľmi pochudnutá? Vyzeráš ako kosť a koža!“
„To nevieš zjesť ani jednu porciu? Budeš hladná!“
Podobné slová vyslovujú ľudia bežne. Niekedy sa s tým spája strach o človeka, ktorému ich adresujú, niekedy chcú možno pochváliť, ale inokedy ich vyslovia iba preto, aby reč nestála.
Naoko znejú tieto poznámky nevinne a ten, kto ich vysloví, by si možno za päť minút ani nespomenul, že niečo také povedal, adresáta však môžu zneistiť na dlhé hodiny či dokonca zanechať stopu aj na mesiace.
V predchádzajúcich dieloch minisérie o tom, že byť chudý neznamená byť zdravý, sme už hovorili o tom, že ak aj je niekto naoko chudý, môže sa zdravotne trápiť, ale aj o tom, že ak niekoho vidíte nejesť, môže za tým byť úzkosť, ktorá mu to nedovolí.
Práve preto môžu byť takéto poznámky veľmi zraňujúce. Môžu navyše ešte viac prehĺbiť jeho problematický vzťah s jedlom.
Na to, čo by sme v súvislosti s postavou a so stravovaním nikdy nemali u druhých ľudí komentovať, sme sa pýtali nutričnej expertky Ivany Kachútovej, ktorá sa zaoberá poruchami príjmu potravy a v organizácii Chuť žiť pôsobí ako odborná garantka za výživu a vedúca nutričnej poradne, a aj psychologičky Natálie Meliš-Čugy, ktorá má osobnú skúsenosť s anorexiou a taktiež pôsobí v organizácii Chuť žiť.
Jedna poznámka zablokuje na dlho
Paradoxne v časoch, keď ona trpela týmto ochorením, jej ľudia hovorili aj to, že toho zje veľa. „Nosila som si do roboty šaláty. Vyzerala to byť veľká kopa zeleniny, ale nebolo tam nič iné, len zelenina. Ľudia sa ma pýtali: ty toto všetko zješ? Mohlo to znamenať, že sa to niekomu zdá ako veľa zeleniny, ale aj že to vyzerá ako veľká porcia,“ hovorí Meliš-Čuga.
„Hneď som sa zamyslela, či by som toto všetko mala zjesť,“ dodáva.
Ak má človek úprimný strach či záujem dozvedieť sa, čo sa deje, je správne, ak sa vyjadrí. Čo však povedať?
